Červen 2009

Najstaršie obdobie

30. června 2009 v 10:14 | Amane
Dnešný obyvatelia najvýchodnejšieho archipelu (súostrovie) Ázie sú, podobne ako iné moderné národy, zmesou rás rôzneho pôvodu. Japonská rasa sa formovala po dlhé tisícročia miešaním mnohých národov či etnických skupín, ktoré z rôznych strán ázijského kontinentu a tichomorskej oblasti postupne osídľovali japonské ostrovy v niekoľkých migračných vlnách. Prvými obyvateľmi súostrovia boli najpravdepodobnejšie predkovia dnešných Ainuov, ktorý ešte na začiatku historického obdobia obývali severnú polovicu ostrova Honšú a najsevernejší ostrov Hokkaidó. Ani v otázke pôvodu Ainuov nie sú vedci zajedno. Niektorý zastávajú názor, že sú europoidného, podľa iných zasa paleoázijského pôvodu. Aleje isté, že to bol lovecký a rybársky národ, žil v zemľankách (obydlie zahĺbené do zeme, z ktorého prečnieva len zastrešenie) a niektoré kultúrne črty prebral od iných národov žijúcich na pevnine. Nepatrné a značne japonizované zvyšky Ainuov (asi 10 000), žijú ešte dnes v severných častiach ostrova Hokkaidó. Vďaka ich dlhej histórii sú predmetom neutíchajúceho záujmu vedcov aj turistov.
Asi odd polovice 8. tisícročia pred n. l. sa v južnej polovici Japonska rozšírila tzv. kultúra džómon. Jej nositelia boli pomerne primitívni zberatelia, ktorý neobrábali pôdu ani nechovali dobytok. Džómonskú kultúru vystriedala v polovici 3. storočia pred n. l. nová kultúra nazývaná jajoi, ktorá bola na vyššom vývojom stupni. Nositelia jajoistickej kultúry sa objavili najskôr v severnej časti ostrova Kjúšú,odkiaľ postupovali na sever.Žili v osadách a zaoberali sa poľnohospodárstvom, pričom poznali aj chov dobytka. Vedeli narábať s hrnčiarskym kruhom, kuť železo, odlievať bronz a tkať.
K ďalším kultúrnym zmenám došlo na Japonskom archipele v priebehu 3. a 4. storočia n. l., keď si silnejšie kmene sídliace v oblasti Jamato podrobili slabšie, a tak sa vytvoril prvý zárodok centrálnej moci. Príslušníci silných rodov budovali veľké mohyly- kófun. Mnohé sa zachovali až do súčasnosti a umožňujú nám bližšie spoznať mohylovú kultúru. Mohyly mali typický tvar ktorý pripomínal kľúčovú dierku. Boli to obrovské stavby. Najväčšia z nich, mohyla cisára Nintoku (313-399), je vyše 450
metrov dlhá a jej terajšie výška je 30
metrov. Nálezy v mohylách - hlinené plastiky
haniwa - svedčia o vyššej úrovni obrábanie pôdy, o delení obyvateľstva na vrstvy, o existencii rodovej aristokracie a bojovníkov, o bojoch medzi rodovými zoskupeniami a o viere pôvodných obyvateľov.
V otázke primitívnej viery prvotných obyvateľov je veľa nejasného. V najstaršom predhistorickom období existoval na území japonských ostrovov kult kameňa, primitívna mágia, kulty rôznych zvierat -pravdepodobne pozostatok totemizmu. V mytológii, ktorá je od začiatku poznačená kultom bohyne slnka, sa zachovali prvky uctievanie slnka. Rozšírené boli aj falické kulty a kult plodnosti.
Mýty začali vznikať v ranom období rodového zriadenia. Vtedy sa objavovali prvý bohovia- kami. Boli to najčastejšie deifikovaný ľudia alebo personifikované prírodné útvary ši úkazy. Ešte predtým existovali na území Japonska prvky animizmu. Podľa neho sa nadprirodzené sily sústreďovali do nezvyčajne tvarovaných skál, vodopádov, riek, stromov, hôr a podobne. V tomto období vzniklo veľké množstvo radových božstiev a prvotné kultové miestnosti - svätyne. Pôvodne sa bohovia kami uctievali vo voľnej prírode. Až neskôr, keď sa začali používať ako symboly bohov rozličné predmety, napríklad zrkadlo, meč a drahokamy, začali sa budovať svätyne, ktoré sa pôvodne nelíšili od obyčajných príbytkov.
Pôvodné náboženstvo Japoncov, ktoré dostalo pomenovanie až koncom 6. storočia, sa nazýva šintó, čo v doslovnom preklade znamená cesta bohov. Pre šintoizmus je charakteristické uctievanie prírodných javov, ku ktorému sa neskôr pripojil kult predkov. Šintoizmus nie je učenie, ale len mytológia a zvyky. Najvyšším božstvom v Japonskom panteóne je bohyňa slnka Amaterasu. Podľa Japonskej mytológie, ktorá je v porovnaní s gréckou podstatne jednoduchšia a primitívnejšia, cisár Džimmu, priamy potomok bohyne Amaterasu, po víťaznej výprave z ostrova Kjúšú do oblasti Jamato založil 11. februára roku 660 pred n. l. prvé cisárstvo. Japonský cisársky rod, ktorí vládne v
Japonsku v nepretržitej genealogickej línii, tak odvodzuje svoj pôvod od bohov, čo sa stalo základom oficiálnej štátnej doktríny až do roku 1945. Japonská mytológia bola písaná v historických kronikách Kodžiki (Kronika dávnych príbehov) v roku 712
a Nihonšoki (Japonská kronika) v roku 720. Kodžiki je najstaršou pamiatkou Japonského písomníctva. Ale mytologický materiál, ktorý obsahuje, je značne selektovaný a upravený tak, aby vyhovoval potrebám vtedajších vládcov a potvrdzoval nadvládu cisárskeho rodu na základe nebeského posolstva.
Šintoistické svätyne patria k najstarším architektonickým pamiatkam v Japonsku. konštrukcia drevených budov je jednoduchá: na nosných stĺpoch sú terasy, zdvihnuté vysoko nad zemou. Prostriedkom terasy so zábradlím vedú schody. V malej miestnosti s neveľkým výklenkom sú uložené symboly božstiev ( v Ise je napr. zrkadlo jata no kagami, ktoré je jednou z insígnií cisárov). Strecha má charakteristický vidlicoví tvar z krížom kladených okrúhlych trámov a väčšinou je pokrytá kôrou. Typickým prvkom je aj šintoistická brána torii, ktorá oddeľuje posvätné územie svätyne. Šintoistické svätyne sa pôvodne nenatierali. Až neskôr sa pod vplyvom budhizmu začala používať jasnočervená polychrómia.
Jednou z najstarších svätýň je Veľká svätyňa v Ise- Ise daidžingú, ktorú vybudovali v 4. storočí nášho letopočtu a zasvätili bohyni slnka Amaterasu. Je
ukážkou čistej, typicky šintoistickej architektúry, ktorá sa zachovala až dodnes vďaka tou, že ju pravidelne každých dvadsať rokov obnovovali a pri rekonštrukcii dôsledne zachovávali pôvodný tvar budov.

Smrť vo Vietname

28. června 2009 v 21:25 | Amane
Takže, inšpirácia k tejto poviedke prišla na hodine dejepisu. Nepredpokladám, že sa vám bude kto vie ako páčiť (úprimne, je dosť nechutná), ale aspoň si utvoríte približnú predstavu o tom, ako skončili vojnový zajatci vo Vietname.

Surovo ma hodili na zem a niečo ma prenikavo pichlo v chrbte. Vykríkol som. Dvaja Vietnamci mi začali priväzovať k rukám a nohám povrazy, ktoré potom priviazali k stromom. Potom sa nadomnou chvíľu týčili a jeden z nich ma kopol pod rebrá. Zasmiali sa, niečo mi po vietnamsky povedali a odišli. Bastardi.
Keď som osamel, môj mozog začal registrovať ostrú bolesť v chrbte, ktorá nepoľavovala, ale sa ešte stupňovala. Zrazu mi svitlo. To, čo sa mi zarývalo do chrbta, bol bambusový výhonok.
Nemohol som tomu uveriť. Ja, taký mladý a dobrí vojak, mám zhniť v tomto zapadákove prerastený bambusom? Veľmi rýchlo som pochopil, že to tak aj bude.
Ležal som tam bez pohybu hodinu za hodinou a trpel. Z času na čas ma v chrbte bolestivo pichlo a bolestne som zastonal. Bambus ma pomaličky začal prerastať.
Cítil som pod sebou niečo vlhké a usúdil som, že ide pravdepodobne o krv, ktorá zo mňa pomaly vytekala. Bolelo ma celé telo, v hrdle ma páli smäd a čoskoro sa k tomu pridal aj hlad. Nakoniec padla na kraj noc a celý vyčerpaný som zaspal.
Ráno som sa zobudil s ukrutnou bolesťou v chrbte. Bambus rástol ďalej. Snažil som sa pohnúť a moje zúfalé, bolestivé pohyby akurát rozšírili dieru v chrbte a rastline len všetko uľahčili. Krv zo mňa začala rýchlejšie vytekať a čoskoro som mohol cítiť jej kovový zápach.
Začal fúkať jemný vetrík, ktorý niesol pach mojej krvi lesom. O chvíľu mi na líce sadla prvá mucha. Zhruba za dve, tri hodiny okolo mňa bzučal oblak najrôznejšieho hmyzu. Sadali na moje telo a na lístie okolo mňa, ktoré sa zafarbilo mojou krvou. bambus ma samozrejme ďalej veselo prerastal, o čom svedčil aj nepríjemný pocit v žalúdku. Odrazu zašušťalo krovie.
Pozrel som sa smerom, ktorým zvuk prichádzal. Z krovia vybehol vychudnutý pes so žltou srsťou. Dostal som strašný strach. Pes stál pár metrov odo mňa a nervózne vetril. Prilákal ho sem pach mojej krvi.
Pomaličky sa ku mne priblížil s ňufákom tesne pri zemi. Upieral na mňa hladné oči. Napadlo mi, že by som začal kričať, ale jeho správanie ma tak desilo, že som sa nezmohol na slovo. Pes ma začal oňuchávať - zjavne mu neprekážalo, že som živý - a vtedy som si uvedomil, že sa ma chystá zožrať zaživa.
pes pomaly otvoril pysk, pričom odhalil dva rady ostrých zubov a s dravosťou divej šelmy, sa mi zahryzol do boku.
Telom mi prešla tak ostrá bolesť, že sa to ani opísať nedá. Zmučene som zajačal a môj krik sa rozliehal pustým lesom.
Psa ten krik vyľakal a rýchlo uskočil nabok. Na ranu mi okamžite sadli muchy, ktoré okolo mňa celú dobu poletovali. Pozrel som na psa.
Stál kúsok odo mňa a oblizoval si pysky sfarbené dočervena mojou krvou. Chvíľu ešte váhal, ale nakoniec sa ku mne znovu priblížil. Znovu sa do mňa zahryzol, ale tento krát, zo mňa vytrhol kus mäsa.
Bolesť ochromovala moju myseľ a krv zo mňa tiekla prúdom. Kričal som, ale pes sa ma už nebál. Chuť krvi ho načisto ovládla. Počul som ako sa trhá moje vlastné mäso a pes mľaskavo hltá. Šalel som od bolesti a zrazu som si nebol istý, či to ešte stále kričím ja, alebo niekto iný. Odrazu všetko stíchlo. Ustala aj bolesť.
Otvoril som oči a díval sa na svoje telo z výšky. Díval som sa na rozorvané brucho, v ktorom sa beleli vnútornosti. Na psa, ktorí sa kŕmil mojim vlastným mäsom a zelený bambusový výhonok vyrastajúci z môjho žalúdka.
Pozrel som hore a nemohol uveriť vlastným očiam. Videl som svetlo.

Junjou Romantica

26. června 2009 v 16:45 | Amane |  Anime
obr
Toto vcelku vtipné anime má za sebou už dve série. Anime bolo natočené podľa rovnomennej mangy, ktorú má na svedomí Nakamura Shungiku ( Hybrid Child, Junjou Mistake). Anime sa od mangy veľmi neodlišuje a snáď len v tom, že v anime vynechali všetky posteľové scény :-( a naše chlipné zraky sa popasú akurát tak na predohrách (takže keď vám ide skôr o sex, odporúčam si prečítať mangu). Tie totiž animátori šikovne prekryli čiernym pozadím, na ktorom jasne svieti nejaká myšlienka jednej z postáv. Inak animácia je veľmi pekná, ale hudba príšerná ( mám namysli hlavne openingi a endingi). Dej je plynulí a pretkaný vtipným situačným humorom. Nájdeme tu aj romantické scény ( čakanie v daždi, vyznania lásky), ale neviem vám povedať či pri nich vyroníte dojemnú slzičku, pretože ja som skôr sadista než romantik. :-D Postavy sú slušne psychologizované ( priznám sa, že som sa tak trochu vzhliadla v Hirokim :-D). Dej akčnosťou veľmi netrpí, aj keď sa vám na niektorých miestach mierne zvýši tep a oduševnene bude pred počítačom pokrikovať slušné aj neslušné frázy.


Anime má tri dejové línie, ktoré tu rozdelím podľa rozdelenia mangy:

Junjou romantica: Hlavnými predstaviteľmi sú študent Misaki Takahashi a Usami Akihiko, úspešný spisovateľ pornografickej literatúry. Akihiko začne doučovať Misakiho na skúšky z literatúry a už tu to začína trochu iskriť. Neskôr sa obaja dozvedajú, že Misakiho starší brat, s ktorým doteraz žil (mimochodom bol to Akihikov milenec XD) , sa žení. Obaja sú tým hlboko zasiahnutý a po tom, čo sa Akihiko Misakimu prizná, že ho miluje, začínajú naši chlapci žiť spolu. Osobne si myslím, že táto dvojica je najvtipnejšia. V tejto dvojici úlohu uke zastáva Misaki a úlohu semeho Akihiko.


Junjou Egoist: Túto dvojku mám osobne najradšej (neviem prečo, ale príde mi tento vzťah taký najskutočnejší). Skladá sa z Kamijó Hirokiho a Kusama Nowakiho. Začíname v dobe, keď sa Hiroki dozvedá, že ho jeho milovaný už nechce (zhodou okolností tiež bývalí milenec Akihika). Ako tak sedí na lavičke a spomína, zrazu pred neho dopadne raketa (tá vecička čo mu pristane pri nohách sa dosť ťažko opisuje, takže za prípadné nezrovnalosti sa ospravedlňujem), čo mu spôsobí takmer infarkt. Na to sa z krovia vynorí Nowaki, nasleduje prvý očný kontakt a legendárne zamilovanie na prvý pohľad ( z Nowakiho strany). Po sekundovom zaváhaní sa Nowaki predstavuje a ťahá Hirokiho zo sebou k svojim kamošom (jedná sa o veľmi podivnú skupinku postarších pánov). Po niakom presne neurčitom čase sa Hiroki zberá domov a samozrejme jeho budúca polovička ho verne nasleduje ulicami Tokia a prosí ho, aby sa stal jeho doučovateľom (nie je vám to známe?) Náš hlavný hrdina z toho nie je dvakrát nadšený a korunu tomu nasadí Nowakiho krádež kľúča od bytu (no neporazilo by vás?!). Hirokiho to poriadne naserie (ani sa mu nedivím) a rozhodne sa zbytok tohto strašného dňa radšej prespať. Ráno ho zobudí príjemný dotyk na tvári ( nie, nie je to bozk) a jeho pôvodcom nie je nik iný než Nowaki. Nasleduje búrlivá raňajšia diskusia a na jej konci nakoniec Hiroki súhlasí, že bude Nowakiho doučovateľom. Úlohy ukeho sa s celkovým úspechom zhostí Hiroki a úlohy semeho Nowaki.



Junjou Terorist: Túto dvojicu zase neznášam. Podľa môjho názoru je nudná. Na prvý krát som ju preskočila a pozrela som si ju len kvôli tejto recenzii. Takže, dvojku tvorí profesor literatúry Yó Miyagi a mladší brat jeho bývalej ženy Shinobu Takatsuki. Stretnú sa na rodinnom stretnutí a samozrejme, že sa Shinobu do Miyagiho zamiluje. Miyagi ho väčšinu času trpí, pretože predsa len je Shinobu radikálne mladší a okrem toho, je to jeho študent (neskôr sa prihlási na univerzitu, na ktorej Miyagi pracuje).

Obsadenie hlavných postáv:
Misaki Takahashi- Takahiro Sakurai
Usami Akihiko- Hikaru Hanada
Kamijó Hiroki- Kentaró Itó
Kusama Nowaki- Nobutoshi Canna
Yó Miyagi- Kazuhiko Inoue
Shinobu Takatsuki- Daisuke Kishio

Keď si to zhrnieme, jedná sa o vtipné oddychové anime, pri ktorom sa budete váľať od smiechu po zemi. Originalitou veľmi neprekypuje, ale to nech vás netrápi. Hlavné je, že sa zasmejete. Anime odomňa po urputnom rozhodovaní dostáva 9/11 bodov ( strhávam za hudbu a za odfláknutý sexuálne scény XD). Odporúčam všetkým ľuďom, čo sú zaťažený na yaoi, alebo proste len niekomu, kto sa chce zasmiať. :D

Final Fantasy 7: Advent Children

26. června 2009 v 15:57 | Amane |  Anime
ff
Fanúšikovia hernej série Final Fantasy pozor! Kto si tento film nepozrel, nech sa ani nepovažuje za fanúšika. Jedná sa o celovečerný CGI film a nadväzuje na Final Fantasy 7. Ako všetci vieme, sedmička je najúspešnejším dielom hernej série. Síce som ju nikdy nehrala, ale keď som videla na nete AMV-ečka, okamžite som sa do nej zamilovala. Zistila som si info o deji a tak ma teraz len máločo prekvapí. Nepovažujem sa za nejakého znalca, ale tiež nie som neznalec. :D Ale dosť už rečí.

Dej filmu sa odohráva dva roky po Sephirothovej porážke a nebudeme sa pohybovať v dobre známom Midgare, ale v novom meste, Edge. Ide o mesto pomerne živé, s prevahou železobetónovej stavby a jeho srdcom je pamätník obetiam Midgaru. Ako všetci vieme, hlavným hrdinom je Cloud Strife, ktorý sa rozhodol opustiť život hrdinu a žiť v samote. Bohužiaľ, veľmi si tej samoty neužije, pretože sa svetom šíri záhadná choroba zvaná Stigma alebo Geostigma (povedzte mi aký je vtom rozdiel), ktorá zapríčiňuje otupenosť až letargiu, teda pokles na duchu, bolestivé kŕče (určite ste sa už niektorí stretli s lýtkovými kŕčmi, takže si tú bolesť budete vedieť zhruba predstaviť) a v konečnom dôsledku smrť. Stigma vytvára akési zelenkavé povlaky (?) na koži, ktoré hovadsky bolia. Touto chorobou trpia výlučne potomkovia Jenovy, poprípade bývalí Soldiery (okrem Clouda nežije žiadny). Tiež sa nám tu pridávajú Sephirothove klony (nebrala by som to veľmi doslovne, pretože okrem farby vlasov sa naňho vôbec nepodobajú), ktoré sa snažia získať Jenovine bunky a oživiť svojho milovaného Sephirotha.

Toľko k deju a teraz sa pozrieme do zákulisia. Hudba je krásna a ten kto si doteraz nestiahol One Winged Angel, po zhliadnutí tohto filmu tak okamžite urobí (mimochodom, práve to počúvam :-) )
Animácia je ÚŽASNÁ!!! Keď ju uvidíte, padnete na riť. Len čo som dostala tento film do rúk, tak som ho pozerala šesť krát po sebe (matka si potom celý deň poťukávala po čele). Potom som to pozerala s kamarátkou a boli sme nadšené už dve :-D. Ale...
Príbeh je tak trochu rozťahaný a prvých päť minút zabijete opakovaním toho čo už poznáte, teda základnými informáciami o deji z hry. Dokonca sa tu nájde aj niekoľko vtipov. Postavy sú krásne vykreslené, aj keď vo filme si to veľmi všimnúť nestihnete, pretože je oproti hre neuveriteľne krátky ( zhruba 90 minút). Vo filme sa veľa nerozpráva a keď už, tak sa väčšina rečí točí okolo Jenovy alebo odpustenia. Väčšinu času sa hlavne bojuje, čo poteší hlavne milovníkov bojoviek. Súboje sú celkom pekné a posledný je priam famózny. Aj keď mne sa zdá, že koniec boja je odfláknutý a takmer to vyzerá, že sa Sephiroth potkol a napichol na vlastný meč ( Istý môj bývalý spolužiak, argumentoval tým, že Cloud použil istý druh útoku s ktorým Sephiroth nepočítal, ale aj tak si nemyslím, že je to dôvod, kvôli ktorému Sephiroth stál na mieste s otvorenými ústami. Podľa mňa animátori vôbec netušili ako to zakončiť, a tak si vymysleli takúto blbosť. Hanba im!).

ff7
Keď dopozeráte, tak zostanete ohromene sedieť na zadku a civieť na titulky. Mimochodom, odporúčam ich dopozerať dokonca, pretože ku koncu ich pustia znovu v sprievode úžasnej pesničky od Himura Kyosukeho Calling a popritom budeme sledovať Clouda na motorke  križujúceho krajinu. Vo filme sa stretneme so starými známymi ako sú Tifa, Yuffi, Cid, Vincent... Je ich dosť. Ešte sa vám priznám, že pri tomto filme zvyknem často revať, ale v podstate, ak máte v sebe len trošku citu, tak nezostane žiadne oko suché. A ešte malá pikoška. Prednedávnom som sa dozvedela, že vyšlo nové vydanie filmu, ktoré je o 26 minút dlhšie. Hľadajte na www.youtube.com


Film natočil Tetsuya Nomura, ktorý má pod taktovkou celú hernú sériu Final Fantasy. Scenár napísal Kazushige Nojima a hudbu zložill Nobuo Uematsu.

Obsadenie: Clou Stife- (božský XD) Takahiro Sakurai
Tifa Lockheard- Ayumi Ito
Aerith Gainsborough- Maaya Sakamoto
Zack Fair- Kenichi Suzumura
Vincent Valentine- Shógo Suzuki
Marlene Wallace- Miyú Tsuzurahara
Denzel- Kyósuke Ikeda
Sephiroth- Toshiyuki Morikawa
Rufus Shinra- Tóru Ókawa
Kadaj- Showtaro Morikubo
Loz- Kendji Nomura
Yazoo- Yúji Kishi

Napriek všetkému dávam snímke 7/10. Strhávam za rozťahaný príbeh, pri prvom pozretí sa tak trochu zamotáte v prítomnosti a minulosti ( narážam na časovosť, nie na rozpitvávanie minulosti) a ako som už vyššie spomínala, za odfláknutý posledný súboj.