Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 3.

14. července 2009 v 21:07 | Amane
V nedeľu sa všetci vrátili domov okolo obeda. V duchu som uznala, že to bol najvzrušujúcejší víkend v mojom živote. Ale vedela som, že zažijem ešte vzrušujúcejšie veci.
Po obede som si robila úlohy a Naga ma pri tom sledovala.
,,Kedy chceš zabíjať zločincov?´´ opýtala sa trochu nedočkavo.
,,Začnem ich zabíjať od pondelka. Je to začiatok týždňa a zdá sa mi to vhodné. A vlastne, je to od zajtra. Dovtedy si vyskúšam aký to je život bez lásky.´´ povedala som a spravila bodku.
Konečne bol pondelok. Vstala som a vybrala sa do školy. Naga išla samozrejme so mnou. Zažila som mierny šok, pretože Nage z chrbta vyrástli dve veľké netopierie krídla a vznášala sa kúsok za mnou.
,,Musíš si dať pozor aby sa Zápisník nikoho nedotkol. Inak by mohol Zápisník smrti používať tak ako ty.´´ varovala ma cestou do školy.
,,A teba nemôže vidieť?´´
,,Nie. Ja nie som majiteľ Zápisníka.´´
,,A prečo ťa potom vidím ja?´´
,,Pretože ty si teraz shinigami- boh smrti.´´
,,Veru tak. Stanem sa bohom nového sveta. Sveta, kde budú žiť len dobrý ľudia.´´
,,Máš vysoké ambície Kristína.´´
,,Zvykaj si. Keď chcem, dostanem všetko na čo si pomyslím. A ešte mám jednu overujúcu otázku. Shinigamiovia sa môžu vidieť navzájom, však. To znamená, že moja matka a sestra ťa nemôžu vidieť?´´
,,Správne. Ale mohol by ma vidieť človek, ktorému by som dala svoj Zápisník smrti.´´
,,Ahá. Takže každý shinigami má svoj vlastný Zápisník smrti?´´
,,Áno.´´
,,A všetky fungujú rovnako?´´
,,Teoreticky áno. Ale môžu sa v určitých veciach líšiť. Niektoré majú len jeden spôsob ako niekoho zabiť. Alebo majú dlhšiu alebo kratšiu dobu za ktorú človek umrie na infarkt.´´
,,U môjho Zápisníka je dúfam jedno aký spôsob smrti zvolím.´´
,,Áno, a dokonca ju môžeš ľubovoľný čas pred smrťou ovládať.´´
,,Napríklad aj rok?´´
,,Možno áno.´´
S debatou sme ale museli veľmi rýchlo prestať, pretože sme sa ocitli pred školou. Sadla som si na svoje miesto a Naga sa postavila k oknu vedľa mňa. V triede bolo dosť rušno. Všetci už vedeli, že Lucia je mŕtva. A samozrejme všetci vedeli, že som bola pritom.
,,Vraj si videla ako Lucia zomrela.´´ povedala Jana vecne.
,,Hej.´´
,,Ako zomrela?´´
,,Na infarkt.´´
,,Vraj sa to stalo vtedy, keď ťa chcela udrieť.´´ poznamenala Tina ktorá sedela za nami.
,,No hej, a čo s tým?´´
,, Pozri sa. Všetci vedia, že ťa Lucia prenasledovala. No a, keď ťa chcela udrieť, zomrela. Nie je to jasné?´´ Nedočkavo ma sledovala a čakala na moju reakciu. Žeby vedela o Zápisníku smrti?
,,Nerozumiem.´´

,, No predsa Boh!´´ zvolala a ja som sa vyľakane mykla. Žeby naozaj...
,,Aký boh?´´
,,Aký, aký...no predsa kresťanský, nie?´´ Odľahlo mi. Zabudla som, že je kresťanka a bude zmýšľať takýmto spôsobom. Ale aj tak ma to vydesilo.
Keď som prišla zo školy, nikto nebol doma. Prezula som sa a zamierila do izby. Zapla som počítač.
,,Takže ako si mieniš zistiť mená?´´
,,Jednoducho. Do vyhľadávača na internete si zadám ´zločinci´ a už len píšem mená.´´ Aby som ju presvedčila, hneď som jedno meno napísala.
,,A vieš, že k tomu, aby si niekoho zabila, musíš poznať jeho tvár?´´
,,Ááá. Prečo mi to hovoríš až teraz?!´´
,,Myslela som, že to vieš?´´
,,Teraz to môžem rovno škrtnúť.´´ povedala som a zaškrtala meno v Zápisníku.
,,Tak to urobíme inak. Pôjdem na obrázky a hotovo.´´
Po strastiplnom hľadaní sa mi podarilo nájsť skvelú stránku. Boli na nej fotografie väzňov, ich mená a zločiny, ktoré spáchali. Bol to fakt objav! Mala som pocit, že ešte aj Boh chce aby som tých zločincov potrestala.
Zobrala som pero, otvorila Zápisník smrti a začala písať. Ruka mi lietala po stranách ako besná.
Na tej internetovej stránke boli zločinci rozdelený podľa toho, v ktorom roku boli stíhaný alebo odsúdený. Začala som rokom 2000. Nakoniec som skončila rokom 2005.
Položila som pero bokom, oprela sa a unavene vzdychla.
,,Takto sa to teraz robí Naga. Keď budem chcieť, denne môže zomrieť aj sto ľudí.´´
,,Naozaj sa ten svet zmenil. Ak budeš takýmto tempom postupovať ďalej, naozaj môžeš svet od zločincov.´´
,,Ja o tom viem.´´
Druhý deň v správach hlásili o neuveriteľnom úkaze. Po celom svete umierali väzni na infarkt. A o týždeň toho boli plné noviny. Celý týždeň sa o ničom inom ani nehovorilo. V škole, na ulici aj v obchodoch som denne slýchala ako sa o tom ľudia rozprávajú. Dokonca aj rozhlas a rádio toho boli plné.
Matka aj sestra to horlivo sledovali.
,,Ako sa to len mohlo stať? Žeby to robil Boh?´´ uvažovala matka nahlas.
A uvažovali tak aj niektorý. Tina vravela, že na náboženstve o tom besedovali celú hodinu. Celý ten týždeň som si sadala k počítaču a písala mená. A tak správy vždy začali tým, že ohlásili koľko a kde ľudí zomrelo. A najvtipnejšie na tom bolo, že polícia bola bezradná.
Raz večer som sa dostala na jednu japonskú stránku. Čítať znaky som vedela a niečo som aj rozumela. A práve na tejto stránke som si našla meno. Bolo tam napísané: Verím, že boh Kira robí správnu vec. Bolo zrejmé, že ten kto to písal, so mnou súhlasil.
,,Kira? To nie je zlé. Odteraz ma budú všetci volať Kira.´´ vyhlásila som a oprela sa o stoličku.
,,No dobre. Ale ako chceš ľudí presvedčiť, aby ťa tak volali?´´
,, Jednému zločincovi prikážem aby si niečím rozrezal ruku a na stenu napísal moju prezývku. Ale dneska to neurobím. Už mám všetkého dosť.´´
Naga ma zamyslene pozorovala.
,,A ešte niečo.´´ začala som. ,,Čoskoro začne byť veselo. Mal by sa objaviť niekto, ktorý mi v tom čo robím, bude chcieť zabrániť. Bude to určite niaky veľmi dobrý detektív, s veľmi neobyčajnými metódami vyšetrovania a s veľmi zvláštnou prezývkou. Uvidíš Naga. Čoskoro začne byť veselo.´´
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama