Červenec 2009

Sword of the stranger

15. července 2009 v 10:35 | Amane |  Anime
sots
Ide o anime zo štúdia Bones, a keďže je od nich, všetkým je nám jasné, že pôjde o kvalitu.

Príbeh sa začína útekom jednej z hlavných postáv, chlapcom Kotarom, z napadnutej svätyne. Pri úteku mu pomáha jeho opatrovník Shoan. Shoan dá chlapcovi peniaze a prikáže mu,
aby pokračoval aj so svojim psom - ktorí je jeho neoddeliteľnou súčasťou - do iného kláštora, v ktorom sa stretnú.
Hneď nato sa zoznamujeme so skupinkou Číňanov, ktorí prišli do Japonska vyrobiť elixír nesmrteľnosti. Dej sa hlavne zameriava na Číňana s blond vlasmi (teda nie som si istá či je to Číňan. podľa mňa je to Holanďan). Hneď na úvod sa zapletú do potyčky so skupinou Japoncov, ktorá na nich zaútočí (veď kto by už len chcel mať na svojom území skupinu cudzincov s pochybným pôvodom. nehovoriac o ich blonďatom spoločníkovi o ktorom sa povráva že je démon).
Dej sa opäť vracia ku Kotarovi a jeho psovi. V tomto momente sa stretávame s poslednou hlavnou postavou, róninom Nanashim. Ide o veľmi sympatického a pomerne málovravného chlapíka. Jeho minulosť je silno spätá s vojnou, ale nerozpitváva sa. Len ho straší v snoch, z ktorých pochopíme, prečo odmieta pri boji tasiť meč.
Po dramatických okolnostiach, pri ktorích sa zraní Kotarov pes, sa chlapec rozhodne Nanashiho najať a spolu sa vydávajú do kláštora, kam ho poslal Shoan.


sots 2





sots3



A teraz technická stránka. Snímku natočil Masahiro Andó, scenár napísal Fumihito Takayama a hudbu zložil Naoki Sató. Hudba je dobová, dobre sa počúva a perfektne zapadá do deja. Animácia je na veľmi dobrej úrovni a plná detailov (však čo by sme mali iné čakať od Bones).
Boje sú dynamické a rýchle, nekecá sa okolo toho, radosť pozerať. V deji sa nepárame zbytočne s minulosťou, aj keď príbeh by mohol byť lepší. Ale aspoň je plynulý a nenudí. V príbehu sa nájde aj niekoľko úsmevných scén, ktoré sú založené prevažne na situačnom humore. Akčnosť deju nechýba a prejavuje sa hlavne v bojovích scénach, ktoré dej posúvajú ďalej.
obsadenie: Nanashi- Tomaya Nagase
Kotaro- Yuuri Chinen
bloďatý Číňan- Kouichi Yamadera
Shoan- Naoto Takenaka
Sword of the stranger je anime na ktoré sa dobre pozerá a bola by škoda si ho nepozrieť. Tento film som si zamilovala hneď na prvý pohľad a nebolo to len kvôli Nanashimu. Dávam 9,5/ 10 (strhávam pol boda prvý a posledný krát). Pol boda dole za dej, ktorí mohol byť trochu prepracovanejší. Ale inak odporúčam každému.

Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 7.

14. července 2009 v 21:11 | Amane
Večer prišiel otec domov a keď som ho pozdravila, dosť divne sa mňa pozrel. V duchu som sa zasmiala. Potvrdil mi, že ma sleduje spolu s M.
O deviatej som sa išla osprchovať. Vyzliekla som a vošla do sprchy. Rozmýšľala som, či ma M aj teraz sleduje.

M spokojne sledoval nahú Kristínu. Toto vyšetrovanie sa mu začínalo páčiť. Kristínine telo sa mu veľmi pozdávalo. Bolo trochu útle a tenké ako prútik. Mala krásne dlhé nohy a prsia také akurát do ruky.
Kristína sa dosprchovala a omotala sa uterákom. M usúdil, že nič zaujímavé už nebude a tak sa zdvihol na odchod.
Ako sa tak lomil nočnou Bratislavou, usúdil, že je najkrajšia v tomto čase. Z malých kaviarní hrala príjemná hudba, sem-tam sa ozval aj veselý spev a lampy osvetľovali romantické uličky Starého mesta.
Oprel sa o chladnú stenu jednej z budov. Ulička bola pustá a vládlo v nej magické ticho. Zhlboka sa nadýchol a zdvihol hlavu k nočnej oblohe.
Netušil ako sa zrazu ocitol v tejto tajuplnej časti mesta, ale pripomínalo mu to nočný Paríž. Možno tu nebola rozsvietená Eifelovka a na uliciach sa nespievali francúzske šansóny, ale aj toto miesto malo čosi do seba. Konečne sa mu po dlhej dobe podarilo zabudnúť na Kiru.
Uvedomil si, že mu veľmi chýba Michelle, ale zároveň nechcel opustiť toto nádherné miesto. Unavene si vzdychol a pobral sa za ňou.
M sa vyštveral po schodoch do bytu. Michelle ako vždy, našiel sedieť pred televízorom. sadol si vedľa nej a ona vypla televízor.
,,Prečo si prišiel tak neskoro?´´
,,Prechádzal som sa po meste.´´
,,Ale, ale, nezvykneš to robiť. Čo sa ti stalo?´´
,,Večer to tu vyzerá ako v Paríži. Musíš to raz vidieť.´´ Michelle sa oňho oprela a M ju objal okolo pliec.
,,Čo si myslíš o Kirovi? Je dobrý alebo zlý?´´ opýtala sa Michelle a začala sa hrať s M vlasmi.
,,Nechápem ako to myslíš?´´ povedal M zarazene.
,,Ja len, že aj keď je zabijak, tak v podstate zabíja len zločincov. Nevinných ľudí nechá na pokoji.´´
,,A čo Müller. Naňho si zabudla?´´
,,Ten ho ohrozoval. Ale pred tým, než ho zabil, ho využil, aby sa zbavil ďalších nepriateľov. Keď sa na to pozrieš z jeho pohľadu, zistíš, že by si konal rovnako. Čiže je to úplne normálne.´´
M sa zmyslel. To čo hovorila Michelle, dávalo zmysel.
,,Chceš mi tým naznačiť, že Kristína je skutočne Kira?´´
,,Je to dosť možné.´´ odpovedala Michelle.
,,A ešte niečo. Nemôžem si pomôcť, ale tak trochu s Kirou súhlasím.´´
M sa Michelle prekvapene pozrel. Je možné aby niečo také povedala jeho vlastná žena? Pozrel sana to trochu s odstupom.
Došlo mu, že tak podobne zmýšľajú mnohý. S Kirou súhlasia, pretože sa zločincov boja. Kira je pre nich symbol spravodlivosti. A vďaka tomuto názoru, si vlastne kira vytvára armádu. Tá môže kedykoľvek zaútočiť. Je síce ešte malá, ale rýchlorastie.
M si spomenul na niečo, čo mu raz povedala matka. Dav je ako kôň. Keď koňovi nasadíš nesprávne zubadlo a zaťaháš za uzdu, bude ho to bolieť a zhodí ťa zchrbta.
Musím byť teraz veľmi opatrný, pomyslel si. Je dosť možné, že Kira tú armádu buduje neúmyselne. Ale aj tak treba dávať pozor. Jedného dňa si to môže Kira môže uvedomiť a vypuklo by peklo.
Michelle sa zrazu zdvihla.
,,Idem urobiť večeru.´´ povedala a pobrala sa do kuchyne.

Celý minulí večer mi Naga pindala, že sa s ňou odmietam baviť. A tak sa urazila. vysvetliť som jej to mohla až v piatok. ráno cestou do školy.
,,M nás dal sledovať.´´
,,No a čo? Však mňa vidieť nemôže.´´
,,Ale môže ma počuť ako sa s tebou rozprávam. Nastrkal totiž do nášho bytu aj odpočúvacie zariadenia.´´ vysvetľovala som. Naga chápavo prikývla.
,,Máš ale jeden problém. Keďže ťa sledujú, nemôžeš používať Zápisník. Čo s tým mieniš robiť?´´
,,To je jednoduché. Zápisník mám v taške. Cez šiestu hodinu sa môžem dostať na počítač. Nikto okrem mňa a učiteľa informatiky v miestnosti nebude. Ten si ma nebude všímať, pretože má na práci iné veci.´´
,,A vážne sa nebojíš, že by ťa odhalil?´´
,,Nie. Keby si všimol náhodou čo robím, jednoducho, by som mu povedala, že je to do školského projektu.´´
Keď zazvonilo na šiestu hodinu, stála som pred dverami informatiky.
,,Pre istotu ho občas sleduj.´´ zašepkala som Nage a tá súhlasne prikývla. Zaklopala som. Učiteľ mi otvoril a pusti ma dnu. Sadla som si k najzadnejšiemu počítaču, ale tak, aby som zároveň na učiteľa videla.
Rýchlo som našla niekoľko zločincov a napísala ich mená. Ale ich dobu smrti som určila na 19:30 dnes večer. Keby umreli teraz, nemalo by to zmysel.
Večer som s rodičmi pozerala televízor. Najskôr len hlásateľka poznamenala, že nik neumrel a venovala sa hlavným správam. Odrazu boli hlavné správy prerušené a objavila sa hlásateľka.
,,Práve sme obdržali správu o úmrtiach ďalších zločincov.´´
Tak, a teraz si ma skús obviniť, M.

M pozeral na obrazovku celý zmätený. Ako to, že zločinci ďalej umierajú? Sledovali sme ju celý čas, čo bola doma! Tak prečo?! Keby urobila niečo podozrivé, zistili by sme to.
Nervózne si zahryzol do pery. Jedno tomu dievčaťu musím uznať. Má štýl.

Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 6.

14. července 2009 v 21:10 | Amane
Doučila som sa a vytiahla Zápisník. Napísala som doň postup plánu.
Podvečer som sa vybrala autobusom do mesta. Na jednom konci som dela ja a na druhom Müller. Mal pri sebe aktovku a vytiahol znej veľkú hnedú obálku. Strčil ju pod sedadlo. Zrazu zo sedadla vedľa vyskočil muž s pištoľou v ruke.
Zakričal a namieril na Müllera. Bez mihnutia oka ho zastrelil. V autobuse nastala panika. Všetci sa snažili dostať von. Využila som to a predierala sa k Müllerovi. Odtlačila som jeho bezvládne telo bokom a spod sedadla vybrala obálku.
Dvera autobusu sa otvorili a všetci sme vybehli von. Strelec prebehol popred autobus.
Zo zákruty sa vyrútil kamión a celou silou vrazil do muža. Zakryla som si obálkou tvár. Doslova sa rozpleskol na maske kamióna. Bolo to strašné. V diaľke som počula hučať sanitku a políciu.
M nazúrene treskol do stola.
,,Ste banda nemožných idiotov!´´ zahučal na ostatných detektívov. Tý naňho vyľakane pozerali.
,,Najskôr, sa do správ dostane oznámenie o príchode američanov!´´

,,Prepáč M. Musela to vyčmuchať niaka novinárska krysa.´´ ozval sa jeden z detektívov.
,,Čušte! Potom, zastrelia Müllera a to nebolo všetko! Asi pred hodinou sa skácajú mŕtvy všetci Američania! Viete mi to vysvetliť?!´´
Muži na seba bezmocne pozreli.
,,Poviem vám na to jedno slovo. Kira.´´ zavrčal M. Od zlosti bol v tvári kriedovo bieli. Bol ponížený, ponížený a znovu ponížený.

Otec sa dovliekol domov celý zničený. Znovu som načúvala matkinmu a otcovmu rozhovoru. Dozvedela som sa, že M odvolal svojich ľudí zo sledovania rodín vyšetrovateľov.
Aj napriek tomu, že v poslednej dobe vyčínal istý šialenec, ktorí si hovoril Kira, sa matka rozhodla ma prihlásiť na bilingválne. Táto myšlienka sa mi nepáčila z jediného dôvodu. Musela som sa na skúšky učiť!

M sedel celý zamyslený v kresle. V jednej ruke zvieral striebornú dýku a v druhej držal pohár s abstinom.
,,Povedali ste, že Müller zomrel, keď sledoval Kristínu Žitňanovú?
M nebol v miestnosti sám. Kúsok od neho sedel jeden detektív, ktorí sa prehraboval kopami papierov.
,,Áno, prečo?´´
,,Kristína je Kira.´´ vyhlásil M a hodil dýku do drevenej steny.
,,Ale M, to je bláznovstvo! Veď to dievča bude mať len pätnásť!´´
M vstal a vykročil k stene s úmyslom dýku z nej vypáčiť.
,,Povedal som vám. Ona je Kira! Chcem aby ste umiestnili sledovacie kamery a odposluchy do ich bytu. Nezabudnite to oznámiť jej otcovi.´´

Včera večer, ako vždy, som počúvala zoznam zločincov ktorý umreli. Všetky mená som vždy poznala.
,,José Emanuell.´´
Zarazila som sa. Počkať! Toho som tam predsa nepísala! Vyľakane som sa pozrela na televízor. Ako je to možné? Nie, je to úplne jasné. Na tomto svete je ešte jeden Zápisník!
Ale ktože ho len má? Je vôbec zo Slovenska? Chce sa spojiť s Kirou, alebo je proti nemu?
Stále som bola obývačke. Nemalo zmysel tu dlhšie zostávať. Lepšie sa mi bude rozmýšľať v izbe.
Ľahla som si na posteľ a díval sa do stropu. Zrazu sa nadomnou zjavila hlava kostlivca. Chcela som vykríknuť, ale takmer vzápätí som ju spoznala.
,,Čo tu robíš Naga?´´ spýtala som sa jej a posadila sa.
,,Sledovala som ťa z Ríše smrti. Zdá sa, že už nie si sama kto má Zápisník.´´
,,Ty vieš kto to je, však?´´
,,Samozrejme, že viem kto to je.´´
,,Počúvaj, ty si shinigami a ja v podstate tiež. Nemohla by si mi povedať, kto má druhý Zápisník? Sme obe bohyne, takže by ti to nič nemalo urobiť.´´
Naga chvíľu rozmýšľala.
,,Valentína Tolmáčová.´´
Vedela som, že tú osobu nebudem poznať, ale aj tak ma to zaskočilo.
,,Kde ju nájdem?´´
,,Tak to ti neviem povedať.´´
No, to je skvelé! Chvíľu som mala pocit, že som len kúsok od druhého Zápisníka a teraz som od neho rovnako ďaleko ako predtým. Neostáva mi teda nič iné len to nechať na náhodu.
Druhý deň som sa vrátila domov zo školy opäť v sprievode Nagy. Odomkla som dvere a zistila, že nikto nebol doma.
Prišla som k dverám od svojej izby a kľakla si. Vždy keď som ráno odchádzala, strčila som medzi pánty tuhu od pera. Keď niekto otvoril dvere, tuha sa zlomila a ja som vedela, že niekto bol v mojej izbe.

M aj s ostatnými detektívmi sedel pred niekoľkými obrazovkami. V ruke držal fľašu whisky a čas od času si z nej odpil. Videl ako Kristína vošla domov. Vyzula sa pobrala sa k svojej izbe. Neotvorila dvere, ale si kľakla a prezeral pánty od dverí.
,,Čo to robí?´´ čudoval sa jeden z detektívov.
,,Len pokoj. To je úplne normálne. Mladý ľudia také veci robia. Priznám sa vám, že aj ja som robil ten trik s tuhou v pántoch.
Do kelu, mal som na to myslieť. Ale aspoň sa zľakne a nebude zabíjať. a to bude jasný dôkaz!

Zavrela som dvere. V ruke som držala zlomenú tuhu. Niekto bol u mňa v izbe. Ale za akým účelom? Rozhliadala som sa po izbe a skúmala ju röntgenovým pohľadom. Dlho som si nič nevšimla, až nakoniec. Ráno som nechala na posteli rozprestretú plachtu a jeden jej koniec bol vyhrnutý. Chcela som ho napraviť a pozrieť sa pod posteľ, ale zarazila som sa.
M ma sleduje. To bolo viac než isté. V izbe a určite aj v celom byte sú kamery a odposluchy. Ako chceš M. Neposkytnem ti žiadny dôkaz. Neboj sa toto mi nezabráni používať Zápisník smrti. Dobre, dnes teda nikoho nezabijem, ale len dnes.
A tak som sa začala správať normálne. Učila som sa do školy, počúvala rádio a surfovala na nete. Keď som si zapla počítač, niečo mi napadlo. Zobrala som mobil a zavolala Márii.
,,Ahoj Mária. Dnes v škole si vravela, ža si našla skvelú stránku s hentai videami. Môžeš mi ju nadiktovať? Aha, áno mám to. Ďakujem ti a maj sa.´´
Vyťukala som stránku. M si môže byť inteligentný ako chce, ale určite nevie, čo je hentai.

Keď Kristína dotelefonovala, M sa nahol bližšie k obrazovke. Žeby mala komplica? Počkám a uvidím.
V miestnosti nastalo ohromené ticho.
,,Nemôžem uveriť tomu, že moja dcéra pozerá takéto veci!´´ zvolal Kristínin otec.
,,Upokojte sa všetci. V jej veku je normál, že pozerá porno.´´ zasiahol M.
Takže komplica môžeme definitívne vylúčiť. Pracuje sama. Má to jednu výhodu. Nemusím dať sledovať ďalší byt.

Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 5.

14. července 2009 v 21:09 | Amane
,,Môj otec?!´´
,,Áno. Nie je to úžasné Kristína? Poď ho privítať.´´ povedala a viedla ma do kuchyne.
Za stolom sedel vysoký štyridsiatnik v hnedom kabáte s krátkymi tmavými vlasmi.
,,Ahoj Kristína, dievčatko moje. Naposledy som ťa videl keď si mala sedem rokov a tvoja sestra päť. ´´povedal a objal ma.
Väčšina ľudí si myslela, že moja matka je rozvedená, ale opak bol pravdou. Stále bola vydaná, otec pracoval osem rokov mimo krajiny a posiela nám peniaze. Môj otec sa volal Samuel a pracoval ako detektív. Vždy som chcela robiť to čo on, ale matka bola zásadne proti.
,,Čo tu robíš tak odrazu?´´ spýtala som sa ho.
,,Mám tak trochu voľno a vyzerá tak, že ma prevelia sem.´´
,,To je super! Idem sa učiť, tak ahoj.´´ Zamávala som mu a vyšla z kuchyne. Zavrela som dvere na izbe.
Vôbec nebolo dobré, že sa tu objavil. matka chodila neskoro domov a sestra sa do mňa nestarala. Ale otec bol detektív a staral sa do všetkého. Aj v práci, a ako som neskôr zistila, aj doma.
V pondelok ráno aj poobede som stretla amatérskeho prenasledovateľa. Zakývala som mu a on mi odkýval. Skrátka blbec.
Večer som si išla do kuchyne zobrať jablko, keď som začula ako sa matka s otcom potichu rozprávajú.
,,Nebudem ti klamať. V skutočnosti ma neprevelili, ale presunul som sa z Paríža, spolu s M.´´
Vyrazilo mi to dych. On pozná M? To predsa nie je možné!
,,Dal svojich vyšetrovateľov sledovať aj s rodinami, aby sa uistil, že medzi nimi nie je Kira.´´
,,Čo ak si niekoho dievčatá všimnú?´´
,,To sa nemôže stať. Všetko sú to spoľahlivý vyšetrovatelia. Nemusíš sa báť.´´
V duchu som sa usmiala. ´Spoľahlivý vyšetrovatelia´. Pche, to si myslí len on. Ale potom tu bola otázka: Povedať, alebo nepovedať o tom amatérovi? Skôr áno než nie. Keby som to zatajila a otec by na to prišiel, mohol by ma podozrievať. Ale bol by toho schopný?
,,A prečo sa M rozhodol presunúť na Slovensko?´´
,,Existuje dôkaz, že Kira je tu.´´ Zavládlo ticho.
,,Aký dôkaz?´´
Otec mlčal. No ták, aký dôkaz, kde som urobila chybu?
,,M dal rozkaz, aby v každom štáte na svete dali do správ jedného zločinca, tak aby sa o tom Kira dozvedel až večer.´´
To bola teda dobrá pasca. Ten M bude naozaj profík.
,,Takže o tom deťom nemám povedať?´´
,,Nie. Zbytočne by si ich vystrašila.´´
Vrátila som sa do izby. Čo teraz, premýšľala som. Čo len mám preboha robiť?
,,Odchádzam.´´ ozvala sa Naga.
,,Keby si niekedy potrebovala pomôcť, stačí zavolať.´´ povedala a vyletela cez otvorené okno. Pomôcť? Akú pomoc a načo? No jasné! Hovorila o shinigamiho očiach.
,,Ani za svet.´´ povedala som a zvalila sa na posteľ.
Ráno som sa rozhodla rodičom povedať o amatérskom prenasledovateľovi.
Mali sme zapnutý televízor v ktorom bežali ranné správy a ja som sa už nadychovala, že im to poviem, keď...
,,FBI posiela na Slovensko dvanásť detektívov, aby pomohli vo vyšetrovaní prípadu Kira.´´ oznámila hlásateľka.
Dvanásť vyšetrovateľov?! To je koniec! Ale počkať. Načo niekomu zbytočne trepať, že ma niekto sleduje? Prečo by mi to nemohol povedať sám?
,,To je ale blbosť len tak verejne povedať o tých vyšetrovateľoch. Veď ich Kira zabije. Neviem kto vedie vyšetrovanie, ale je to pekný hlupák.´´ povedala som a odpila si z čaju. Otec na mňa vážne pozrel.
,,Prečo si to myslíš?´´
,,Pretože je to úplne logické. Skús sa nad tým zamyslieť. Čo by si urobil, keby si bol Kira?´´
,,Máš pravdu. Na budúce budeme opatrnejší.´´
Cestou zo školy som kúpila deve kávy a zamierila k amatérovi.
,,Dobrý deň. Vyzeráte unavene. Doniesla som vám kávu aby ste sa prebral.´´ povedala som a podala mu jednu. Vďačne sa z nej napil.
,,Si milá. Ďakujem.´´
,,Som Kristína, a vy?´´
,,Ján Müller.´´
,,Ste z Nemecka?´´
,,Nein, z Rakúska.´´
,,Zaujímavé. Rozmýšľala so, že o vás poviem otcovi. Viete, Môj otec je detektív.´´
,,Viem. Pracuje so mnou pod M´´
,,M je váš šéf?´´
,,Zatiaľ len dočasný. Iste si už počula o tých američanoch.´´
,,Samozrejme. mám otázku. Prečo ma sledujete, keď je úplne jasné, že nie som Kira?´´
,,Ako vieš, že ťa sledujem práve kvôli tomu?´´
,,Počula som ako sa o tom matka z otcom rozprávajú. Ale nehovorte mu o tom, prosím.´´
,,Neboj sa.´´
,,A koho bol nápad aby ste ma sledovali?´´
,,Bol to nápad M. A medzi nami. Má dosť divné nápady. A mimochodom. Nemusíš sa báť. Nie si jediná koho sledujeme. Dali sme sledovať rodiny aj ostatných vyšetrovateľov.´´
,,Ďakujem, že ste mi to povedali. Už mi je lepšie. Tak ja idem domov. Majte sa.´´
Rozlúčili sme sa a išla som vymyslieť plán, ako dostať mená členov FBI.

,,Prekliate bratislavské schody!´´ zanadával M. Už druhý krát za tento deň si na nich skoro zlomil členok.
Odomkol dvere na byte a vošiel dnu. Na hnedom gauči ležala blondínka v čiernom spodnom prádle. Pomaly zdvihla hlavu a usmiala sa.
,,Už si doma?´´
,,Skončili sme skôr.´´ povedal M a sadol si vedľa ženy. Tá ho objala a pobozkala.
,,Ako sa ti páči nový domov Michelle?´´
,,Paríž to nie je.´´
,,Vravel som ti, že som mnou nemusíš chodiť.´´
,,Som tvoja žena. A správna manželka ide tam, kam jej muž. Či sa jej to páči, alebo nie. Tak čo. postúpili ste vo vyšetrovaní Kiry? ´´
,,Nie. Môžeme len teraz počítať mŕtvych zločincov. Už je 563!´´ zvolal M. Michelle ho začala masírovať.
,,Teraz na Kiru zabudni a uvoľni sa. Masáž ti v tom pomôže. A mimochodom, si teda riadne stuhnutý.´´
,,Hmm ... robíš tú najlepšiu ma sáž na svete. Ty si sa snáď niekde vyučila.´´
,,Vôbec nie. To je inštinkt.´´
Michelle zrazu prestal masírovať. Prsty jej pomaly začali kĺzať po mužovom chrbte, okolo pása a pomaly rozviazali pás na kimone. Vrátili sa späť na plecia a opatrne z nich odhrnuli kimono.

Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 4.

14. července 2009 v 21:08 | Amane
Ešte pár dní som váhala s tou prezývkou ale nakoniec som to urobila. Na internete som našla celkom fešného zlodeja diamantov. Pomocou Zápisníka smrti som mu prikázala, aby si rozrezal ruky a vlastnou krvou napísal: I´m Kira.
Dala som mu to napísať pochopiteľne po anglicky, aby sa hneď neprišlo na to, že kira je Slovenska. Keď som to dopísala, oprela som sa o stoličku a diabolsky sa uškŕňala.

Do veľkej miestnosti s tlmeným svetlom vošiel muž. Na opačnom konci miestnosti stála červená pohovka. Na nej sedeli tri postavy. Muž a dve ženy. Muž držal ženy okolo pliec a tie ho bozkávali na tvári, na krku a na holej hrudi.
,,M, pred pár hodinami v kanadskej väznici zomrel ďalší väzeň.´´
M sa naňho neochotne pozrel.
,,A čo má byť?´´
,,No, pred tým než zomrel, rozrezali si ruku kúskom kachličky a vlastnou krvou napísal: Volám sa Kira.´´
M sa postavil a obe ženy sa naňho vyčítavo pozreli. Bol vysoký, mal čierne vlasy do pása, zopnuté zlatou sponou, chudú tvár a čokoládovo sfarbené oči. Bol oblečený v čiernom kimone so zlatým lemom.
,,Povedali ste, že tam napísal ´Volám sa Kira´?´´
,,Áno.´´ M začal chodiť po miestnosti.

,,Už dva týždne nám záhadne umierajú zločinci na infarkt. Myslím, že to má na svedomí práve Kira. Môžeme ho teda označiť za hlavného podozrivého.´´
,,Ako si na to prišiel?´´
,,Prečo by potom ten väzeň písal na stenu ´Volám sa Kira´, keď sa tak ani nevolal?´´
Podľa mňa má tie infarkty na svedomí práve Kira.´´
,,Takže, mám médiám oznámiť, že za tými infarktami je Kire?´´
,,Áno, môžete to urobiť.´´
,,A neviete či je to muž alebo žena?´´ spýtal sa muž. M sa usmial.
,,Ale Salem, položili ste hlúpu otázku. Môžeme predpokladať, že ide o muža. Avšak, môže sa objaviť múdrejšia ženská a dá si mužské meno. Bohužiaľ, meno Kira sa presne nedá označiť za mužské alebo ženské. Ale jedna vec by ma veľmi zaujímala. Ako ten kire zabíja.´´

Cez týždeň som vyzabíjala ďalších zločincov. Na fórach a rôznych blogoch sa nehovorilo o ničom inom než o Kirovi. Padalo plno otázok, ale jedna sa stále opakovala: Kto je kira?
Občas som mala nutkanie to tam napísať, ale ovládla som sa. Polícia prednedávnom oznámila, že za tými úmrtiami je Kira. Matka skoro dostala infarkt. Neviem prečo ju to tak vzalo.
V piatok po obede som išla domov zo školy, keď som si všimla, že ma niekto sleduje. Davom sa kliesnil muž s aktovkou v ruke. Spomenula som si, že stál aj pred našou školou a čítal noviny. aspoň to tak vyzeralo. Zakrádal sa za mnou a zjavne si mysle, že som si ho nevšimla.
Nastúpila som na autobusu do mesta. Nastúpil aj on. Sadla som si a on za mňa. Viezla som sa dve zástavky pred ním. Keď sa za ním uvoľnilo miesto sadla som si tam. Keď som prechádzala okolo a sadla si zaň, otočil sa. Naše pohľady sa stretli. Uškŕňala som sa naňho a na tvári sa mu na chvíľu objavil strach.
,,Sledujete ma?´´ opýtala som sa. Muž neodpovedal a otočil sa. Ako sa hovorí: Kto mlčí ten svedčí.
Vystúpila som a on tiež. Otočila som k nemu tak prudko až do mňa narazil.
,,Prečo ma sledujete?´´ zaútočila som. ,,Nehrajte sa na hlúpeho, každý by si vás všimol. Nie ste veľmi nenápadný.´´ Mužovi vystúpili na čele kvapky potu.
,,Toto sa M nebude páčiť.´´ zašepkal a zmizol.
Zostala som stáť na mieste. M? Aký M? Kto je M?, rozmýšľala som. Nastal zvrat situácie. Objavil sa nepriateľ.
,,Začína to byť zaujímavé.´´ ozvala sa Naga. Úplne som na ňu zabudla. Stála vedľa mňa a pozerala sa smerom ktorým odišiel amatérsky prenasledovateľ.
,,Povieš mi ako sa volá?´´
,,Nie, ale môžeš sa stať majiteľom môjho Zápisníka smrti a urobiť so mnou dohodu o očiach. A nezabúdaj, že sa ti tým skráti život na polovicu.´´
,,To sa mi neoplatí.´´ skonštatovala som a vrátili sme sa autobusom domov.
Odomkla som a vyzula sa. Prirútila sa za mnou matka, samí úsmev a celá šťastná ma objala.
,,Dobre, že si už doma Kristína. Hádaj kto prišiel!´´
,,Kto?´´
,,No predsa tvoj otec!´´ zvolala matka nadšene. Bolo to akoby ma zasiahol blesk.

Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 3.

14. července 2009 v 21:07 | Amane
V nedeľu sa všetci vrátili domov okolo obeda. V duchu som uznala, že to bol najvzrušujúcejší víkend v mojom živote. Ale vedela som, že zažijem ešte vzrušujúcejšie veci.
Po obede som si robila úlohy a Naga ma pri tom sledovala.
,,Kedy chceš zabíjať zločincov?´´ opýtala sa trochu nedočkavo.
,,Začnem ich zabíjať od pondelka. Je to začiatok týždňa a zdá sa mi to vhodné. A vlastne, je to od zajtra. Dovtedy si vyskúšam aký to je život bez lásky.´´ povedala som a spravila bodku.
Konečne bol pondelok. Vstala som a vybrala sa do školy. Naga išla samozrejme so mnou. Zažila som mierny šok, pretože Nage z chrbta vyrástli dve veľké netopierie krídla a vznášala sa kúsok za mnou.
,,Musíš si dať pozor aby sa Zápisník nikoho nedotkol. Inak by mohol Zápisník smrti používať tak ako ty.´´ varovala ma cestou do školy.
,,A teba nemôže vidieť?´´
,,Nie. Ja nie som majiteľ Zápisníka.´´
,,A prečo ťa potom vidím ja?´´
,,Pretože ty si teraz shinigami- boh smrti.´´
,,Veru tak. Stanem sa bohom nového sveta. Sveta, kde budú žiť len dobrý ľudia.´´
,,Máš vysoké ambície Kristína.´´
,,Zvykaj si. Keď chcem, dostanem všetko na čo si pomyslím. A ešte mám jednu overujúcu otázku. Shinigamiovia sa môžu vidieť navzájom, však. To znamená, že moja matka a sestra ťa nemôžu vidieť?´´
,,Správne. Ale mohol by ma vidieť človek, ktorému by som dala svoj Zápisník smrti.´´
,,Ahá. Takže každý shinigami má svoj vlastný Zápisník smrti?´´
,,Áno.´´
,,A všetky fungujú rovnako?´´
,,Teoreticky áno. Ale môžu sa v určitých veciach líšiť. Niektoré majú len jeden spôsob ako niekoho zabiť. Alebo majú dlhšiu alebo kratšiu dobu za ktorú človek umrie na infarkt.´´
,,U môjho Zápisníka je dúfam jedno aký spôsob smrti zvolím.´´
,,Áno, a dokonca ju môžeš ľubovoľný čas pred smrťou ovládať.´´
,,Napríklad aj rok?´´
,,Možno áno.´´
S debatou sme ale museli veľmi rýchlo prestať, pretože sme sa ocitli pred školou. Sadla som si na svoje miesto a Naga sa postavila k oknu vedľa mňa. V triede bolo dosť rušno. Všetci už vedeli, že Lucia je mŕtva. A samozrejme všetci vedeli, že som bola pritom.
,,Vraj si videla ako Lucia zomrela.´´ povedala Jana vecne.
,,Hej.´´
,,Ako zomrela?´´
,,Na infarkt.´´
,,Vraj sa to stalo vtedy, keď ťa chcela udrieť.´´ poznamenala Tina ktorá sedela za nami.
,,No hej, a čo s tým?´´
,, Pozri sa. Všetci vedia, že ťa Lucia prenasledovala. No a, keď ťa chcela udrieť, zomrela. Nie je to jasné?´´ Nedočkavo ma sledovala a čakala na moju reakciu. Žeby vedela o Zápisníku smrti?
,,Nerozumiem.´´

,, No predsa Boh!´´ zvolala a ja som sa vyľakane mykla. Žeby naozaj...
,,Aký boh?´´
,,Aký, aký...no predsa kresťanský, nie?´´ Odľahlo mi. Zabudla som, že je kresťanka a bude zmýšľať takýmto spôsobom. Ale aj tak ma to vydesilo.
Keď som prišla zo školy, nikto nebol doma. Prezula som sa a zamierila do izby. Zapla som počítač.
,,Takže ako si mieniš zistiť mená?´´
,,Jednoducho. Do vyhľadávača na internete si zadám ´zločinci´ a už len píšem mená.´´ Aby som ju presvedčila, hneď som jedno meno napísala.
,,A vieš, že k tomu, aby si niekoho zabila, musíš poznať jeho tvár?´´
,,Ááá. Prečo mi to hovoríš až teraz?!´´
,,Myslela som, že to vieš?´´
,,Teraz to môžem rovno škrtnúť.´´ povedala som a zaškrtala meno v Zápisníku.
,,Tak to urobíme inak. Pôjdem na obrázky a hotovo.´´
Po strastiplnom hľadaní sa mi podarilo nájsť skvelú stránku. Boli na nej fotografie väzňov, ich mená a zločiny, ktoré spáchali. Bol to fakt objav! Mala som pocit, že ešte aj Boh chce aby som tých zločincov potrestala.
Zobrala som pero, otvorila Zápisník smrti a začala písať. Ruka mi lietala po stranách ako besná.
Na tej internetovej stránke boli zločinci rozdelený podľa toho, v ktorom roku boli stíhaný alebo odsúdený. Začala som rokom 2000. Nakoniec som skončila rokom 2005.
Položila som pero bokom, oprela sa a unavene vzdychla.
,,Takto sa to teraz robí Naga. Keď budem chcieť, denne môže zomrieť aj sto ľudí.´´
,,Naozaj sa ten svet zmenil. Ak budeš takýmto tempom postupovať ďalej, naozaj môžeš svet od zločincov.´´
,,Ja o tom viem.´´
Druhý deň v správach hlásili o neuveriteľnom úkaze. Po celom svete umierali väzni na infarkt. A o týždeň toho boli plné noviny. Celý týždeň sa o ničom inom ani nehovorilo. V škole, na ulici aj v obchodoch som denne slýchala ako sa o tom ľudia rozprávajú. Dokonca aj rozhlas a rádio toho boli plné.
Matka aj sestra to horlivo sledovali.
,,Ako sa to len mohlo stať? Žeby to robil Boh?´´ uvažovala matka nahlas.
A uvažovali tak aj niektorý. Tina vravela, že na náboženstve o tom besedovali celú hodinu. Celý ten týždeň som si sadala k počítaču a písala mená. A tak správy vždy začali tým, že ohlásili koľko a kde ľudí zomrelo. A najvtipnejšie na tom bolo, že polícia bola bezradná.
Raz večer som sa dostala na jednu japonskú stránku. Čítať znaky som vedela a niečo som aj rozumela. A práve na tejto stránke som si našla meno. Bolo tam napísané: Verím, že boh Kira robí správnu vec. Bolo zrejmé, že ten kto to písal, so mnou súhlasil.
,,Kira? To nie je zlé. Odteraz ma budú všetci volať Kira.´´ vyhlásila som a oprela sa o stoličku.
,,No dobre. Ale ako chceš ľudí presvedčiť, aby ťa tak volali?´´
,, Jednému zločincovi prikážem aby si niečím rozrezal ruku a na stenu napísal moju prezývku. Ale dneska to neurobím. Už mám všetkého dosť.´´
Naga ma zamyslene pozorovala.
,,A ešte niečo.´´ začala som. ,,Čoskoro začne byť veselo. Mal by sa objaviť niekto, ktorý mi v tom čo robím, bude chcieť zabrániť. Bude to určite niaky veľmi dobrý detektív, s veľmi neobyčajnými metódami vyšetrovania a s veľmi zvláštnou prezývkou. Uvidíš Naga. Čoskoro začne byť veselo.´´

Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 2.

14. července 2009 v 21:04 | Amane
Vstala som a urobila si raňajky. Bola som doma sama a všetci prídu až zajtra. Predo mnou ležal Zápisník smrti.
Cez okno naňho dopadali slnečné lúče. Premýšľala som o tom, čo mi včera večer povedala Naga.
,,Takže mám doň napísať niekoho meno?´´ povedala som sama pre seba.
,,Je to celé blbosť. Podvrh. Musí sa mi to snívať.´´ Pozrela som na Zápisník a unavene vzdychla.
,,Teraz zavriem oči a keď ich otvorím, Denník zmizne.´´ Pevne som zavrela oči a narátala do desať. Otvorila som ich. Denník tam stále ležal. Stále taký tajomný.
Zobrala som ho do rúk a dívala sa na jeho prednú stranu. Mala som chuť hneď zobrať pero a vyskúšať ho. No lenže, koho meno by som tam napísala? Hneď mi napadla Lucia. Bohužiaľ som nemala ako zistiť, či zomrela. Nakoniec som sa rozhodla. Vytrhla som kúsok stránky zo Zápisníka, strčila si ju do vrecka aj s perom a vyšla z bytu.
Pri výťahu som stretla Helenu Sýkorovú. Bola to odporná starena s nafarbenými vlasmi, širokorozchodnou riťou a strašným smradom okolo seba. Neznášala som ju.
,,Ahoj Kristína, si doma sama?´´
,,Áno.´´
,,Tak to máš dobré nie?´´
,,Hej.´´
,,Ideš výťahom?´´
,,Nie. Radšej idem po schodoch.´´ Ešte to tak. Aby som sa udusila tvojím smradom.
,,Je to zdravšie a bezpečnejšie. Aspoň sa nemusíš báť, že sa zasekne výťah.´´
,,Máte pravdu.´´ falošne som sa na ňu usmiala a pomyslela si, že by som sa toho bála jedine vtedy, keby v tom výťahu bola so mnou.
Konečne nastúpila a ja som z vrecka pero a kúsok Zápisníka. Napísala som jej meno a zišla dole. Keď som vyšla na ulicu, zbadala som ako sa predo mnou vlečie. Zrazu sa chytila za srdce a klesla na zem. Svet sa mi zatočil o 360 stupňov.
Dostala som taký strach až som sa rozbehla za dom. Oprela som sa o studenú stenu a rýchlo dýchala. Počula som ako mi bije srdce.
,,To predsa nie je možné. To nemôže fungovať.´´ šepkala som. Bohužiaľ, fungovalo. Celá som sa triasla. Takže takto sa cíti vrah, pomyslela som si. Po chvíľke ma šok prešiel a ukľudnila som sa.
,,Mala zomrieť. Veď aj tak už páchla ako mŕtvola.´´ skonštatovala som a rozosmiala sa. Bol to diabolský smiech. Áno, bola som diabol. Vždy som ním bola.
Vyšla som z tieňa paneláka a nechala zdochlinu za sebou. Okolo nej sa meditým zhromaždilo mnoho ľudí. Prešla som pár krokov a začali ma ťažiť výčitky svedomia. Neznášala som ju, ale predsa som to bola ja kto ju zabil.
Vietor mi rozvial vlasy a cítila som ako sa celá trasiem. Bolo mi to trochu divné. pred chvíľou som sa rehotala ako blázon a teraz sa tu trasiem ako osika.
Zabočila som do tmavšej uličky a začula som pred sebou hlasy. Stiahla som sa do tieňa. Na konci ulice stála Lucia aj s jej bandou. Všimla si ma.
,,Hej baby! Akurát za nami ide zábava.´´ zvolala nadšene. Neváhala som ani minútu. Vytiahla som z vrecka útržok a napísala jej meno.
Vyšla som z tieňa oproti nim. Rýchlim krokom sa ku mne kĺzali.
,,Ahoj Kikuška. Jak se máš? Dlho si nedostala na držku.´´ hovorila a lačne ma sledovala. Ostatné dievčatá sa začali smiať ako hyeny. Obkľúčili ma a dve z nich ma chytili za ruky. Lucia sa postavila predo mňa, zapukala hánkami a rozhnala sa. Zavrela som oči a očakávala úder. Keď neprichádzal, otvorila som ich.
Lucia na mňa vyľakane hľadela, oči aj ústa dokorán otvorené. Svet bol odrazu veľmi tichý. Bolestne vydýchla a chytila sa za srdce. Čupla si bolestne stonala a slzy jej stekali po tvári.
,,Prečo...´´ vydýchla bolestne a zvalila sa na bok. Vládlo hrobové ticho. Všetky jej kamarátky zarazene stáli okolo a pozerali sa na nehybné telo.
,,Je mŕtva?´´ opýtala sa jedna z nich plačlivo. Nikto jej nemusel odpovedať. Pravdu sme vedeli všetci.
,,Zomrela keď ju chcela udrieť.´´ ozvala sa Petra a ukázala na mňa. Všetky sa na mňa vyčítavo pozreli.
,,Chcete tým naznačiť, že som ju zabila?´´ opýtala som sa. Keby len tie vedeli. Ale nikto nič nepovedal.
Otočila som sa vyšla z uličky. Cítila som sa rovnako hrozne ako po prvej vražde. Mala som prosto výčitky svedomia.
Prišla som domov a ľahla si na posteľ. Hľadela som do stropu a v ruke držala Denník. Tá schopnosť zabíjať bola úžasná. Mala som v ruke životy celého sveta. Len tie výčitky na tom boli zlé. A vtedy som to pochopila .Bola som ako môj predok. Obe sme veľmi nemali rady ľudí. Mohla som v jej diele pokračovať. Stačilo sa len vzdať lásky. Keď som si spomenula na tie strašné výčitky, pochopila som zmysel kliatby.
,,Áno. Musím sa jej zbaviť.´´ povedala som sama pre seba. Bolo rozhodnuté. Nechám si Zápisník smrti.
Naga prišla presne o polnoci ako sľúbila. Vynorila sa z tmy, ale tento krát, ma tak veľmi nevydesila.
,,Takže ako si sa rozhodla?´´
,,Zápisník smrti si nechám.´´
,,To znamená, že sa vzdávaš aj lásky?´´
,,Presne tak.´´ Naga sa na mňa zadívala.
,,Pripomínaš mi tú Angličanku...Elizu.´´

,,Vážne?!´´
,,Áno. A prezraď mi. Keď ti bude definitívne patriť Zápisník smrti. Čo budeš robiť?´´
,,Spomínala si, že trestala zločincov. Mienim v jej diele pokračovať.´´
,, Čo to znamená?´´
,,Budem zabíjať zločincov dovtedy, kým svet od nich neočistím.´´
,,To je nemožné! Eliza to nedokázala, ako to chceš dokázať ty!?´´
,,Naga, to bolo v stredoveku. Dnes máme veľa jednoduchých spôsobov, ako si zistiť určité informácie. Internet, televízia, rádio...´´
,,Síce nerozumiem ako to myslíš, ale rob čo chceš.´´
,,Dobre. Takže, ako ma mieniš zbaviť lásky?´´
,,Jednoducho. Len si podáme ruky. Tým sa spečatí dohoda. Ale veď tak sa to robí aj u vás, či nie?´´
,,Prikývla som a podala jej ruku. Počula som ako sa odrazu silno rozpršalo. Chytila mi ruku. Bola studená ako ľad.
,,A teraz povedz: Vzdávam sa navždy lásky.´´
,,Vzdávam sa navždy lásky.´´ zopakovala som a vtedy sa nahlas zablyslo. Cítila som ako mi vzrušenie stiahlo žalúdok. Mala som pocit, že som spečatila skutočnú dohodu. Lenže toto nebola obyčajná dohoda. Bola to dohoda s bohom. A to s bohom smrti.
Znovu sa zablyslo a izbu osvetlila biela žiara silného elektrického výboja. Dívala som sa do červených očí boha smrti. Tie si ma nevzrušene premeriavali.
Konečne sme si pustili ruky.
,,Zostanem tu určitý čas. Chcem vedieť, čo máš presne v pláne.´´ povedala a ja som sa pobavene zasmiala.

Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 1.

14. července 2009 v 21:03 | Amane
Zobudila som sa na nepríjemné zvonenie budíka. Otrávene som natiahla ruku a vypla ho. Nahlas som zazívala a ponaťahovala sa. Bol piatok. Posledný deň v pracovnom týždni. Na to, že bol posledný, som sa naňho netešila. Mali sme písať písomku z angličtiny.
Vstala som a v kúpeľni si umyla tvár. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Bola som blondína s modrými očami. Dievča s úzkym okruhom priateľov, mladšou sestrou a s veľkou obľubou v tmavých farbách.
,,Kristína raňajky!´´ zakričala matka z kuchyne. Bývali sme v paneláku a tak mi stačilo prejsť cez chodbu. Sadla som si za stôl vedľa svojej mladšej sestry Moniky. Na tanieri mi pristála hrianka s medom. Chytila som ju do ruky a odhryzla z nej.
,,Po obede odchádzam do Žiliny a vrátim sa až v nedeľu na obed.´´ začala matka. Sestra okamžite ožila.
,,Ja idem spať ku kamarátke!´´ zvolala. Matka sa na ňu prekvapene pozrela.
,,Hovorím už o tom týždeň, ale to si celá ty mama. Ty by si si nič nevšimla ani keby nám byt vyhorel.´´ bránila sa sestra. Matka na to nič nepovedala. Dojedla som a vrátila sa do izby. Obliekla som sa, vbehla do kúpeľne kde som sa učesala a nalíčila. Schmatla som tašku a vybehla z bytu.
Do školy som to mala takých desať minút chôdze. Prešla som cez park a dvojprúdovku, a bola som tam. Prebehla som širokou bránou a vstúpila do budovy. Šatne stáli oproti vrátnici. Mali zelené mreže a pripomínali klietky pre šelmy- táto podobnosť bola trochu dojemná.
Zavesila som si bundu na háčik a prezula sa. Vyšla som po schodoch na prvé poschodie. Hneď pri schodoch bola naša trieda. Sadla som si na svoje miesto pred katedrou. Nebojte sa nebola som šprt. Ale učiteľka geografie požiadala triednu, aby ma presadila dopredu, pretože na jej hodinách spím. Moja spolu sediaca bola Jana.
Prvú sme mali slovenčinu. Učiteľka nám rozdala písomky. V ľavom hornom rohu bola v krúžku napísaná štvorka. Nádherne tento deň začína, pomyslela som si. Ale to nebol všetko. Spolužiačka ma poliala kávou, spolužiak ma schválne potkol a ja som zletela zo schodov- našťastie sa mi nič nestalo- a moja večná prenasledovateľka Lucia si ma počkala za školou aj so svojou bandou a jednu mi vrazila. Chytila ma pod krk a možno by to dopadlo horšie, keby sa ma nezastal muž čo išiel okolo.
Dotrepala som sa domov úplne zdrtená. Keď som si neskôr krájala jablko, porezala som si prst. Od bolesti mi vyhŕkli slzy do očí. Vbehla som do izby, hodila sa na posteľ a rozplakala sa. Nikto už dávno nebol doma a tak ma nemal kto utešiť. Prečo nemôžu všetci zomrieť, pomyslela som si.
,,Bože, chcem snáď veľa!´´ vykríkla som zúfalo. Keď som sa konečne vyplakala, vstala som a išla si pozrieť horor. Medzitým sa zatiahlo a začalo mrholiť.
Išla som spať o jedenástej. Už nemrholilo ale poriadne lialo. Nakoniec som zaspala. Snívalo sa mi ako ma po lese naháňa muž s motorovou pílou. Zahnal ma k vysokej skale. Pritlačil mi pílu na hruď a ja som kričala aby mi neubližoval. No ona sa len sprosto rehotal. A zrazu som zacítila na hrudi naozajstný tlak.
Otvorila som oči a prešiel mnou prudký šok. Takmer ma ranila mŕtvica. Dívala som sa do najškaredšej a najstrašidelnejšej tvár akú som kedy videla. Tvár zmizla z môjho zorného poľa.
Ešte som chvíľu celá v šoku zotrvala v ľahu, ale nakoniec som sa odvážila posadiť. Ten tvor čo stál predo mnou bola v podstate kostra potiahnutá šupinatou kožou. Mal červené oči, dlhé pazúry a špicaté zuby- hlavne horné očné, ktoré mu trochu vytŕčali z úst. Vlasy mal čierne po plecia a bol vysoký dva metre.
,,Kto si?´´ opýtala som sa trasľavým hlasom. Tvor si ma zvedavo premeral.
,,Som Shinigami- boh smrti.´´ odpovedal mi prekvapivo ženským hlasom.
,,Shinigami? Len shinigami?´´
,,Dobre teda. Volám sa Naga.´´
,,Aha, a čo tu robíš?´´ opýtala som sa už odvážnejšie.
,,Som tu kvôli tebe.´´
,,Kvôli mne?´´
,,Áno, kvôli tebe. Priniesla som ti toto.´´ povedala Naga a zo stola zobrala čierny zošit. Podala mi ho a ja som ho otvorila. Na prednej stránke bolo napísané:
Koho meno do Denníka napíšeš, zomrie do 2 minút a 40 sekúnd.
Zavrela som zošit.
,,Čo to má znamenať!?´´
,,To je Denník smrti, Kristína. Je tvoj. Vlastne, patril tvojmu predkovi.´´
,,Môjmu predkovi?´´ opakovala som ako papagáj.
,,Stovky rokov neskôr, existoval jeden shinigami. Volal sa Kerberos. Z nášho sveta môžeme sledovať životy ľudí a on sledoval jedno dievča. Bola to Angličanka a aj veľmi pekná. nuž, a on sa do nej zamiloval. Raz keď išla sama mestom, ju za rohom čakal zlodej. Chcel jej ublížiť. Kerberos to nemohol dopustiť. V poslednej chvíli k nej zletel a vložil jej Zápisník do rúk. Tak ho uvidela. Veľmi sa zľakla a utiekla. V noci ju navštívil a všetko jej vysvetlil. Povedal jej aj ako sa používa Zápisník. A tak to začalo. Dievča bolo plné nenávisti k ľuďom. Najskôr povraždila vlastných nepriateľov a potom začala trestať zločincov. Ale raz ju chytili zlodeji. Bola v nebezpečenstve. Nepoznala mená útočníkov a nemala ani prístup k Zápisníku. A tak urobil shinigami niečo čo nemal. Napísal ich mená za ňu. Zlodeji zomreli a on s nimi. Akýmsi zázrakom prešla jeho moc na ňu.
,,Čiže sa stala bohyňou.´´
,,Správne.´´
,,A ako je možné, že ona nepoznala mená zlodejov a on áno?´´
,,Shinigami majú iné oči ako ľudia. Sme schopný vidieť tvoje meno a dĺžku života.´´
,,Takže môj predok bol shinigami? Takže ja som teraz bohyňa!?´´
,,Len polovičná.´´
,,Ako to?´´
,,Si síce potomok shinigamiho, ale vieš ako to je s dedičnosťou. Môžeš si zachovať určité znaky po matke, ale v ďalších generáciách môžu postupom času zmiznúť. Tak je to aj o silou shinigamiho. Ale keď sa to tak vezme, vlastne si prišla len o tie oči. Inak máš neobmedzenú moc.´´
,,Čiže meno si musím zistiť sama.´´
,,Má to ešte jeden háčik.´´
,,Aký?´´
,,Tvoj predok na ten Denník uvrhol kliatbu: ,Zápisník dostane len ten, kto bude aspoň z polovice taký ako ja. A keď sa taký niekto nájde, bude sa musieť vzdať jediného citu- lásky. To preto aby prácu rovnako dobre ak nie lepšie ako ja.´ ´´
,,Takže som taká ako Angličanka? To by vysvetľovalo prečo Dennik smrti nemá moja matka.´´
,,Dobrý postreh.´´
,,A je naozaj nutné vzdať sa lásky?´´
,,Bohužiaľ áno.´´
,,Neviem či mi to za to stojí. Vieš čo? Mám nápad! Nechám si Denník jeden deň. Na skúšku. Ak sa mi osvedčí, nechám si ho a vzdám sa lásky. A aspoň zistím aký to je pocit keď niekoho zabijem.´´ Naga sa na mňa dlho pzerala.
,,Tak teda dobre. Prídem ďalšiu noc o takomto čase.´´ povedala a zmizla.

Death Note

1. července 2009 v 10:01 | Amane |  Anime
dn
Každý deň sa v celom svete odohrá plno vrážd, znásilnení a iných krutostí. Aj vy máte pocit, že tento svet je skazený a zaslúži si poriadny očistec? A keby ste na školskom dvore objavili zápisník, ktorý má moc zabíjať, čo by ste urobili?
Light Yagami má jednoduchú odpoveď. Stačí si naštudovať pravidlá zápisníku a ide sa na vec!
Light je najlepší študent na škole a vlastne aj v celom Japonsku. Ale ako to s géniami býva, ich životy sa im zdajú byť nudné. Light ešte k tomu v sebe pestuje názor, že svet je skazený. Keď sa cez vyučovanie pozerá z okna, zbadá padajúci predmet. Na konci hodiny, si spomenie na predmet ktorý videl cez vyučovanie a zo zvedavosti sa poberie na miesto kam dopadol. Na zemi nachádza zápisník. Zdvihne ho a otvorí. Na prednej strane nachádza pravidlá o použití zápisníka. Prečíta si prvé, v ktorom sa píše, že po zapísaní niekoho mena do zápisníka, dotyčná osoba zomrie. Light to považuje za niaky vtip, ale zvedavosť mu nedá a tak berie zápisník k sebe domou, kde si ho v pokoji preštuduje. V pravidlách sa hovorí, že k tomu, aby sme niekoho mohli zabiť, potrebujeme poznať aj jeho tvár. Hneď po prvej skúške sa ukazuje, že zápisník neklame.
Po pár dňoch sa u Lighta zjaví majiteľ zápisníka- shinigami Riyuk. Ten mu povie, že zápisník hodil do sveta ľudí preto, lebo sa nudil. Skrátka, našli sa dve stratené/unudené existencie.
Vzduch ale nezostáva pre Lighta dlho dýchateľný. Po mnohých infarktoch a skúšaniach, kam až siaha moc zápisníka, musí na túto situáciu reagovať aj polícia. Na scéne sa preto objavuje záhadná postava, ktorá vystupuje pod prezývkou L. Jedná sa o detektíva najvyššej triedy, ktorému sa podarilo vyriešiť tie najťažšie prípady. Polícia mu ale zo začiatku veľmi neverí, pretože vždy jedná cez svojho pomocníka Watariho. Napriek všetkému sa L podarí zúžiť okruh podozrivých na Lighta. A tak sa začína napínavá psychologická hra plná klamu a nabrúsenej ľudskej prefíkanosti.
postavy: Dejom nás budú sprevádzať hlavne tri podstatné osoby. Samozrejme, objavia sa tu aj iné menšie postavičky, ktoré viac alebo menej zamotajú dej.

dn 2
Light Yagami: Na začiatku príbehu obyčajný študent. Po získaní zápisníku sa z neho stáva vrah, mediálne známi ako Kira. Light prechádza postupnou zmenou osobnosti a neskôr je nútený zabíjať aj tých, čo majú od zločincov ďaleko. Ligh alias Kira, pôsobí v deji ako hrdina ale aj ako antihrdina.

L: Elitný detektív, ktorému sa podarilo vyriešiť aj tie najzamotanejšie prípady sveta. Hlavný Lightov nepriateľ. Okrem toho, že na stoličke sedí naozaj čudným spôsobom a zbožňuje jahodovú tortu, má bizarné spôsoby vyšetrovania a jeho dedukčné schopnosti sú snáď lepšie než Lightove.

Riyuk: Shinigami- boh smrti. Je zákerný a prezrádza Lightovi dôležité fakty spojené so zápisníkom až na poslednú chvíľu. Keďže nepochádza so sveta ľudí, môže ho vidieť len ten, kto sa dotkol zápisníka.

dn shinigami
Dej podtrhuje veľmi kvalitná hudba o ktorú sa postarali Yoshihisa Hirano a Hideki Taniuchi. Mangu napísal Tsugumi Ohba a nakreslil Takeshi Obata. Je veľmi kvalitná a rozhodne by si ju nemali nechať ujsť vážnejšie ladený otakovia , rovnako ako anime. Je nutné dodať, že podľa mangy boli natočené ešte dva filmy.
Ďalej by bolo vhodné spomenúť, že ukončenie mangy a ukončenie anime sa v niekoľkých bodoch líšia. Napríklad v anime sa vôbec nespomína smútočný pochod prívržencov Kiri.
Pomerne novou informáciou je fakt, že sa údajne Američania snažia natočiť vlastnú verziu Death Note (no to sa máme zase na čo tešiť). Pochybujem, že film bude dosahovať kvality anime, ale pozrieť sa na to hádam do kina pôjdeme, no nie? Aj keď už teraz tuším, že to budú vyhodené peniaze.

Hodnotenie: 9/10