Stretneme sa v Ríme 1/3

27. listopadu 2009 v 13:15 | Amane

1) Prekvapivá skutočnosť

,,Dnes je tvoj veľký deň Šimonko.´´
,,Máti, nehovor mi tak. Už nie som decko, a okrem toho, veď idem len do novej školy.´´ ohradil som sa.
,,Ale stretneš tam plno nových ľudí. Snaž sa byť prosím ťa ku všetkým milí. Veď to poznáš: Tak ako ťa ľudia uvidia po prvý krát, ten obraz si podržia najpevnejšie v mysli.´´
,,Preboha, veď ho nechaj, lebo ťa ešte zažaluje.´´ ozval sa otec spoza novín. Matka sa prísne zadívala jeho smerom.
,,Nemal si byť už náhodou dávno na ceste do práce?´´
,,A koľko je hodín?´´
,,Bude štvrť na osem.´´
,,Kurva!´´ zanadával a rozbehol sa po kabát.
,,Prečo tu musím zrovna ja myslieť na všetko.´´ lamentovala matka na oko a išla otca vyprevadiť.
,,Môj otec bol úspešný prokurátor a to bol aj dôvod, prečo chodil tak skoro do práce. Veď ako sa hovorí: Ranní ptáče, dál doskáče.
Matka sa o chvíľu vrátila.
,,Rýchlo dojedz a zberaj sa do školy. V prvý deň nemôžeš prísť neskoro.´´
,,Že to hovoríš zrovna ty.´´
,,Vtedy bola iná doba. Dnes číha poliš na každom rohu a vieš veľmi dobre, že ich tu nepotrebujem mať.´´
Nevymýšľam si, keď poviem, že moja matka je nájomný vrah. Políciu nechce vidieť vo svojej blízkosti preto, pretože má po celom byte poschovávané zbrane. Minulý týždeň som jednu našiel v bielizníku.
Dojedol som, prehodil tašku cez plece a odišiel na autobus. Naskočil som na 201 a viezol sa do Vrakune.
Vystúpil som a pobral sa smerom k svojej budúcej škole. Predo mnou pochodoval hlúčik študentov, ktorí mierili tým istým smerom ako ja. Čoskoro som zistil, že dokonca chodia do tej istej školy.
Vošiel som do svojej šatne - poznal som to podľa štítku s nápisom 1. A - a prezul som sa. Netušil som do ktorej triedy mám ísť a tak som zaklopal na zborovňu a spýtal sa na to. Po získaní potrebných informácií, som sa vybral daným smerom.
Keď som vošiel do triedy, sedelo tam asi osem ľudí. Sadol som si do druhej lavice pri dverách. Bolo to moje miesto už od prvej triedy a mal som ho rád.
Poprichádzalo ešte niekoľko ľudí a minútu po zvonení ešte jeden chalan s učiteľom v tesnom závese. Chalan ani nezaváhal a okamžite si sadol ku mne. Učiteľ sa postavil za katedru a my sme ho pozdravili. Pokynul nám, aby sme si sadli.
,,Vítam vás prváci. Budem vašim triednym učiteľom a aby sme to nezdržiavali, každý z vás sa postaví, predstaví a niečo osebe povie.´´
Tak sme sa začali postupne predstavovať. Trvalo dvadsať minút, kým som sa dostal na rad. Vstal som, predstavil sa, povedal som z akej školy som došiel a ako svoju záľubu som uviedol čítanie kníh a hranie počítačových hier. Učiteľ prikývol a sadol som si. Teraz vstal môj sused.
,,Ahoj všetci. Volám sa Alfonz. Prišiel som z Ríma a chodil som tam na Rímsku základnú školu. Medzi moje záľuby patrí hranie na gitare.´´ povedal so silným talianskym prízvukom.
Keď zazvonilo, mnohý sa dali medzi sebou do reči. Ja s Alfonzom sme neboli výnimkou.
,,Takže ty si prišiel z Ríma?´´
,,Hej.´´
,,Kedy si prišiel na Slovensko?´´
,,Na začiatku leta. ´´
,,To tu nie si veľmi dlho. Nechýba ti Rím?´´
Alfonz sa slabo usmial.
,,Chýba. To nemôžem poprieť, preto sa snažím si nájsť priateľov, aby som naň zabudol.
,,To nie je dobré,´´ povedal som vážne. ,,Nemal by si zabúdať na to, kam skutočne patríš. Je to tvoj domov a táto myšlienka nám dáva pocit bezpečia, pretože vieme, že je na svete miesto, na ktorom budem vždy vítaný.´´
,,To si pekne povedal.´´ pochválil ma Alfonz.
,,To tvrdí moja matka.´´
Keď som prišiel domov, nikto v byte nebol. Potešilo ma to, tak som si pustil hudbu a sadol pred počítač. Radosť ale nevydržala dlho. Matka sa vrátila ani nie o hodinu.
,,Šimonko, pusti prosím ťa Nightwish a stíš to trochu, nech susedov nešľahne o zem.´´ zakričala z predsiene, ani nepozdravila. Zdvihol som sa od počítača a vymenil CD - ečká.
S matkou sme mali rovnaký vkus na hudbu. Mohol som si kľudne počúvať Linkin Park a iné tomu podobné skupiny. Matke to bolo jedno a občas do toho začala spievať.
,,Hovorí sa ´´ahoj´´ , keď prídeš domov.´´ povedal som, keď som prišiel za ňou do kuchyne. Na stole boli položené dve tašky z Tesca.
,,Ako inak bolo v škole?´´ spýtala sa, ignorujúc moju poznámku.
,,Fajn. Myslím, že som si dokonca našiel kamoša. Volá sa Alfonz.´´
,,Na Slováka trochu nezvyčajné meno.´´ poznamenala matka a začala do chladničky ukladať potraviny.
,,Je to Talian.´´
,,Aha. Zajtra prídem až o šiestej, tak keď chceš ho pozvi k nám. Môžete si zahrať niaku hru na počítači.´´ navrhla
,,No, môžem sa ho spýtať. Je na Slovensku len dva mesiace, mimochodom.´´
,,Ver mi, že bude rád, keď ho pozveš. Priatelia sú vzácna vec.´´
Musím ju zastaviť skôr, než začne mudrovať.
,,Inak, prečo prídeš zajtra tak neskoro?´´ spýtal som sa rýchlo.
,,Mám prácu. Musím odbachnúť jedného mafoša.´´
,,Tak veľa šťastia.´´ zaželal som a vstal.
,,Môže byť na večeru praženica?´´ spýtala sa a otočila sa ku mne.
,,Môže, môže. Však ty varíš dobre.´´ priznal som. Žiarivo sa na mňa usmiala.
,,Tak to aby som začala variť horšie.´´
,,Prečo?´´
,,Myslím, že moje kuchárske umenie je dôvod, prečo si tvoj otec povolil opasok o jednu dierku.´´ Na to nebolo čo povedať.
Keď som prišiel druhý deň do triedy, Alfonz tam ešte nebol. Prišiel asi päť minút pred zvonením.
,,Meškal mi autobus.´´
,,Aha. Počuj, nechceš ísť po škole k nám?´´ spýtal som sa a on sa zamyslel.
,,Nó, dneska nič nemám. Tak dobre.´´
,,Fajn, nikto nebude doma do šiestej.´´
Skončilo vyučovanie a išli sme k nám domov. V predsieni sme zhodili tašky na zem a išli rovno do mojej izby.
,,Máš to tu útulné.´´ poznamenal Alfonz a rozhliadol sa okolo. Steny mal polepená plagátmi z rôznych hier. Matka sa vždy smiala, že keď ona bola v mojom veku, medzi plagátmi hercov a filmov mala veľký obrázok jej vysnívanej motorky. Údajne mal otec presne takú motorku a vďaka nej moju matku zbalil. Vraj, hneď ako mu ju matka pochválila, vedel, že je tá pravá.
,,Ďakujem.´´ uškrnul som sa a zapol počítač. Hrali sme niaku z množstva bojoviek, ktoré som mal na sklade a dokonca to veľmi dlho vyzeralo, že aj vyhrám. Nakoniec ma Alfonz porazil na celej čiare. Vyvalene som civel na monitor.
,,To nie je možné, ešte nikto ma nikdy neporazil.´´ nariekal som a Alfonz sa na mne smial.
,,Nuž, nikdy nehovor nikdy.´´ povedal a súcitne ma potľapkal po pleci. Hneď ako sa ma dotkol som stuhol. Bol to taký...pocit. Neisto som pozrel na Alfonza, ktorí sa ešte stále smial. Pridal som sa k nemu, dúfajúc, že si nič nevšimol.
Matka dorazila presne o šiestej. Alfonz odišiel presne pól hodinu pred ňou.
,,Pozri čo som kúpila!´´ zvolala nadšene a mávala mi pod nosom niakou hrou.
,,Killzone 2?! Ďakujem.´´ povedal som a natiahol sa po hru. Matka ju ale schovala za chrbát.
,,Kúpila som ju pre seba, ale keď budeš dobrí, možno ti dovolím sa ju zahrať.´´ vyškierala sa a pohladila ma po vlasoch. Odišla do obývačky, rozložila PS3 a do hodiny sa už nadšene posmievala nepriateľovi. Okrem toho, že hrala počítačové hry, ešte pozerala na nete anime s tematikou, ktorú si domyslíte. Nuž, moja matka bola šialenec.
O siedmej prišiel otec a veľmi ho neprekvapilo, keď našiel matku hrať PS3. Len sa spýtal, čo bude na večeru a keď nedostal odpoveď, spravil celej rodine chleby so šunkou.
Večer, keď som ležal v posteli, som rozmýšľal o tom, čo sa vlastne stalo. Keď sa ma Alfonz dotkol, bolo to...príjemné. Akoby medzi nami prebleskla energia. Začal som sa zrazu cítiť veľmi divne. Nechápal som tomu. A odrazu mi to došlo. Bol som gay.

2) Otázka dôvery

Druhý deň som bol celý nesvoj. Napriek nutkaniu byť ticho, som sa snažil pôsobiť prirodzene. Zdalo sa, že si Alfonz nič nevšimol.
V duchu som sa snažil si urobiť v hlave poriadok. Rozhodol som sa tak trochu otestovať. Čo najnenápadnejšie som sa zahľadel Alfonzovi na krk. Hľadel som naň a pristihol som sa pri predstave ako ho bozkávam. Až ma znechutene striaslo. Nemohol som to pochopiť.
Večer som sedel v kuchyni a sledoval ako matka pripravuje večeru. Civel som na ňu, ale v podstate som ju nevnímal. Stále som sa snažil sám seba presvedčiť, že nie som gay, ale jedna moja časť tušila, že je to zbytočné.
,,Haló, Šimon.´´ začul som matku a uvedomil som si, že mi máva rukou pred tvárou.
,,Si v poriadku? Nebolí ťa niečo?´´ spýtala sa a položila mi ruku na čelo.
,,Som v pohode.´´ zavrčal som a odtiahol sa. Matka sa na mňa pozorne zadívala a sadla si oproti mne.
,,Trápi ťa niečo?´´
Rozmýšľal som, či jej to mám povedať, alebo nie. Čo by si o mne myslela?
,,Mami, myslím, že sa mi páči spolužiak.´´ začal som nekonfrontnou vetou. Dúfal som, že sa ma na to opýta ešte raz. Namiesto toho sa začala smiať.
,,To nie je smiešne!´´ zvolal som urazene. Matka sa smiala tak búrlivo až jej vyhŕkli slzy. ,,Takže ty vravíš, že sa ti páči spolužiak?´´ povedala s potlačovaným úškrnom. ,,No a čo. Keď som chodila na univerzitu, tak som spávala so spolužiačkou. Vravím ti, nič na tom nie je.´´
Počuli sme ako sa otvorili dvere. Otec si vyzliekol kabát a vyzul sa. Prišiel za nami do kuchyne.
,,Ahoj, čo riešite?´´
,,Tvoj syn si myslí, že je hriechom, keď sa mu páči spolužiak.´´
,,Hej? Stojí za to?´´ spýtal sa otec a z chladničky vybral plechovku piva. Vyvalene som na nich civel.
,,Vám to nevadí?´´ spýtal som sa a slovíčko ´´ nevadí ´´ som zdôraznil. Obaja na mňa pozreli.
,,Šimon, z toho si nič nerob. Si v puberte, to ťa prejde. Takéto myšlienky sú normálne.´´ utešovala ma matka.
,,Ale čo keď ma to nikdy neprejde? A čo keď sa s niekym vyspím?´´
,,No, tak budeš mať zaujímavú skúsenosť.´´ poznamenal otec a napil sa. Zarazene som naňho pozrel.
,,O panictvo som prišiel na strednej. Vyspal som sa s najlepším kamarátom. Neboli sme do seba zamilovaný, len sme boli zvedaví, čo sa stane.´´
,,A čo sa stalo?´´
,,Nič. Ako vravím, bola to iba zaujímavá skúsenosť. Ale keby si chcel s niečím poradiť, kľudne príď.´´ uškrnul sa.
,,Otec!´´ zvolal som pohoršene. ,,Odchádzam. Začína tu byť dusno.´´ povedal som a vyšiel z kuchyne.
,,Ty si prišiel o panictvo s chlapom?´´ počul som matku. Zastal som a oprel som sa o stenu, aby si ma nevšimli.
,,Ale veď si mi povedal, že prvý človek, s ktorým si mal sex, som bola ja!´´ pohoršovala sa.
,,Prepáč, nechcel som ti o tom hovoriť. Nemusíš sa ale báť. V posteli si lepšia ty.´´ utešoval ju otec.
,,No, to viem aj bez teba. Len neviem, či sa to isté dá povedať aj o tebe.´´
,,Mám ťa presvedčiť?´´
,,No keď to zvládneš.´´ zasmiala sa matka a nastalo relatívne ticho. Skvelé. Teraz sa na seba vrhli vrhli a večera bude boh vie kedy. No, čo sa dá robiť. Vydržím.
Vo štvrtok som rozmýšľal, či sa stým zverím aj Alfonzovi. Proti tomu bolo plno vecí. Nepoznali sme sa dlho a mohol by to niekomu povedať. A tým by sa to rozšírilo po celej triede. Samozrejme sa so mnou mohol prestať priateliť, a po pravde, on bol jediný môj priateľ. Ale keby ma pochopil, či dokonca mal rovnaké pocity... Tá predstava bola až zvrhlo príjemná.
Potriasol som hlavou, aby som sa tej myšlienky zbavil.
,,Deje sa niečo?´´ spýtal sa Alfonz.
,,Nie, prečo?´´
,,Zdal si sa mi zamyslený. Trápi ťa niečo?´´
Zavrtel som hlavou, ale on na mňa neprestával hľadieť.
,,Pokiaľ máš niaky problém, kľudne mi o ňom povedz. Možno na niečo prídeme.´´
,,Vážne to nič nie je. Len som sa zamyslel.´´ nedal som sa. Alfonz prikývol a opäť venoval pozornosť učiteľovi.
Zo školy som odchádzal v jeho spoločnosti.
,,Vyzeráš bledo. Nie je ti zle?´´
,,Je mi fajn.´´ klamal som. Pozrel na mňa so zdvihnutím obočím.
,,Pre istotu ťa odprevadím domov.´´ trval na svojom. Nemalo cenu sa s ním hádať.
Vystúpili sme z trolejbusu a zamierili medzi paneláky. Odrazu mi napadlo, že by som mu to mohol povedať. Teraz bol a vhodná príležitosť.
,,Alfonz?´´
,,Hm.´´
,,Povedal si, že keby som mal problém, tak ho spolu vyriešime, však.´´
,,Áno.´´
,,Ja...je mi to také trápne, ale...myslím, že sa mi páčiš.´´ vykoktal som nakoniec. Alfonz prudko zastal. Neisto som sa k nemu otočil.
Stál tam, ale vôbec sa nehneval, alebo niečo podobné. Vlastne to vyzeralo, že sa dokonca usmieva. Podišiel ku mne bližšie a hľadel mi priamo do očí.
,,Myslel som si, že to nikdy nepovieš.´´ zašepkal a naklonil sa ešte bližšie. Zatajil som dych. Cítil som, ako ma krátko pobozkal na ústa.
Odtiahol sa a znovu na mňa pozrel.
,, Tak čo, už je ti lepšie?´´ spýtal sa.
Otupene som prikývol.
,,Tak to je dobre.´´ povedal, zamával mi a pobral sa preč.
Nechal ma tam stáť samého, dezorientovaného, ale šťastného.

No hodila som sem novu poviedku. Tentoraz sa pokúsim ju ukončiť dobreXD. Ale nespoliehala by som sa na to. v ďalšej časti sa už objaví posteľová scéna. Tak dúfam že poteší.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama