Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 11

29. listopadu 2009 v 20:21 | Amane
Hneď po škole som bežala za Valentínou, vyložiť jej svoj plán. Znova bola doma sama.
,,Kde sú vaši?´´
,,Chodia neskoro. Okolo takej siedmej, ôsmej.´´ odpovedala a oprela sa o mňa. Vydrž, vydrž, prikazovala som si v duchu.
,,o čom si to vlastne chcela hovoriť?´´ nadhodila.
,,Ten, kto ma sleduje, je jeden z najlepší detektívov na svete. Prezývajú ho M. dnes som matku presvedčila, aby ha zajtra pozvala na večeru. Ty tam prídeš tiež, ale trochu neskôr. Dnes pôjdeš ku mne a ja ti požičiam jednu knihu. Zajtra večer mi ju prinesieš vtedy, keď tam bude M. Doobeda ti pošlem SMS-ku s časom, kedy máš prísť. Matka ťa pustí hore a ja ťa budem čakať pri dverách. Keď vstúpiš dnu, dáš mi knihu a ja ti zabehnem po druhú. Budeš tam chvíľu sama a preto pôjdeš našich pozdraviť. Z chodba sa dostaneš priamo do obývačky v ktorej budú naši sedieť a ty sa na nich pozrieš shinigamiho očami. Bude tam sedieť vysoký chlap s dlhými čiernymi vlasmi. To je M. Konkrétne jeho meno ma zaujíma. Potom odídeš, ďalší deň ti zavolám a ti mi povieš to meno.´´
,,Rozumiem.´´
,,Takže, hádam aby sme išli.´´ Vstali sme a odkráčali pred Tesco na zástavku. Valentína ma držala za ruku a čosi si pospevovala. Nikto si nás nevšímal. Skrátka, ďalší blázni v meste, mysleli si. Ďakujem pekne za takéto myšlienky ľudu.
O takú trištvrte hodinu sme boli u nás.
,,Som doma.´´ povedala som a zaviedla Valentínu do svojej izby. Z police som vybrala knihu a podával ju Valentíne, keď sa na mňa vrhla a pobozkala ma.
,,Zbláznila si sa?!´´ zavrčala som.
,,Prepáč, ale nemohla som odolať.´´ ospravedlňovala sa. Otrávene som prevrátila očami.
,,Tak, tu máš tú knihu.´´
Bože. Dúfam, že sa dobre zabávaš M, pomyslela som si. Toto je fakt trapas.

M prekvapene pozeral na obrazovku. Bol v miestnosti sám, pretože si išiel Kristínin otec vybaviť telefonát. Zaujímalo ho, či to o Kristíne vie.
Dvere sa otvorili a dnu vošiel jej otec.
,,Kristína...je lezba.´´ spýtal sa M. jej otec sa naňho prekvapene pozrel.
,,Nie, prečo?´´
,,Ale nič.´´ zaklamal M. Chvíľu bolo ticho.
,,Práve volala moja žena. Pozýva ťa zajtra na večeru.´´
,,Je to síce náhle, ale dobre. Prídem.´´ prikývol M a usmial sa.
,,Mimochodom, ešte stále podozrievaš moju dcéru? Tie videá, totiž vôbec nedokazujú, že je Kira.´´
,,Áno, stále ju podozrievam. Asi zo šiestich percent.´´
,,Na tú večeru chceš ísť preto, lebo dúfaš, že keď je Kira, tak jej niečo vykĺzne, pretože si myslíš, že sa ťa bojí. Ale niečo ti poviem. Ten nápad s večerou bol jej.´´
M to vyrazilo dych. Je to pasca?

,,Prečo vlastne chceš, aby prišiel M na večeru?´´ spýtala sa matka.
,,No, ja...´´ sklopila som oči a začervenala sa. Matka sa rozosmiala.
,,Takže sa ti páči? No, tak to som zvedavá. Ale uvedom si fakt, že ty máš 15 a on má dvadsať päť. Medzi vami je desať rokov rozdiel.´´
,,Ja viem, viem.´´ mávla som rukou a pobrala sa do izby. Na chodbe som sa začala uškŕňať. Všetko vychádzalo priam výborne.

Bola sobota večer a ja som netrpezlivo očakávala M. Dnes večer som mu mala zasadiť smrtiaci úder!
Konečne niekto zazvonil a ja som bežala otvoriť. V dverách stál M. Vošiel dnu a zavesil si kabát na vešiak. Mal na sebe čierne nohavice a pásikavú košeľu. Dokonale by zapadol medzi prostý ľud.
,,Dobrí večer.´´ pozdravila som a on mi odzdravil. Na to prišla moja rodina a otec predstavil M moju matku a sestru.
V obývačke sme si sadli za stôl a matka priniesla polievku. Bolo to tak nechutne obradné. Ale veď čo. Nech si M užije pred smrťou.
Medzitým sa rozprúdil hovor. Pozrela som na hodinky na televízore, keď niekto zazvonil.
,,Ospravedlňte ma na chvíľu.´´ povedala matka osadenstvu v obývačke. Nenútene som dojedala polievku. Všetko išlo podľa plánu.
,,Kristína, máš tu niekoho.´´ zakričala matka z predsiene. Vstala som.
,,Ahoj Valentína.´´ pozdravila som blondínku, ktorá stála predo mnou.
,,Ahoj, priniesla som ti tú knihu teraz, pretože zajtra nemám čas a rada by som ťa poprosila o pokračovanie. Je to fakt zaujímavé.´´
,,Ach, jasné. Hneď ti prinesiem druhú.´´ povedala som a zmizla.

M Sledoval dvere po Kristíninom odchode. Zrazu sa v nich objavila dlhovlasá blondína.
,,Dobrí večer. Som Valentína. Dúfam, že vás neruším svojim vpádom.´´ povedal a usmiala sa. Zároveň sa pozrela priamo na M.
,,Ale kdeže, nerušíš.´´ uistil ju Kristínin otec.
M začal byť nepokojný. Nepáčilo sa mu, akým spôsobom sa naňho dívala.
To dievča bolo na tom videu. Keby sa mňa tak divne nepozerala, tak by som si myslel, že ide o náhodu. Díva sa na mňa, akoby si chcela niečo zapamätať. Jeden detail.
Potom pribehla Kristína, dala Valentíne knihu a vyprevadila ju von.
,,Prosím vás, kde tu máte toaletu.´´ spýtal sa M.
,,Úplne na konci chodby.´´ povedala Kristínina matka a začala spratúvať riad zo stola. M vstal a pobral sa na chodbu. V dverách sa minul s Kristínou. Telom to nedal najavo, ale keď sa jej pozrel do očí, uvidel v nich radosť. Vážne sa mi to prestáva páčiť, pomyslel si.
Vošiel do dverí na konci chodby a zamkol ich. Z vrecka nohavíc vylovil mobil.
,,Blackman, ste stále na mieste?´´
,,Áno, som.´´
,,Výborne. Videli ste tú blondínu čo vošla do vchodu?´´
,,Plavé vlasy do pása, je asi v Kristíninom veku? Práve vychádza.´´
,,To je ona! Zatknite ju!´´
,,Rozumiem.´´
M zložil a vrátil sa obývačky. Sadol si a pozrel na Kristínu. Tá sa naňho usmiala a on jej úsmev oplatil.
Len sa smej Kristína, pokiaľ môžeš. Uvidíme, kto je lepší.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama