Září 2009

Jane Hellerová: Skrotenie zlého muža

21. září 2009 v 21:27 | Amane |  Knihy
detg
Naštvalo vás už niekedy, že vám muž, ktorého miluje, nedokázal prejaviť city, alebo vám ich prejavil, ale takým spôsobom, že vás to urazilo? Alebo sa k vám váš nadriadený správa necitlivo a vy by ste ho najradšej poslali do najhlbšieho pekla? Pokiaľ áno, tak je toto kniha práve pre vás.

Doktorka Lynn Wymanová učí mužov rozprávať ´Ženským jazykom´, aby dokázali svojim drahým polovička, ale aj iným ženám, pochváliť nové šaty alebo povedať ,,Takčo, ako si sa dneska mala?´´ a myslieť to aj vážne.
Jej život sa ocitne v troskách v okamihu, keď zistí, že ju jej milovaný manžel podvádza s inou. A keďže je Lynn známa aj v médiách, jej súkromné faupax je okamžite vynesené na svetlo verejnosti. Stráca na dôveryhodnosti a jej dobrá povesť je zadupaná do zeme. Je jasné, že Lynn s tým musí niečo urobiť a to hneď!
Šťastie ale stojí pri nej a keď uvidí na obálke časopisu Fortune fotografiu Brandona Brocka, generálneho riaditeľa a zhodou okolností muža, označovaného, podľa časopisu, ako ´Najdrsnejšieho muža Ameriky´, staví sa s kamarátkami, že z neho vychová citlivého človeka a opäť sa dostane na vrchol. Niečo také sa ale ľahšie povie než urobí.

Skrotenie zlého muža (z angličtiny Female Intelligence) ukazuje zábavný pohľad na pradávny problém komunikácie medzi mužmi a ženami. Myšlienka síce nie je veľmi originálna ale pristihnete sa, ako na mnohých miestach súhlasne prikyvujete a možno si aj poviete, prečo taká žena skutočne neexistuje.
Kniha sa dobre číta aj keď sa začiatkom budete musieť prehrýzť, každopádne, celkový dojem je slušný. Túto prácičku by som odporúčala aj mužskému osadenstvu. Úplne postačí, ak si ju letmo prečítate aby ste pochopili niečo málo zo ženského sveta, o ktorom tvrdíte, že je zložitý a pre vás nepochopiteľný. Chlapci, táto kniha vám dokáže, že to tak nie je.

Hodnotenie: 85%
Ukážka:

,,Lynn? Ty si ešte v nútri?´´
To na mňa volal môj manžel - už aj z tohto slova sa mi teraz robilo nevoľno - keď som ležala vo vani a kožu som mala nasiaknutú, ako som sa tak dlho máčala v horúcej vode.
,,Lynn? Je všetko v poriadku?
Iste, všetko je v skvelé, ty podradný potkan. Vždy sa kúpem o deviatej. ,,Za chvíľu budem vonku,´´ povedala som a mokrými rukami som sa snažila si utrieť oči. Bola to márna snaha.
,,Fajn,´´ povedal Kip. ,,Prídem ťa zabaliť do uteráka.´´ Zalomcoval kľučkou na dverách kúpeľne a zistil, že sú zamknuté.
,,Haló. Čo to je? Hráme sa dnes večer na niečo?´´
Otázku som ignorovala, sama som sa zabalila do uteráka a otvorila dvere. Z miestnosti a z mojich uší sa vyvalila para.
,,No prosím.´´ Kip sa ku mne priblížil, akoby ma mal v úmysle ma objať, ale ja som cúvla, akoby bol niaky had, čo samozrejme bol. ,,Čo je Lynn? Ty si plakala alebo je to iba...´´
,,Zmlkni, Kip,´´ odpovedala som značne kľudným hlasom. Dokonca som sa trošku usmiala, keď som to povedala, samoľúbo, s ohrnutou perou, pretože irónia toho ,,zmlkni´´ ma dorazila; bola som tá, ktorá povzbudzovala manželov, aby sa so svojimi ženami rozprávali, a teraz som svojmu vlastnému povedala, aby zmlkol.


Zavrela som za nami dvere a povedala: ,,Posaďte sa prosím, pán Brock, ´´ ukázala som na stoličku oproti tej, kde vždy sedávam.
Sadol si, jeho široké ramená boli širšie než operadlo stoličky, čím sa zdalo, že je ešte ťažkopádnejší a ešte menej sa sem hodí, než ako s určitosťou cítil. V skutočnosti som sa vlastne pripravovala na to, že mu ponúknem, aby sme si vymenili miesta, pretože moja stolička bola pohodlná, a jeho o niečo viac konfekčná stolička pre návštevu, ale potom si tu moju miestnosť prezrel a povedal svojim neznesiteľne nezdvorilým tónom: ,,Tak ako vravíte tej vašej kancelárii, zlatko? Fabrika na padavky?´´
,,Prosím?´´ odpovedala som zhnusene. Mala som byť nezaujatá, objektívna, triezva, čo sa klientov týka, ale, ak ponechám stranou, ako som sa pred ním predvádzala, Brandom Brock oživil všetko, čím som na mužoch opovrhovala.
,,Počuli ste ma. Je to fabrika na padavky? Montážna linka, kde vyrobíte mužov, ktorých predstavou dobrej televízie je vysielanie Behu života namiesto kanála Plyboy?´´
,,Určite ste ma tým chcel pobaviť, ´´ reagovala som a pokúšala sa nepôsobiť zmätene, ,,ale keď dokončíte Metódu dr. Wymanovej, budete možno naozaj sledovať vysielanie Behu života.´´

Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 9.

21. září 2009 v 21:22 | Amane
,,Stretla sa tu s niakym dievčaťom. Vyzerá to, že sú staré kamarátky. Teraz sa niekam vybrali.´´ hovoril Blacman do vysielačky.
,,Sledujte ich a snažte sa zistiť o čom sa rozprávajú. A nenápadne. Môže sa vám stať, že skončíte ako Műller.´´ varoval ho M.

Zdalo sa m , že sme Starím mestom blúdili celé hodiny. Konečne sme sa ocitli vo Valentíninom byte. Nikto u nej nebol.
Odložila si tašku do izby a sadli sme si v obývačke. Valentína sedela oproti mne a nervózne ma sledovala.
,,Takže, aj ty máš Zápisník smrti? Spýtala som sa.
,,Áno mám.´´
,,Ukáž.´´ prikázala som. Vstala a zabehla do svojej izby. Keď sa vrátila, v ruke držala čierny zošit. Zobrala som si ho a otvorila. Zapísaná bola necelá strana.
,,Dostala si ho zjavne prednedávnom.´´
,,Áno.´´ odpovedala a ja som sa pozrela za ňu.
,,Zdravím ťa, Shinigami.´´ povedala som. Všimla som si ho už predtým, ale tvárila som sa, že ho nevidím. Bol vysoký dva metre, tiež vychtlí kostlivec, s náušnicou v uchu a krátkymi fialovími vlasmi.
,,A-ahoj.´´
,,Som Kristína.´´
,,Riyuk.´´
,,Takže, budeme sa stretávať u teba, pretože u mňa sú nainštalované kamery a odposluchy. Môžeš používať Zápisník tak ako predtým. Je mi jedno koho zabiješ, to je tvoja vec. Daj mi slvoje mobilné číslo, aby som ti mohla zavolať, keby bolo niečo dôležité.´´
Vymenili sme si čísla a zavládlo ticho. Nervózne sa na mňa pozrela. Všimla som si, že sa červená.
,,Ehm...ukážeš mi svojho Shinigamiho?´´ opýtala sa neisto.
,,Môjho Shinigamiho nemôžeš vidieť.´´ Zneistela.
,,Ach, tak prepáč. Chápem to.´´
,,Nie, nie. Ani by si ho nemohla vidieť.´´
,,Prečo?´´
Mám je to povedať, alebo nie.
,,Nuž, JA som Shinigami.´´
,,Ha, jasné. Toto ti neuverím.´´
,,Tak, prečo sa nespýtaš Riyuka, či je to pravda?´´ nadhodila som a Valentína sa spýtavo pozrela na Riyuka.
,,Áno, je to pravda. V tejto miestnosti je ešte jeden Shinigami. Ale ten, má svoj vlastný Zápisník. Čiže sú tu dohromady Zápisníky tri.´´
Zavládlo ticho. Napadlo mi, že by som mohla aj ísť. Vstala som.
,,Ja už pôjdem.´´ povedala som a vybrala sa kdverám.
,,Počkaj chvíľu!´´ vyskočila a chytila ma za ruku. Prekvapene som na ňu pozrela.
,,Milujem ťa.´´ povedala a pobozkala. Nikdy v živote som nebola viac šokovaná.
Tak ma to zaskočili, až som sa zabudla striasť odporom. Ona, že ma miluje? To znamená, že je lezba! No to som nádherne dopadla.
,,Neplánovala som to.´´ zaskučala. No, to bola zmysluplná veta.
,,Povedala som si, že keď stretnem Kiru, poďakujem mu za to, že s ním môžem spolupracovať. Ale keď som ťa uvidela, nešlo sa do teba nezamilovať.´´
Čo mám teraz urobiť? Tá baba sa do mňa zamilovala, o tom niet pochýb. Nebola iná možnosť, než ju využiť. Lezieb je v Bratislave málo a keď to dobre zahrám, dokonale si ju omatám okolo prsta.
,,Mám otázku. Máš shinigamiho oči?´´
,,Áno mám.´´
Nahla som sa k nej a pohladila ju po líci.
,,Takže, ty ma miluješ?´´ Horlivo prikývla.
,,Mám pre teba návrch. Budeme sa stretávať u teba a budeš mi môcť trebárs aj vyznať nekonečnú lásku každých päť minút. Ale keď budeme na ulici alebo sa náhodou dostaneme ku mne, správaš sa ako moja stará kamarátka. Je ti to jasné?´´
,,Samozrejme.´´
,,Výborne.´´ povedala som sama sebe a na rozlúčku Valentínu pobozkala. Tá sa blažene usmievala a bez slova ma vyprevadila.
,,Tak sa maj.´´ rozlúčila som sa. Valentína sa nezmohla na žiadne slovo a celá červená mi zamávala.
Keď som kráčala cez mesto, uvedomila som si aký je život divný. Pred chvíľou mi vyznala nekonečnú lásku lezba, pred šiestimi mesiacmi som získala Zápisník smrti a prenasleduje ma jeden z najlepších detektívov na svete.
Tomu detektívovi vraveli M a ja som sa musela definitívne zbaviť. Napadlo mi, že by som mala ísť navštíviť otca do práce. Áno. Pôjdem tam hneď zajtra.

Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 8.

21. září 2009 v 21:22 | Amane
Keď som včera večer počúvala správy, znovu som zaregistrovala, niekoľko mne neznámych mien. Vôbec som netušila, čo si mám o tom druhom človeku myslieť. Ale večer sa stalo niečo, čo mi pomohlo si vytvoriť vlastný názor.
,,To čo teraz uvidíte, nie je podvod. Samotný Kira nám poslal nahrávku, ktorú vám o chvíľu pustíme.´´ oznámila hlásateľka. Zatajila som dych. Čo sa teraz stane?

Na obrazovke sa objavilo biele pozadie a na ňom napísané ´Kira ´.
,,Zdravím všetkých ľudí, čo sledujú tento program.´´ ozval sa robotí hlas. Čo to tá Valentína robí?
,,Žiadam vám, aby ste ma chvíľu počúvali. Prikázal som televízii Markíza, aby odvysielala túto nahrávku, inak ich všetkých zabijem. Čiže sú takpovediac mojimi rukojemníkmi. Ale to nie je dôležité. Chcem požiadať políciu o spoluprácu. Žiadam aby v televízii uverejňovali viac správ o zločincoch. Ďalej požadujem, aby M a ostatný detektívoviam ktorý s ním pracujú, vystúpili v televízii, v prípade, že polícia súhlasí so spoluprácou. V prípade, že so mnou nebude súhlasiť, zabijem M aj jeho podriadených. A možno di to odskáče aj niekoľko nevinných ľudí. Na rozmyslenie vám dávam tri dni.´´
Užasnuto som civela na televízor. Ako môže Valentína zabiť M? veď je to nemožné! A tý nevinný ľudia. Úplne tým ničí obraz Kiry! Musím ju okamžite nájisť!

M civel na obrazovku ako zhypnotizovaný. Ako môže Kira vedieť jeho meno? Veď ani Michelle ho nevie. A čo sú to za požiadavky? Nemôže dovoliť uverejňovať viac zločincov. Aj keĎ sú to zlý ľudia, aj tak majú právo žiť. Odrazu si niečo uvedomil.
,,Je to druhý Kira.´´ Ostatný muži naňho pozreli.
,,Ako to?´´
,,Všimnete si, ako sa správal prvý Kira. Jednal potichu.Proste zabíjal zločincov a nesnažil sa na seba upozorniť. Tento druhý to nerobí. Pobehuje si tu a rozkrikuje sa tako stará tetka na trhu. Myslím, že chce na seba upozorniť hlavne prvého Kiru. Musíme teraz predpokladať, že sa dajú duhromady. A to je zlé.´´

Neváhala som. V nedeľu som napísala inzerát aspoň do šiestich novín. Napísala som, že hľadám Valentínu Tolmáčovú a nech zavolá na pripísané číslo. A tak som čakala.
V utorok ulpynuli tri dni od Valentíninej žiadosti. Polícia samozrejme s ňou odmietla spolupracovať. Chudera. Čo si vlastne o sebe myslí?
,,To je škoda, že ste si to rozmysleli. Ale ako myslíte. Vyzívam občanov, aby sa nebáli a povedali svoj názor. A možno, sa so svojimi najvernejšími, podelím o moc.´´
Po tomto som musela uznať, že Valentína je naozaj dobrá. Zaujmali ma ešte tie navinné obete. Nemusela som čakať dlho. Markíza prerušila vysielanie pretože tento svet opustili moderátori televíznych novín a ešte pár ľudí. Druhý deň sa o tom písalo v novinách.
V stredu mi zavolala Valentína. Nedúfala som, že mi tak rýchlo zavolá.
,,Musíme sa stretnúť.´´ začala som bez obalu.
,,A s kým hovorím?´´ opýtala sa. Bože, či je sprostá.
,,Hovoríš s Kirou, ty hlupaňa!´´ skríkla som do mobilu. Rýchlo som sa však zarazila. Chvíľu som sa obzerala okolo. Nebola som našťastie doma. Bola som vonku a aj tá bola pustá. Sakra. Musím si dávať pozor na to, čo hovorím, inak by som sa mohla preriecť.
,,Oh prepáč, prepáč. Je mi to ľúto.´´ ospravedlňovala sa rýchlo.
,,A kde sa teda stretneme?´´opýtela sa.
,,V Starom meste pri Rolandovej fontáne.´´ Súhlasila a zložila.
Zastrčila som mobil do vrecka. Takže, teraz mám druhého Kiru na svojej strane. Zrazu mi napadlo, že sme sa nedohodli, kedy sa stretneme. Poslala som jej sms-ku, že sa zídeme dnes o 17:00. Dobehla som domov, zložila tašku a pobrala sa do mesta.

M sledoval ako Kristína odchádza z domu.
,,Budeme ju sledovať 24 hodín denne. Chcem, aby sa tý, čo ju budú sledovať, striedali. Každý deň nech ju sleduje niekto iný, alebo nech sa striedajú po určitých úsekoch.´´ vyhlásil.
,,Koho tam máme?´´
,,Momentálne tam je Blackman.´´ odpovedal mu jeden z mužov.
,,Nech ju sleduje a pravidelne nás informuje.´´ prikázal M.
Takže, ak máš niečo za lubom Kristína, veľmi rýchlo sa to dozviem.

Rozhliadal som sa po Hlavnom námestí.Toto námestie som mala veľmi rada. Totonámestie som mala rada. Nachádzala sa tu Rolandova socha, japonské a francúzske veľvyslanectvo a hlavne tu predávali zmrzlinu. Keď som bola malá, chodila som sem s otcom. Kúpili sme si zmzlinu a sadli si na kraj fontány. Rozprávali sme sa obudúcnosti. Chcel aby sa zo mňa stal detektív. Ale odyšiel do Ameriky a naše plámy sa rozplynuli.
Na lavičkách a okolo fontány posedávali skupinky ľudí. Kúsok od fontány stála osamotená postava. Bola to určite Valentína. Mala dlhú bielu sukňu a červené tričko na ramienka. Cez plece jej vysela školská taška.
Zavolala som jej a ona to zdvihla.
,,Prosím.´´
,,To som ja. Prídem ktebe a zvítame sa ako kamarátky, ktoré sa stretli po rokoch. Mimochodom, volám sa Kristína.´´
,,Rozumiem. Už ťa vidím.´´ povedala a zakývala mi. Odkývala som a zložila. Pobrala som sa za ňou. Nedúfala som, že ma M prestal sledovať.
,,Ahoj Valentína, už je to dlho čo sme sa naposledy videli. Páni, máš dlhšie vlasy! Ako sa máš?´´
,,Všimla som si, že mala blond vlasy po pás, tak som toho rýchlo využila.
,,Ja dobre. A čo ty,´´
,,Tiež fajn.´´ Zavládlo ticho.
,,Poď pôjdeme k tebe.´´ navrhla som a prenikavo som sa na ňu pozrela. Pochopila a prikývla.
Chytila ma za ruku a ťahala ma do spletitých uličiek Starého mesta.

V piatok poobede

21. září 2009 v 21:20 | Amane
Otvorila som dvere a vošla do izby. Posadila som sa na posteľ a rozhliadla sa okolo.
,,Takže, toto je tvoja izba?´´ spýtala som sa ho. Prikývol. Otváral ústa, že mi niečo povie, keď zazvonil v predsieni telefón.
,,Hneď som späť.´´ povedal a odbehol.
Vstala som, podišla k jeho pracovnému stolu a začala sa prehrabávať v šuflíkoch. Rýchlo som ich prezerala. Otvorila som posledný a ohromene sa zarazila. Nebolo v ňom nič, len jazdecký bičík. Opatrne som ho vybrala zo šuflíka.
Pri zbežnom pohľade vyzeral ako jazdecký, ale keď som si ho podrobnejšie prezrela... Zrazu som nemala pocit, že sa používa na kone. Začula som kroky a rýchlo vrátila bič na miesto. Oprela som sa o stôl.
,,Bola to len teta. Pýtala sa, či je matka doma a potom sa rozkecala.´´ povedal a zavrel dvere.
,,Počuj, všetko, čo je v tejto izbe, je tvoje?´´ spýtala som sa. Prekvapene na mňa pozrel.
,,Samozrejme.´´
Na to som otvorila šuflík a vybrala z neho z neho bič.
,,Takže aj toto?´´ spýtala som sa.
Od šoku celý zmeravel. Díval sa na mňa žiarivo modrými očami, v ktorých sa najskôr odzrkadľovalo prekvapenie a potom zahanbenie. Zľahka sa začervenal.
,,Áno, je to moje.´´ zašepkal. Slabo som sa usmiala a sadla si na posteľ, v ruke stále držiac bič.
,,Takže, ty rád mlátiš ženy?´´
,,Nie.´´
,,Mužov?´´
,,To už vôbec nie! Ja...ja milujem, keď ma žena bije.´´ priznal mi nakoniec. Usúdil, že už nemá cenu niečo skrývať.
Keď to povedal, zviezol sa na zem a skryl si tvár do dlaní. Musel sa za to, chudáčik, strašne hanbiť.
,,Bože, musíš si myslieť, že nie som normálny. Určite sa so mnou prestaneš baviť. A nech. Len ťa prosím o jedno. Nikomu o tom nehovor. Nezniesol by som to poníženie.´´ kňučal, takmer vzlykal. Bóže, či sú muži slabí.
,,Neprestanem sa stebou baviť,´´ povedala som ,, a čo viac, keď chceš, urobím ti to tak ako to máš rád.´´
Pomaly zdvihol hlavu a vyjavene sa na mňa pozrel.
,,Čo si povedala?´´
,,Počul si. Som ochotná ti to urobiť, ak budeš chcieť.´´
,,Myslíš to vážne?´´
,,Čestné pionierske.´´ uškrnula som sa.
Tváril sa trochu nedôverčivo, ale všimla som si v jeho očiach zvláštny lesk.
,,A kedy mi to chceš urobiť?´´ spýtal sa opatrne. Usmiala som sa.
,,Aj hneď.´´ povedala som a švihla bičom po posteli, čím som svoju odpoveď zdôraznila.
Zrýchlil sa mu dych a začal pôsobiť napäto. Tá myšlienka ho vzrušovala.
,,Prosím, urob to. ´´ povedal a hlas sa mu vzrušene triasol.
Zaváhala som. Čo by bol schopný urobiť, aby sa mohol dostatočne uspokojiť? Rozhodne som vstala.
,,Vyzleč sa.´´ rozkázala som.
Natešene vyskočil a začal sa vyzliekať. O chvíľu tu predomnou stál nahý a ja som si ho mohla obzrieť.
Bol o hlavu vyšší, štíhli ale nie niaka vycivená tyčka. Jeho penis posúdiť neviem, pretože je prvý, ktorý som videla naživo. Keď som naň pozrela, pocítila som v rozkroku také divné šteklenie. Cítila som, že sa červenám.
,,Otoč sa mi chrbtom a na kolená, psisko.´´ povedala som, aby som zahnala rozpaky. Celý natešený môj rozkaz vykonal.
,,Opri sa dlaňami o zem!´´ vyštekla som naňho. Vykonal. Obišla som ho a premerala ho.
,,Niečo tomu chýba.´´ povedala som sama sebe. Podišla som ku komode a vytiahla z nej šál. Zaviazala som mu oči, aby nevedel, z ktorej strany rana príde.
Keď konečne nič nemohol vidieť, postavila som sa k nemu. Prezrela som si jeho krásne nepoškvrnené telo. Dlhé také nebude. Bez rozmýšľania som ho z celej sily udrela bičom po zadku. Bolestne vzdychol, ale mala som pocit, že sa pri tom usmieva.
A potom som ho začala mlátiť. Po zadku, po chrbte, po bokoch a po stehnách. Vzdychal pri tom a ja som pomaly začala nachádzať rytmus.
Na chvíľu som prestala, aby som si vydýchla. Zotrvával stále v tej istej polohe a sama seba som sa pýtala, či ho už náhodou nebolia kolená. Dospela som k názoru, že mi to je jedno. Napadlo mi, že by som sa mohla vyzliecť aj ja. Nič neuvidí, tak čo.
Rýchlo som sa teda vyzliekla a znova si ho začala obzerať. Teraz bol pokrytý červenými pásmi. Páni, ja mám takú silu? Dostala som nápad.
Podišla som k nemu a odrazu som mu vrazila rukoväť biča do zadku. Bolestne zjajkol, ale ja som si to nevšímala. Začala som bičom pravidelne pohybovať. O chvíľu som mu začala druhou rukou dráždiť penis.
Každý pohyb biča, alebo mojej ruky, zvyšoval intenzitu jeho vzdychov. Cítila som ako ejakuloval a medzi prstami mi tieklo sperma. Nepratávala som. Za pár minút vystrekol zasa a roztúžene vykríkol. Zvýšila som intenzitu trenia.
Vzrušením sa celý triasol a párkrát som si dovolila aj ja vzdychnúť. Znovu sa urobil ,ale ja som neprestávala.
,,Prosím prestaň, už...už nemôžem.´´ prosil udýchane a ja som vzdychla. Vzrušovalo ma , keď takto prosil.
,,Zmlkni. Ešte vydržíš.´´ odvetila som rázne. Už som začínala byť tak trochu unavená.
,,Prosím nie. Už ma netráp. Prosím ne...ááá!´´
Nechala som sa presvedčiť a prestala som mu dráždiť penis. Pomaly som vytiahla bič z otvoru.
Lenčo som to urobila, unavene sa zvalil na zem. Sadla som si vedľa neho. Počula som ako zťažka dýcha.
,,Si úžasná.´´ zašepkal. Malátne som sa začala obliekať.
,,Urobím ti to aj inokedy.´´ povedala som a rozviazala som mu šál. Pozrel na mňa jasnými očami a niekoľko neposlušných plavých pramienkov mu padlo do očí.
,,Budúci týždeň v piatok o tomto čase. ´´ povedal unavene. Prikývla som, pretože na viac som sa nezmohla. Potichu sme sa rozlúčili a odišla som.
Od toho dňa sa stretávame každý piatok po škole a sexujeme. Dnes mám šestnásť, ale vtedy som mala pätnásť. Je to už rok a získala som v tom zručnosť. Zistila som, že takéto milovanie aj mňa vzrušuje. Samozrejme, každého iným spôsobom. A tak sa stretávame a každý piatok sa oddávame svojim zvráteným sexuálnym chúťkam.