Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 8.

21. září 2009 v 21:22 | Amane
Keď som včera večer počúvala správy, znovu som zaregistrovala, niekoľko mne neznámych mien. Vôbec som netušila, čo si mám o tom druhom človeku myslieť. Ale večer sa stalo niečo, čo mi pomohlo si vytvoriť vlastný názor.
,,To čo teraz uvidíte, nie je podvod. Samotný Kira nám poslal nahrávku, ktorú vám o chvíľu pustíme.´´ oznámila hlásateľka. Zatajila som dych. Čo sa teraz stane?

Na obrazovke sa objavilo biele pozadie a na ňom napísané ´Kira ´.
,,Zdravím všetkých ľudí, čo sledujú tento program.´´ ozval sa robotí hlas. Čo to tá Valentína robí?
,,Žiadam vám, aby ste ma chvíľu počúvali. Prikázal som televízii Markíza, aby odvysielala túto nahrávku, inak ich všetkých zabijem. Čiže sú takpovediac mojimi rukojemníkmi. Ale to nie je dôležité. Chcem požiadať políciu o spoluprácu. Žiadam aby v televízii uverejňovali viac správ o zločincoch. Ďalej požadujem, aby M a ostatný detektívoviam ktorý s ním pracujú, vystúpili v televízii, v prípade, že polícia súhlasí so spoluprácou. V prípade, že so mnou nebude súhlasiť, zabijem M aj jeho podriadených. A možno di to odskáče aj niekoľko nevinných ľudí. Na rozmyslenie vám dávam tri dni.´´
Užasnuto som civela na televízor. Ako môže Valentína zabiť M? veď je to nemožné! A tý nevinný ľudia. Úplne tým ničí obraz Kiry! Musím ju okamžite nájisť!

M civel na obrazovku ako zhypnotizovaný. Ako môže Kira vedieť jeho meno? Veď ani Michelle ho nevie. A čo sú to za požiadavky? Nemôže dovoliť uverejňovať viac zločincov. Aj keĎ sú to zlý ľudia, aj tak majú právo žiť. Odrazu si niečo uvedomil.
,,Je to druhý Kira.´´ Ostatný muži naňho pozreli.
,,Ako to?´´
,,Všimnete si, ako sa správal prvý Kira. Jednal potichu.Proste zabíjal zločincov a nesnažil sa na seba upozorniť. Tento druhý to nerobí. Pobehuje si tu a rozkrikuje sa tako stará tetka na trhu. Myslím, že chce na seba upozorniť hlavne prvého Kiru. Musíme teraz predpokladať, že sa dajú duhromady. A to je zlé.´´

Neváhala som. V nedeľu som napísala inzerát aspoň do šiestich novín. Napísala som, že hľadám Valentínu Tolmáčovú a nech zavolá na pripísané číslo. A tak som čakala.
V utorok ulpynuli tri dni od Valentíninej žiadosti. Polícia samozrejme s ňou odmietla spolupracovať. Chudera. Čo si vlastne o sebe myslí?
,,To je škoda, že ste si to rozmysleli. Ale ako myslíte. Vyzívam občanov, aby sa nebáli a povedali svoj názor. A možno, sa so svojimi najvernejšími, podelím o moc.´´
Po tomto som musela uznať, že Valentína je naozaj dobrá. Zaujmali ma ešte tie navinné obete. Nemusela som čakať dlho. Markíza prerušila vysielanie pretože tento svet opustili moderátori televíznych novín a ešte pár ľudí. Druhý deň sa o tom písalo v novinách.
V stredu mi zavolala Valentína. Nedúfala som, že mi tak rýchlo zavolá.
,,Musíme sa stretnúť.´´ začala som bez obalu.
,,A s kým hovorím?´´ opýtala sa. Bože, či je sprostá.
,,Hovoríš s Kirou, ty hlupaňa!´´ skríkla som do mobilu. Rýchlo som sa však zarazila. Chvíľu som sa obzerala okolo. Nebola som našťastie doma. Bola som vonku a aj tá bola pustá. Sakra. Musím si dávať pozor na to, čo hovorím, inak by som sa mohla preriecť.
,,Oh prepáč, prepáč. Je mi to ľúto.´´ ospravedlňovala sa rýchlo.
,,A kde sa teda stretneme?´´opýtela sa.
,,V Starom meste pri Rolandovej fontáne.´´ Súhlasila a zložila.
Zastrčila som mobil do vrecka. Takže, teraz mám druhého Kiru na svojej strane. Zrazu mi napadlo, že sme sa nedohodli, kedy sa stretneme. Poslala som jej sms-ku, že sa zídeme dnes o 17:00. Dobehla som domov, zložila tašku a pobrala sa do mesta.

M sledoval ako Kristína odchádza z domu.
,,Budeme ju sledovať 24 hodín denne. Chcem, aby sa tý, čo ju budú sledovať, striedali. Každý deň nech ju sleduje niekto iný, alebo nech sa striedajú po určitých úsekoch.´´ vyhlásil.
,,Koho tam máme?´´
,,Momentálne tam je Blackman.´´ odpovedal mu jeden z mužov.
,,Nech ju sleduje a pravidelne nás informuje.´´ prikázal M.
Takže, ak máš niečo za lubom Kristína, veľmi rýchlo sa to dozviem.

Rozhliadal som sa po Hlavnom námestí.Toto námestie som mala veľmi rada. Totonámestie som mala rada. Nachádzala sa tu Rolandova socha, japonské a francúzske veľvyslanectvo a hlavne tu predávali zmrzlinu. Keď som bola malá, chodila som sem s otcom. Kúpili sme si zmzlinu a sadli si na kraj fontány. Rozprávali sme sa obudúcnosti. Chcel aby sa zo mňa stal detektív. Ale odyšiel do Ameriky a naše plámy sa rozplynuli.
Na lavičkách a okolo fontány posedávali skupinky ľudí. Kúsok od fontány stála osamotená postava. Bola to určite Valentína. Mala dlhú bielu sukňu a červené tričko na ramienka. Cez plece jej vysela školská taška.
Zavolala som jej a ona to zdvihla.
,,Prosím.´´
,,To som ja. Prídem ktebe a zvítame sa ako kamarátky, ktoré sa stretli po rokoch. Mimochodom, volám sa Kristína.´´
,,Rozumiem. Už ťa vidím.´´ povedala a zakývala mi. Odkývala som a zložila. Pobrala som sa za ňou. Nedúfala som, že ma M prestal sledovať.
,,Ahoj Valentína, už je to dlho čo sme sa naposledy videli. Páni, máš dlhšie vlasy! Ako sa máš?´´
,,Všimla som si, že mala blond vlasy po pás, tak som toho rýchlo využila.
,,Ja dobre. A čo ty,´´
,,Tiež fajn.´´ Zavládlo ticho.
,,Poď pôjdeme k tebe.´´ navrhla som a prenikavo som sa na ňu pozrela. Pochopila a prikývla.
Chytila ma za ruku a ťahala ma do spletitých uličiek Starého mesta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama