Najstaršie obdobie

30. června 2009 v 10:14 | Amane
Dnešný obyvatelia najvýchodnejšieho archipelu (súostrovie) Ázie sú, podobne ako iné moderné národy, zmesou rás rôzneho pôvodu. Japonská rasa sa formovala po dlhé tisícročia miešaním mnohých národov či etnických skupín, ktoré z rôznych strán ázijského kontinentu a tichomorskej oblasti postupne osídľovali japonské ostrovy v niekoľkých migračných vlnách. Prvými obyvateľmi súostrovia boli najpravdepodobnejšie predkovia dnešných Ainuov, ktorý ešte na začiatku historického obdobia obývali severnú polovicu ostrova Honšú a najsevernejší ostrov Hokkaidó. Ani v otázke pôvodu Ainuov nie sú vedci zajedno. Niektorý zastávajú názor, že sú europoidného, podľa iných zasa paleoázijského pôvodu. Aleje isté, že to bol lovecký a rybársky národ, žil v zemľankách (obydlie zahĺbené do zeme, z ktorého prečnieva len zastrešenie) a niektoré kultúrne črty prebral od iných národov žijúcich na pevnine. Nepatrné a značne japonizované zvyšky Ainuov (asi 10 000), žijú ešte dnes v severných častiach ostrova Hokkaidó. Vďaka ich dlhej histórii sú predmetom neutíchajúceho záujmu vedcov aj turistov.
Asi odd polovice 8. tisícročia pred n. l. sa v južnej polovici Japonska rozšírila tzv. kultúra džómon. Jej nositelia boli pomerne primitívni zberatelia, ktorý neobrábali pôdu ani nechovali dobytok. Džómonskú kultúru vystriedala v polovici 3. storočia pred n. l. nová kultúra nazývaná jajoi, ktorá bola na vyššom vývojom stupni. Nositelia jajoistickej kultúry sa objavili najskôr v severnej časti ostrova Kjúšú,odkiaľ postupovali na sever.Žili v osadách a zaoberali sa poľnohospodárstvom, pričom poznali aj chov dobytka. Vedeli narábať s hrnčiarskym kruhom, kuť železo, odlievať bronz a tkať.
K ďalším kultúrnym zmenám došlo na Japonskom archipele v priebehu 3. a 4. storočia n. l., keď si silnejšie kmene sídliace v oblasti Jamato podrobili slabšie, a tak sa vytvoril prvý zárodok centrálnej moci. Príslušníci silných rodov budovali veľké mohyly- kófun. Mnohé sa zachovali až do súčasnosti a umožňujú nám bližšie spoznať mohylovú kultúru. Mohyly mali typický tvar ktorý pripomínal kľúčovú dierku. Boli to obrovské stavby. Najväčšia z nich, mohyla cisára Nintoku (313-399), je vyše 450
metrov dlhá a jej terajšie výška je 30
metrov. Nálezy v mohylách - hlinené plastiky
haniwa - svedčia o vyššej úrovni obrábanie pôdy, o delení obyvateľstva na vrstvy, o existencii rodovej aristokracie a bojovníkov, o bojoch medzi rodovými zoskupeniami a o viere pôvodných obyvateľov.
V otázke primitívnej viery prvotných obyvateľov je veľa nejasného. V najstaršom predhistorickom období existoval na území japonských ostrovov kult kameňa, primitívna mágia, kulty rôznych zvierat -pravdepodobne pozostatok totemizmu. V mytológii, ktorá je od začiatku poznačená kultom bohyne slnka, sa zachovali prvky uctievanie slnka. Rozšírené boli aj falické kulty a kult plodnosti.
Mýty začali vznikať v ranom období rodového zriadenia. Vtedy sa objavovali prvý bohovia- kami. Boli to najčastejšie deifikovaný ľudia alebo personifikované prírodné útvary ši úkazy. Ešte predtým existovali na území Japonska prvky animizmu. Podľa neho sa nadprirodzené sily sústreďovali do nezvyčajne tvarovaných skál, vodopádov, riek, stromov, hôr a podobne. V tomto období vzniklo veľké množstvo radových božstiev a prvotné kultové miestnosti - svätyne. Pôvodne sa bohovia kami uctievali vo voľnej prírode. Až neskôr, keď sa začali používať ako symboly bohov rozličné predmety, napríklad zrkadlo, meč a drahokamy, začali sa budovať svätyne, ktoré sa pôvodne nelíšili od obyčajných príbytkov.
Pôvodné náboženstvo Japoncov, ktoré dostalo pomenovanie až koncom 6. storočia, sa nazýva šintó, čo v doslovnom preklade znamená cesta bohov. Pre šintoizmus je charakteristické uctievanie prírodných javov, ku ktorému sa neskôr pripojil kult predkov. Šintoizmus nie je učenie, ale len mytológia a zvyky. Najvyšším božstvom v Japonskom panteóne je bohyňa slnka Amaterasu. Podľa Japonskej mytológie, ktorá je v porovnaní s gréckou podstatne jednoduchšia a primitívnejšia, cisár Džimmu, priamy potomok bohyne Amaterasu, po víťaznej výprave z ostrova Kjúšú do oblasti Jamato založil 11. februára roku 660 pred n. l. prvé cisárstvo. Japonský cisársky rod, ktorí vládne v
Japonsku v nepretržitej genealogickej línii, tak odvodzuje svoj pôvod od bohov, čo sa stalo základom oficiálnej štátnej doktríny až do roku 1945. Japonská mytológia bola písaná v historických kronikách Kodžiki (Kronika dávnych príbehov) v roku 712
a Nihonšoki (Japonská kronika) v roku 720. Kodžiki je najstaršou pamiatkou Japonského písomníctva. Ale mytologický materiál, ktorý obsahuje, je značne selektovaný a upravený tak, aby vyhovoval potrebám vtedajších vládcov a potvrdzoval nadvládu cisárskeho rodu na základe nebeského posolstva.
Šintoistické svätyne patria k najstarším architektonickým pamiatkam v Japonsku. konštrukcia drevených budov je jednoduchá: na nosných stĺpoch sú terasy, zdvihnuté vysoko nad zemou. Prostriedkom terasy so zábradlím vedú schody. V malej miestnosti s neveľkým výklenkom sú uložené symboly božstiev ( v Ise je napr. zrkadlo jata no kagami, ktoré je jednou z insígnií cisárov). Strecha má charakteristický vidlicoví tvar z krížom kladených okrúhlych trámov a väčšinou je pokrytá kôrou. Typickým prvkom je aj šintoistická brána torii, ktorá oddeľuje posvätné územie svätyne. Šintoistické svätyne sa pôvodne nenatierali. Až neskôr sa pod vplyvom budhizmu začala používať jasnočervená polychrómia.
Jednou z najstarších svätýň je Veľká svätyňa v Ise- Ise daidžingú, ktorú vybudovali v 4. storočí nášho letopočtu a zasvätili bohyni slnka Amaterasu. Je
ukážkou čistej, typicky šintoistickej architektúry, ktorá sa zachovala až dodnes vďaka tou, že ju pravidelne každých dvadsať rokov obnovovali a pri rekonštrukcii dôsledne zachovávali pôvodný tvar budov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama