Úplne nahý 1/2

17. listopadu 2009 v 22:09 | Amane

1) Nový žiak
Saori
,,Saori, vypočítaj príklad b na tabuľu.´´ okríkla ma matikárka. Prudko som mykol hlavou k nej. Víťazoslávne sa na mňa vyškierala a zaťukala kriedou o tabuľu - robila to vždy, keď niekoho prichytila nesústredeného.

Otrávene som vstal a podišiel k tabuli. Profesorka mi nadiktovala príklad a ja som ho s vypätím všetkých mozgových buniek vypočítal. Súhlasne prikývla a láskavo ma poslala si sadnúť. Bol som úprimne rád, že mi nedala vypočítať aj príklad c - ďalší jej zlozvyk spočíval v tom, že ktorí spali na jej hodinách, dávala na tabuľu počítať dva príklady ak nie rovno celú úlohu.
Pozrel som sa na plastové hodinky na stene. O minútu zvoní. Moja duša zajasala. 3, 2, 1... crrrn. Všetci naraz zaklapli učebnice. Matikárka zakričala zadanie úlohy na doma, ktorú si poznačili len bifloši a vyhrnuli sme sa z triedy. Prebíjal som sa davom bielo-modrých uniforiem žiakov súkromného gymnázia.
Dorazil som do učebne dejepisu. Sadol som si do druhej lavice blízko pri dverách a vytiahol som zošit z dejepisu. Začal som si čítať poslednú látku a popritom som si odhrýzal z jablka.
Celým menom sa volám Saori Kicuwa. Hádate správne, som Japonec. Nemal som žiadnych priateľov. Neviem či to bolo tým, že som žiadnych veľmi nehľadal alebo preto, že som nebol Slovák. Nuž čo, človek si farbu pleti nevyberá. Pre spolužiakov som bol akousi raritou ku ktorej treba pristupovať opatrne. A tak, aby tú svoju výnimočnosť zvýraznil, som si dal nafarbiť vlasy na modro. Odvtedy sa mi začali ľudia vyhýbať, pretože ma začali považovať za duševne chorého človeka. Začali sa však o mňa zaujímať triedne otaku faninky. Presne si pamätám tie ich túžobné náreky:,, Bože Saori, vyzeráš presne ako Alto z Macross frontier.´´ Nech ich čert vezme. Všímali si ma len preto, že som vyzeral ako ich vytúžený sex idol. Ďakujem, ale o také priateľstvo nestojím. Tak som zostal naďalej bez priateľov a s modrými vlasmi.
Po dejáku nasledovala slovenčina, jeden z mojich neobľúbených predmetov. slovenčinárka bola zároveň naša triedna. Mala cez štyridsať, nafarbené blond vlasy, dlhé nechty a nosila kostýmčeky kobercoidného vzhľadu. Dnes trochu mešká. Nevadí.

Yuki
Nervózne som prešľapoval u riaditeľa v kanclu. Bola tu so mnou aj matka, aby ešte podpísala niake papiere. Pozrel som sa na seba do zrkadla, ktoré mal riaditeľ v kancli.
Mal som na sebe modré nohavice, modro-bielu košeľu a červenú kravatu. Podľa mňa to bola divná kombinácia, ale človek si na to rýchlo zvykne.
V kanci stála štyridsať ročná blondína kobercoidnom kostýmčeku. Tvárila sa ako šialenec. Z rozhovoru som vyrozumel, že je to slovenčinárka a moja budúca triedna. Hneď som vedel, že ju nebudem mať rád.
Podpísali sa posledné papiere a triedna ma viedla po chodbe. Otvorila dvere na jednej z tried. Ako sme vošli, všetci žiaci sa postavili. triedna im pokynula, aby si sadli. Pohľadom som prebehol triedu. V druhej lavici pri dverách sedel chalan s dlhými modrými vlasmi, ktoré mu ladili s uniformou. V duchu som sa pobavene usmial.

Saori
Pozorne som si premeral toho nového chalana. Bol trochu nižší než ja, s krátkymi čiernymi vlasmi a detskou tvárou.
,,Toto je váš nový spolužiak Yuki Takoku. Prisťahoval sa k nám až z Tokia.´´ referovala triedna a ešte vyjadrila úprimnú radosť z toho, že v triede je ešte jeden Japonec. Vtedy sa mňa všetci pozreli. Najradšej by som tú ženskú zarezal.
Yuki len súhlasne prikývol a neomylne si to namieril k mojej lavici. Bez slova si sadol na voľnú stoličku. Dokelu. Rád som si na ňu vykladal nohy.
Keď si ku mne sadol, zarazene som naň pozrel, ale zdržal som sa komentára. Deň prebehol bez niakeho bližšieho osobného kontaktu. Keď skončilo vyučovanie, pobral som sa domov. Išiel som ako vždy trolejbusom.
Keď som sa konečne dotrepal domov, s radosťou som sa hodil na posteľ. Počul som ako mi zazvonil mobil. Otrávene som sa zdvihol a začal hľadať mobil.
Konečne sa mi ho podarilo nájsť.
,,Ahoj zlato, ako sa máš?´´
,,Filip! To už si späť?´´
,,Nehovor ako Maďar. Na otázku sa neodpovedá otázkou. Iba ak chceš byť hrubí, alebo niečo zatajiť. Inak, máš recht. Som späť!
,,Mali by sme sa rýchlo stretnúť. Chýbal si mi.´´ povedal som unavene.
,,Jáj, ty mne tiež. Čo takto zajtra, okolo tretej u teba? Vtedy u vás nik nie je, dobre si pamätám?´´
,,Priam skvelo. Tak, dohodnuté.´´
,,Skvelé, už sa teším! Maj sa.´´ rozlúčil sa Filip a zložil.
Otrávene som si vzdychol. Zajtra ma čakal nie len Filip, ale aj písomka z geografie.

2) Na prvý pohľad
Z toho, čo ste sa doteraz o mne dozvedeli, usudzujete opäť správne. Som gay! A čo je ne tom. Nikomu tým neubližujem a ani sa tým nechválim. Som úplne normálny len som na chlapov.
Došiel som do učebne biológie. Yuki už bol v triede a samozrejme sedel v mojej súkromnej lavici! Taká drzosť! Čo si o sebe myslí? Že hneď ako príde, tak si môže robiť čo chce? Vždy som bol sám a tak to aj zostane. No počkaj, hneď ťa z tej lavice vyšmarím!
S pevným predsavzatím som zamieril k Yukimu. Keď som sa postavil k svojej stoličke, ten len nevinne odtrhol oči od poznámok a pozrel sa priamo na mňa. Priateľsky sa usmial.
,,Ahoj. Včera som nemal čas sa poriadne predstaviť.´´ povedal.
Tak toto ma dostalo. Okamžite som zabudol na svoj plán poslať ho jednosmerne späť do Tokia.
,,Som Yuki Takoku. V preklade by to mohlo znamenať ´´zasnežená cudzia zem´´.
,,Ty si vážne myslíš, že keď žijem na Slovensku, tak po japonsky neviem?´´ zavrčal som naňho. Hodil som tašku na zem a sadol si. Zhlboka som sa nadýchol.
,,Ja som Saori Kicuwa. Znamená to ´´ľadová líška´´. Povedal som čo najslušnejšie. Nuž čo, niektoré zvyky sa nedajú odnaučiť.
,,Hm. To je pekné meno.´´ poznamenal. V duchu som sa zarazil. O čom to hovorí? Však, takto sa vyjadrujú len ženy a... Žeby bol aj on? To nie je možné!
,,A tvoje znie zase divne.´´ odbil som ho a vytiahol som učebnice.
Celý deň som o tom premýšľal. Ale nech som sa na to pozrel akokoľvek, odpoveď bola rovnaká. Bol to gay! Nakoniec, určité príznaky tu boli. Bavil sa hlavne s dievčatami, pokukoval po jednom z mojich spolužiakov - mimochodom, podľa mňa bol šeredný - a niektoré tie jeho pohyby. Cez obed som vypočul kúsok dievčenského rozhovoru a v ňom sa baby jasne zhodli, že Yuki je prihriaty.
Odchádzal som zo školy, ako vždy, úplne sám. Predomnou boli triedne otaku faninky a rozoberali najnovšie diely Naruta. Nebol ťažké ich neposlúchať. O tretej sa stretnem s Filipom. Hurá!
,,Bože, videli ste horor Uzumaki?´´ zvolala jedna z nich. Zbystril som pozornosť, pretože horory som mal rád.
,,Áno videla. Bolo to úplne nechutné. Týždeň som z toho nespala! Zvolala druhá.
,,Týždeň?! Ja som mala nočné mory ešte mesiac!´´ ponosovala sa tretia. Len pre info, boli štyri.
Otaku fanúšičky sa trochu vliekli, tak som ich predbehol.
,,Ahoj Saori.´´ zvolali zborovo. Zakýval som im, aby som ich potešil. Boli z toho úplne na mäkko.
Zbadal som, že predomnou stojí Yuki a chystá sa prejsť cez cestu. Poobzeral sa a vykročil. Zrazu sa zo zákruty vyrútilo auto. Neváhal som ani sekundu.
,,Yuki!´´ zakričal som, čo ho prinútilo sa obzrieť. Bolo zjavné, že auto nepočul. Skočil som pred auto a Yukiho stiahol späť. Auto prešlo popri nás a pokračovalo v ceste.
,,Si v poriadku?´´ spýtal som sa ustarane. Yuki pomaly otvoril oči. Boli tak krásne hlboké. Mimovoľne som sa dotkol jeho tváre. Mal tak jemnú pokožku. Rýchlo som si uvedomil, čo robím a zarazene som odtiahol ruku. Kľakol som si vedľa neho.
,,Saori je hrdina!´´ zahučali otaku faninky.
,,Chlapci ste celý?´´ pribehla k nám jedna z nich, myslím, že sa volala Monika.
,,A- myslím, že áno. ´´ odpovedal som a postavil sa. Yuki sa tiež zdvihol.
,,To bol ale sviniar. Skoro vás zrazí a ešte si pokojne pokračuje ďalej. Ľudia naozaj nevedia čo zo sebov.´´ kritizovala Monika.
,,Áno máš recht.´´ pritakal som a rozbehol sa na zástavku. Prišiel akurát trolejbus a rýchlo som naň naskočil. Našťastie to bol ten správny. Nechcel som tam zostať dlhšie. Neviem čo by som urobil. Možno by som Yukiho od radosti objal. Aj toto na prvý pohľad obyčajné gesto, by mohlo vyvolať podozrenie.
Hneď ako som vstúpil do bytu, zazvonil zvonček. Ako som správne predpokladal, bol to Filip. Pustil som ho do brány a takmer svetelnou rýchlosťou sa objavil pri bytových dverách.
,,Ahoj Saori! Dlho sme sa nevideli.´´ zvolal a šibalsky sa uškrnul. Filip bol blonďák a do neba volajúci rocker.
,,Filip! Ako bolo v Londýne? Musíš mi všetko porozprávať.´´ povedal som vzrušene a odviedol som ho do obývačky. Sadol som si na gauč a Filip sa natiahol tak, že mi položil hlavu do lona.
,,Bolo tam hlavne mokro. Asi polovica triedy má teraz chrípku. Ale inak to bolo super. Každý deň sme chodili po pamiatkach, obedovali v reštikách a fast-foodoch. A najlepší bol Stounhange.´´
,,A čo Angličania?´´
,,Hrozný puntičkári. Hádam každý tam behal v obleku alebo školskej uniforme. A neboli ani pekný. Nuž, ako sa hovorí, všade dobre, ale doma najlepšie.´´ ukončil.
,,A ty si sa ako mal?´´ opýtal sa, načiahol sa po prameň mojich dlhých vlasov a začal si ich omotávať okolo prsta.
,,Nič výnimočné. Akurát včera k nám prišiel nový žiak. Yuki Takoku.´´
,,Ále, krajan. Máš aspoň s kým cvičiť japončinu.´´
,,Je to gay.´´ poznamenal som.
,,Vážne!´´
,,Nepovedal to, ale som si tým istý.´´ Ako zbytok triedy, pomyslel som si.
,,Ale neplánuješ ma sním podvádzať, že nie.´´ spýtal sa Filip a v jeho hlase bolo počuť ostré varovanie.
,,Samozrejme, že nie.´´ uisťoval som ho a potvrdil som to rýchlim bozkom na čelo.
,,Mimochodom, dnes poobede som ho zachránil pred autom.´´
,,To nemyslíš vážne!´´ zvolal Filip a hravo vyskočil na všetky štyri. Z tváre mu vyžarovalo vzrušenie.
,,Si ešte väčší dobrodruh než som si myslel.´´ poznamenal.
,,Keď si pomyslím, že pred rodinou tajíš, čo si zač a ešte na drzovku to robíme u teba... Si priam neuveriteľný.´´
,,Ále, zase také hrdinstvo to nebolo.´´ mával som rukou. Filip sklopil oči a o niečom premýšľal. Po chvíľke sa na mňa pozrel, v očiach skrytý úmysel.
,,A nechcel by si dnes ešte niekoho zachrániť?´´ opýtal sa koketne. Zasmial som sa a pritiahol si jeho tvár bližšie.
,,Teba kedykoľvek.´´

3) Túžba
Yuki
Ležal som v posteli a rozmýšľal o tom, čo sa dnes stalo. Takmer ma zabilo auto, ale Saori sa mu vrhol do cesty a stiahol ma bokom. A potom tá otázka: Si v poriadku?
Je to tiež gay. Videl som mu to na očiach a z toho ako sa potom ku mne správal... Skrýva to veľmi dobre. Nikto to okrem neho nevie. Určite by to rád niekomu povedal. Ale je zvláštne, že sa mi nezveril. Musel si všimnúť, že som gay. Možno je len opatrný.
Zajtra sa mu musím poďakovať za záchranu. Ech, musím mu vymyslieť, čo mu dám. Je trochu chladný, takže moje poďakovanie súkromne neprijme. Nuž, budem ho musieť nepriamo donútiť.

Saori
Chcel som konečne spať, ale nemohol som vyhnať z mysle Yukiho tvár. Bola tak decky nežná. Nie ako Filipova. Povedal som mu, že ho nemienim podvádzať. V skutočnosti som o tom pochyboval. Yuki bol pre mňa výzva. Neskutočne ma lákal.
Dnes som sa miloval s Filipom a pár krát som pri tom myslel na Yukiho. Bol som sám zo seba zhnusený. Vždy som bol hrdý na to, že okrem Filipa som nepomyslel na nikoho iného a teraz... Yuki.
Zaspal som až neskoro po polnoci a tak sa mi ráno nechcelo vstávať desať- krát menej, než inokedy. Zobudil som sa až vtedy, keď ma sestra zhodila z postele.
,,Miwako nechaj ma spať.´´ prosil som ju.
,,Nie, je už sedem hodín. Zmeškáš do školy.´´ Na to, že mala len dvanásť, bola papuľnatá viac než dosť.
Otrávene som vzdychol a začal sa obliekať. Zo stola som zobral šunkový chlieb a bežal na trolejbus.
Keď som došiel do triedy, Yuki už sedel na mieste. Sadol som si vedľa neho a vytiahol učebnicu.
,,Včera si tak rýchlo odišiel, že som ti nestihol poďakovať. Ale teraz to môžem napraviť.´´ ozval sa Yuki. Otočil som sa k nemu a zdesil sa. V ruke držal malú bonboniéru v tvare srdca!
,,To nič nebolo a nemusíš mi vecne ďakovať. Stačí slovne.´´ drmolil som rýchlo a cítil ako mi na čelo vystúpil pot.
,,Slovné poďakovanie nie je pre mňa dostatočné. Tak prímaš?´´ opýtal sa položil srdce na lavicu. Kurva, niekto to môže vidieť!
,,Tak teda dobre.´´ zavrčal som a čo najrýchlejšie hodil srdce do tašky. Poobzeral som sa. Fuj. Nikto si to nevšimol.
,,Máš ICQ?´´ ozval sa znovu.
,,Nie nemám.´´ zaklamal som. Dalo by sa povedať, že mi bolo nanič.
,,A dáš mi aspoň mobilné číslo?´´
Do kelu. Tak teraz sa nemôžem vyhovoriť, že mobil nemám. O čo mu do pekla ide?
,,Tu je moje.´´ Posunul mi papierik s číslom a v rohu bolo nakreslené srdiečko. Nedokázal som zabrániť tomu udivenému pohľadu. Unavene som si vzdychol a strčil číslo do vrecka nohavíc.
Zbytok dňa našťastie už nič nepovedal. Poslednú hodinu sme mali telocvik. Hrali sme vybíjanú a učiteľka ma určila ako kapitána. Yuki sa tváril, že neexistuje, ale veľmi dobre som vedel, ako veľmi chce byť v mojom družstve. Povyberali sa ľudia, až zostal len Yuki a nemtavý. Bez váhania som vybral toho nemtavého. Nakoniec sme prehrali, pretože sa ukázalo, že Yuki je celkom schopný hráč.
Telocvikárka odpískala koniec hodiny.
,,Všetci do sprchy.´´ zavelila.
Nechcel som stretnúť Yukiho a tak som to naťahoval ako sa dalo. Nakoniec som to vzdal a vypol vodu. Poutieral som sa a rýchlo natiahol trenky. Uterákom som si začal sušiť vlasy. Prišiel som ku skrinkám a stuhol. Yuki tam ešte stál a zúrivo si šúchal vlasy. Všimol so ma a prestal. Odložil uterák.
Stáli sme tam a civeli na seba. Z mokrých vlasov mu kvapkala voda a svetlo sa matne odrážalo od jeho hladkej pokožky. Uvedomil som si, že zhlboka dýcham. Neovládol som sa. Túžba ma pohltila ako plamene. Zdalo sami, že ani nedýcham. Priskočil som k Yukimu, chytil ho za ruku a ťahal k stene.
,,Čonto matte! (Počkaj chvíľu!)´´ povedal, ale ignoroval som ho. Pritisol som ho k stene, pevne chytil hánky aby mi neušiel. Pritisol som svoje pery k jeho. Slastne privreté oči.
Moja myseľ panikárila, chcela sa od neho odtrhnúť, ale telo malo v úmysle urobiť opak. Moje pery sa stále tisli k jeho. Zrazu som začul kroky. Odtrhol som sa od neho a bleskov som sa rozbehol k svojej skrinke. Yuki sa tiež konečne pohol. Rýchlo som sa obliekol a vybehol z miestnosti, míňajúc telocvikárku. Vybehol som zo šatní a vo dverách skoro zramoval Moniku.
,,Čo ti šibe?! To ma chceš zabiť?´´ nadávala a ešte mi pohrozila päsťou.
Pristihol som sa, že si držím ústa. Bežal som zo školy a zastavil sa až v tieni panelákov. Oprel som sa o múr a sťažka dýchal. V duchu som si vybavil scénu, čo sa stal pred pár minútami. Bože, čo som to len urobil? Hnusil som sa sám sebe. Ako...ako je možné, že som sa nedokázal ovládnuť? Strácam snáď sebakontrolu? Nechápal som to. Takmer vzápätí ma začali ťažiť výčitky. Síce to bol len bozk, ale aj tak som sa nevedel zbaviť pocitu, že som tým Filipa podviedol. Ale...naozaj to bol LEN bozk? Veľmi som o tom pochyboval.


Neviem ako vám, ale mne sa to hrozne páči. Podarilo sa mi to napísaťza týždeň. Budem písať aj Ďalšie s takouto tematikou, tak ak chcete, môžte mi písať niake nápady. :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 KaTTy* KaTTy* | Web | 17. listopadu 2009 v 22:17 | Reagovat

Moc hezůů bloček! ♥♥♥

2 Phoebe Phoebe | Web | 17. listopadu 2009 v 22:20 | Reagovat

hoj,u mě je soutěž o nej pixelku,byla bych moc ráda kdyby ses přihlásila->http://charmedotazky.blog.cz/0911/soutez-o-nej-pixelku-prihlasky
p.s.omlouvám se pokud tu máš rubriku reklamy,ale v menu jí nikde nevidím...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama