Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 1.

14. července 2009 v 21:03 | Amane
Zobudila som sa na nepríjemné zvonenie budíka. Otrávene som natiahla ruku a vypla ho. Nahlas som zazívala a ponaťahovala sa. Bol piatok. Posledný deň v pracovnom týždni. Na to, že bol posledný, som sa naňho netešila. Mali sme písať písomku z angličtiny.
Vstala som a v kúpeľni si umyla tvár. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Bola som blondína s modrými očami. Dievča s úzkym okruhom priateľov, mladšou sestrou a s veľkou obľubou v tmavých farbách.
,,Kristína raňajky!´´ zakričala matka z kuchyne. Bývali sme v paneláku a tak mi stačilo prejsť cez chodbu. Sadla som si za stôl vedľa svojej mladšej sestry Moniky. Na tanieri mi pristála hrianka s medom. Chytila som ju do ruky a odhryzla z nej.
,,Po obede odchádzam do Žiliny a vrátim sa až v nedeľu na obed.´´ začala matka. Sestra okamžite ožila.
,,Ja idem spať ku kamarátke!´´ zvolala. Matka sa na ňu prekvapene pozrela.
,,Hovorím už o tom týždeň, ale to si celá ty mama. Ty by si si nič nevšimla ani keby nám byt vyhorel.´´ bránila sa sestra. Matka na to nič nepovedala. Dojedla som a vrátila sa do izby. Obliekla som sa, vbehla do kúpeľne kde som sa učesala a nalíčila. Schmatla som tašku a vybehla z bytu.
Do školy som to mala takých desať minút chôdze. Prešla som cez park a dvojprúdovku, a bola som tam. Prebehla som širokou bránou a vstúpila do budovy. Šatne stáli oproti vrátnici. Mali zelené mreže a pripomínali klietky pre šelmy- táto podobnosť bola trochu dojemná.
Zavesila som si bundu na háčik a prezula sa. Vyšla som po schodoch na prvé poschodie. Hneď pri schodoch bola naša trieda. Sadla som si na svoje miesto pred katedrou. Nebojte sa nebola som šprt. Ale učiteľka geografie požiadala triednu, aby ma presadila dopredu, pretože na jej hodinách spím. Moja spolu sediaca bola Jana.
Prvú sme mali slovenčinu. Učiteľka nám rozdala písomky. V ľavom hornom rohu bola v krúžku napísaná štvorka. Nádherne tento deň začína, pomyslela som si. Ale to nebol všetko. Spolužiačka ma poliala kávou, spolužiak ma schválne potkol a ja som zletela zo schodov- našťastie sa mi nič nestalo- a moja večná prenasledovateľka Lucia si ma počkala za školou aj so svojou bandou a jednu mi vrazila. Chytila ma pod krk a možno by to dopadlo horšie, keby sa ma nezastal muž čo išiel okolo.
Dotrepala som sa domov úplne zdrtená. Keď som si neskôr krájala jablko, porezala som si prst. Od bolesti mi vyhŕkli slzy do očí. Vbehla som do izby, hodila sa na posteľ a rozplakala sa. Nikto už dávno nebol doma a tak ma nemal kto utešiť. Prečo nemôžu všetci zomrieť, pomyslela som si.
,,Bože, chcem snáď veľa!´´ vykríkla som zúfalo. Keď som sa konečne vyplakala, vstala som a išla si pozrieť horor. Medzitým sa zatiahlo a začalo mrholiť.
Išla som spať o jedenástej. Už nemrholilo ale poriadne lialo. Nakoniec som zaspala. Snívalo sa mi ako ma po lese naháňa muž s motorovou pílou. Zahnal ma k vysokej skale. Pritlačil mi pílu na hruď a ja som kričala aby mi neubližoval. No ona sa len sprosto rehotal. A zrazu som zacítila na hrudi naozajstný tlak.
Otvorila som oči a prešiel mnou prudký šok. Takmer ma ranila mŕtvica. Dívala som sa do najškaredšej a najstrašidelnejšej tvár akú som kedy videla. Tvár zmizla z môjho zorného poľa.
Ešte som chvíľu celá v šoku zotrvala v ľahu, ale nakoniec som sa odvážila posadiť. Ten tvor čo stál predo mnou bola v podstate kostra potiahnutá šupinatou kožou. Mal červené oči, dlhé pazúry a špicaté zuby- hlavne horné očné, ktoré mu trochu vytŕčali z úst. Vlasy mal čierne po plecia a bol vysoký dva metre.
,,Kto si?´´ opýtala som sa trasľavým hlasom. Tvor si ma zvedavo premeral.
,,Som Shinigami- boh smrti.´´ odpovedal mi prekvapivo ženským hlasom.
,,Shinigami? Len shinigami?´´
,,Dobre teda. Volám sa Naga.´´
,,Aha, a čo tu robíš?´´ opýtala som sa už odvážnejšie.
,,Som tu kvôli tebe.´´
,,Kvôli mne?´´
,,Áno, kvôli tebe. Priniesla som ti toto.´´ povedala Naga a zo stola zobrala čierny zošit. Podala mi ho a ja som ho otvorila. Na prednej stránke bolo napísané:
Koho meno do Denníka napíšeš, zomrie do 2 minút a 40 sekúnd.
Zavrela som zošit.
,,Čo to má znamenať!?´´
,,To je Denník smrti, Kristína. Je tvoj. Vlastne, patril tvojmu predkovi.´´
,,Môjmu predkovi?´´ opakovala som ako papagáj.
,,Stovky rokov neskôr, existoval jeden shinigami. Volal sa Kerberos. Z nášho sveta môžeme sledovať životy ľudí a on sledoval jedno dievča. Bola to Angličanka a aj veľmi pekná. nuž, a on sa do nej zamiloval. Raz keď išla sama mestom, ju za rohom čakal zlodej. Chcel jej ublížiť. Kerberos to nemohol dopustiť. V poslednej chvíli k nej zletel a vložil jej Zápisník do rúk. Tak ho uvidela. Veľmi sa zľakla a utiekla. V noci ju navštívil a všetko jej vysvetlil. Povedal jej aj ako sa používa Zápisník. A tak to začalo. Dievča bolo plné nenávisti k ľuďom. Najskôr povraždila vlastných nepriateľov a potom začala trestať zločincov. Ale raz ju chytili zlodeji. Bola v nebezpečenstve. Nepoznala mená útočníkov a nemala ani prístup k Zápisníku. A tak urobil shinigami niečo čo nemal. Napísal ich mená za ňu. Zlodeji zomreli a on s nimi. Akýmsi zázrakom prešla jeho moc na ňu.
,,Čiže sa stala bohyňou.´´
,,Správne.´´
,,A ako je možné, že ona nepoznala mená zlodejov a on áno?´´
,,Shinigami majú iné oči ako ľudia. Sme schopný vidieť tvoje meno a dĺžku života.´´
,,Takže môj predok bol shinigami? Takže ja som teraz bohyňa!?´´
,,Len polovičná.´´
,,Ako to?´´
,,Si síce potomok shinigamiho, ale vieš ako to je s dedičnosťou. Môžeš si zachovať určité znaky po matke, ale v ďalších generáciách môžu postupom času zmiznúť. Tak je to aj o silou shinigamiho. Ale keď sa to tak vezme, vlastne si prišla len o tie oči. Inak máš neobmedzenú moc.´´
,,Čiže meno si musím zistiť sama.´´
,,Má to ešte jeden háčik.´´
,,Aký?´´
,,Tvoj predok na ten Denník uvrhol kliatbu: ,Zápisník dostane len ten, kto bude aspoň z polovice taký ako ja. A keď sa taký niekto nájde, bude sa musieť vzdať jediného citu- lásky. To preto aby prácu rovnako dobre ak nie lepšie ako ja.´ ´´
,,Takže som taká ako Angličanka? To by vysvetľovalo prečo Dennik smrti nemá moja matka.´´
,,Dobrý postreh.´´
,,A je naozaj nutné vzdať sa lásky?´´
,,Bohužiaľ áno.´´
,,Neviem či mi to za to stojí. Vieš čo? Mám nápad! Nechám si Denník jeden deň. Na skúšku. Ak sa mi osvedčí, nechám si ho a vzdám sa lásky. A aspoň zistím aký to je pocit keď niekoho zabijem.´´ Naga sa na mňa dlho pzerala.
,,Tak teda dobre. Prídem ďalšiu noc o takomto čase.´´ povedala a zmizla.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 TsuchiKim TsuchiKim | Web | 6. ledna 2011 v 23:04 | Reagovat

možná si to přečtu :-) DN mám velice ráda, ale chtělo by to trochu změnit popis osob ;-) Kristýna vypadá jako Misa, ale to ti vymlouvat nebudu, ale co spíš, tak Nero je popsaný jako Ryuk a to už se mi moc nelíbí :-)

2 amane amane | Web | 7. ledna 2011 v 9:07 | Reagovat

som rada že to niekto bude čítať ale upozorňujem, že žiadny Nero tu nevystupuje. pokiaľ ide o Nagu podobnosť s Riyukom je čisto náhodná

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama