Smrť vo Vietname

28. června 2009 v 21:25 | Amane
Takže, inšpirácia k tejto poviedke prišla na hodine dejepisu. Nepredpokladám, že sa vám bude kto vie ako páčiť (úprimne, je dosť nechutná), ale aspoň si utvoríte približnú predstavu o tom, ako skončili vojnový zajatci vo Vietname.

Surovo ma hodili na zem a niečo ma prenikavo pichlo v chrbte. Vykríkol som. Dvaja Vietnamci mi začali priväzovať k rukám a nohám povrazy, ktoré potom priviazali k stromom. Potom sa nadomnou chvíľu týčili a jeden z nich ma kopol pod rebrá. Zasmiali sa, niečo mi po vietnamsky povedali a odišli. Bastardi.
Keď som osamel, môj mozog začal registrovať ostrú bolesť v chrbte, ktorá nepoľavovala, ale sa ešte stupňovala. Zrazu mi svitlo. To, čo sa mi zarývalo do chrbta, bol bambusový výhonok.
Nemohol som tomu uveriť. Ja, taký mladý a dobrí vojak, mám zhniť v tomto zapadákove prerastený bambusom? Veľmi rýchlo som pochopil, že to tak aj bude.
Ležal som tam bez pohybu hodinu za hodinou a trpel. Z času na čas ma v chrbte bolestivo pichlo a bolestne som zastonal. Bambus ma pomaličky začal prerastať.
Cítil som pod sebou niečo vlhké a usúdil som, že ide pravdepodobne o krv, ktorá zo mňa pomaly vytekala. Bolelo ma celé telo, v hrdle ma páli smäd a čoskoro sa k tomu pridal aj hlad. Nakoniec padla na kraj noc a celý vyčerpaný som zaspal.
Ráno som sa zobudil s ukrutnou bolesťou v chrbte. Bambus rástol ďalej. Snažil som sa pohnúť a moje zúfalé, bolestivé pohyby akurát rozšírili dieru v chrbte a rastline len všetko uľahčili. Krv zo mňa začala rýchlejšie vytekať a čoskoro som mohol cítiť jej kovový zápach.
Začal fúkať jemný vetrík, ktorý niesol pach mojej krvi lesom. O chvíľu mi na líce sadla prvá mucha. Zhruba za dve, tri hodiny okolo mňa bzučal oblak najrôznejšieho hmyzu. Sadali na moje telo a na lístie okolo mňa, ktoré sa zafarbilo mojou krvou. bambus ma samozrejme ďalej veselo prerastal, o čom svedčil aj nepríjemný pocit v žalúdku. Odrazu zašušťalo krovie.
Pozrel som sa smerom, ktorým zvuk prichádzal. Z krovia vybehol vychudnutý pes so žltou srsťou. Dostal som strašný strach. Pes stál pár metrov odo mňa a nervózne vetril. Prilákal ho sem pach mojej krvi.
Pomaličky sa ku mne priblížil s ňufákom tesne pri zemi. Upieral na mňa hladné oči. Napadlo mi, že by som začal kričať, ale jeho správanie ma tak desilo, že som sa nezmohol na slovo. Pes ma začal oňuchávať - zjavne mu neprekážalo, že som živý - a vtedy som si uvedomil, že sa ma chystá zožrať zaživa.
pes pomaly otvoril pysk, pričom odhalil dva rady ostrých zubov a s dravosťou divej šelmy, sa mi zahryzol do boku.
Telom mi prešla tak ostrá bolesť, že sa to ani opísať nedá. Zmučene som zajačal a môj krik sa rozliehal pustým lesom.
Psa ten krik vyľakal a rýchlo uskočil nabok. Na ranu mi okamžite sadli muchy, ktoré okolo mňa celú dobu poletovali. Pozrel som na psa.
Stál kúsok odo mňa a oblizoval si pysky sfarbené dočervena mojou krvou. Chvíľu ešte váhal, ale nakoniec sa ku mne znovu priblížil. Znovu sa do mňa zahryzol, ale tento krát, zo mňa vytrhol kus mäsa.
Bolesť ochromovala moju myseľ a krv zo mňa tiekla prúdom. Kričal som, ale pes sa ma už nebál. Chuť krvi ho načisto ovládla. Počul som ako sa trhá moje vlastné mäso a pes mľaskavo hltá. Šalel som od bolesti a zrazu som si nebol istý, či to ešte stále kričím ja, alebo niekto iný. Odrazu všetko stíchlo. Ustala aj bolesť.
Otvoril som oči a díval sa na svoje telo z výšky. Díval som sa na rozorvané brucho, v ktorom sa beleli vnútornosti. Na psa, ktorí sa kŕmil mojim vlastným mäsom a zelený bambusový výhonok vyrastajúci z môjho žalúdka.
Pozrel som hore a nemohol uveriť vlastným očiam. Videl som svetlo.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama