Úplne nahý 2/2

17. listopadu 2009 v 22:13 | Amane

4) Školský výlet
Druhý deň ma Miwako nemusela ťahať z postele. Zobudila ma SMS od Filipa.
Ránko láska moja.
Ak budeš mať dnes čas
Mohol by si prísť k nám.
Tajný ctiteľ :-)
Usmial som sa. Filip bol vždy taký romantický. Odpísal som mu pozitívnu odpoveď a začal sa obliekať. Prišiel som do kuchyne a sadol si za stôl. Matka predo mňa položila raňajky.
,,Mami, hovorila som ti, že máme v triede gaya?´´ ozvala sa odrazu Miwako.
,,Čože? To myslíš vážne?´´ zvolala matka zaskočene.
,,Áno. Je na tom niečo zlé?´´ S očakávaním som pozrel na matku.
,,Samozrejme , že áno! Je to proti prírode. Omyl. Také niečo, by nemalo byť. Čítala som, že je to dokonca psychická porucha!´´
,,To je také zlé?´´ čudovala sa sestra.
,,Áno. A nebudeme o tom už hovoriť.´´ ukončila matka debatu.
Tak, o to väčší dôvod jej o mne nepovedať. Omyl. Takže, mňa by považoval za omyl? Nepríjemná myšlienka.
V škole som sa nerozprával s nikým, ani s Yukim. Ten zjavne vytušil, že mi nie je do reči a tak ma nechal napokoji.
,,Žiaci, počúvajte ma teraz.´´ prerušil ma z rozímania dejepisár.
,,Zajtra pôjdeme na výstavu Anny Frankovej. Takže, zajtra si nemusíte nosiť učebnice. Budeme do jedenástej v Starom meste a potom môžete ísť domov.´´ Všetci zajasali radosťou. Ja s nimi, pretože som sa nemusel učiť a kľudne ísť k Filipovi. Tomu sa hovorí šťastie.
Ráno naklusali všetky dievčatá s kabelkami na pleciach a my chalani s peňaženkami v zadných vačkoch nohavíc. Všetci sme sa hlavne tešili na dobrý obed v Mcdonalde.
Postával som trochu bokom od spolužiakov. Yuki sa bavil s otaku fanúšičkami. Všimol som si, že ma Monika sleduje. Chvíľu na mňa hľadela a potom sa otočila k Yukimu a kamarátkam.
Veľmi som sa na výstavu nesústredil. Chodil som za ostatnými ako mátoha. Znovu som si spomenul na to, čo hovorila včera ráno matka. Je vám dúfam jasné, že ma to ranilo. Takže, toto si o mne myslela matka? Nenormálne.
,,Stalo sa ti niečo?´´ opýtal sa ma Yukiho hlas tesne pri uchu. Okamžite som sa prebral a zistil, že výstava skončila, stojím na ulici s Yukim a všetci sú preč.
,,N-nie.´´ klamal som.
,,Jasné, to ti tak verím. Poď so mnou. Povedal a chytil ma za ruku. Viedol ma dolu ulicou smerom ku Kamennému námestiu. Prešli sme cezeň a trochu sme sa ešte motali v uličkách s obchodíkmi na prízemí činžiakov. Jeden z nich Yuki obišiel a odomkol bránu. Vyviedol ma na prvé poschodie. Vstúpili sme do bytu.
,,Neboj sa nikto tu nie je.´´ ubezpečoval ma a vyzul sa.
,,Bývam tu s matkou a tá chodí domov až neskoro večer.´´ švitoril ďalej a posadil ma za stôl. Veľmi som ho nevnímal. Vlastne som nevnímal nič. Stále mi v hlave znelo to slovo, čo povedala matka...omyl. Ja som bol omyl. Nepriamo ma zaň považovala.
,,Vypi to.´´ prikázal Yuki a položil predo mňa štamperlík. Bez váhania som do seba obrátil jeho obsah. Rozkašlal som sa. Bolo to horké.
,,Vodka ti nechutí?´´ opýtal sa Yuki a počul som ako odložil fľašu. Síce mi vodka veľmi nechutila, ale dokonale ma prebrala.
Yuki si sadol oproti mne a chvíľu ma sledoval.
,,Tak, čo ťa trápi?´´ začal. Sklopil som oči. Nevedel som či mu to mám povedať. Ale komu inému? Musel som sa stým niekomu zveriť a čo najskôr.
,,Moja matka si myslí, že som omyl.´´
,,A v čom presne?´´
,,Včera ráno povedala, že všetci gayovia sú omylom prírody.´´
,,A vie o tebe?´´
,,Nie.´´
,,Ani moja to nevie. Myslím, že je to tak správne. Nemusíš sa potom trápiť s tým, čo si o tebe rodičia pomyslia.´´
,,Sestra s tým začala.´´
,,Aha.´´
Zavládlo ticho.
,,Poď so mnou.´´ povedal Yuki a vstal.
,,Kam ideš?´´ spýtal som sa, ale on sa len záhadne usmial. Bez slova som ho nasledoval. Ocitli sme sa v jeho izbe. Začal si rozopínať košeľu a mne až teraz došlo o čo mu celú dobu išlo.
Neveriacky som sa oprel o dvere. Zahodil košeľu na zem a pomaly kráčal ku mne.
,,Viem čo ti pomôže zabudnúť.´´ povedal a pohladil ma po tvári. Díval som sa mu priamo do očí. Cítil som ako mi palcom prešiel po perách a vzápätí ma pobozkal. Začal mi obratne rozopínať košeľu a stiahol mi ju z pliec. Filip, zaplakal som v duchu. Yuki ma pobozkal na hruď a končekom jazyka mi prešiel po nej a pokračoval po bruchu dole. Rozopol mi nohavice. Vzrušene som vzdychol a hlavou sa oprel o dvere. Zacítil som neuveriteľnú explóziu rozkoše. A od toho okamihu mi bolo všetko jedno.
Chytil som Yukiho za bradu a donútil ho sa vzpriamiť. Bol som pevne rozhodnutý, že to urobím.
,,Vyzleč spodky chlapče.´´ zavelil som a on sa prešťastne usmial.
Hodili sme zbytok oblečenia na zem a ja som ho chytil za ruku ako vtedy po telocviku. Odtiahol som ho k posteli a hodil ho na ňu. Ľahol som si na Yukiho a naše pery sa našli. Začal som mu hladiť ruky a vášnivo bozkávať na krku. Yuki si podomnov vzdychol.
,,Už ti chýbajú len tesáky, ty upír.´´ zašepkal laškovne. Posadil som sa na ňom a obzeral si jeho tvár. Pozrel na mňa a trochu zahanbene sklopil oči. Všimol som si, že má krásne dlhé mihalnice.
Presadol som si vedľa neho a začal som ho kúriť. Na jazyku som zacítil chuť spermatu. Odtiahol som sa a trochu mi zostalo na perách. Oblizol som si ich.
,,Máš niekoho?´´ spýtal sa Yuki potichu. Trochu ma to prekvapilo.
,,Ehm...áno mám. Vadí to?´´
,,Nie, len či sa nebude hnevať.´´
,,Keď sa to nedozvie, tak nie.´´
Nastalo ticho.
,,Nechápem ako to je možné Yuki, ale počaroval si mi.´´
,,Ako keby ty mne nie.´´ zasmial sa a posadil.
,,Kedy máš byť doma?´´
,,A koľko je?´´
,,13:00.´´
,,Sakra! To aby som sa zberal.´´ zanadával som a natiahol sa po nohavice.

5)Odhalený
Po víkende som nabehol radostne do školy. Cez víkend som bol s Filipom a znovu som pri milovaní myslel na Yukiho. Nebolo to už normálne. Dokonca sa mi o Yukim začalo snívať! Cez prestávky sme sa trochu rozprávali a po vyučku sme spolu odišli ku mne. Len čo som zavrel dvere, okamžite sme sa na seba vrhli. Stŕhali sme so seba oblečenie a smiali sa medzi bozkami.
Striedali sme miesto našich milostných hrátok. Raz u mňa, raz uňho. Pár-krát mi volal Filip, ale vyhovoril som sa na učenie. Bolo voči nemu nefér, že som dal prednosť Yukimu, ale...keď on ma tak priťahoval. Cez hodinu mi Yuki podstrčil lístoček.
MILUJEM ŤA.
Usmial som sa. Aj ja teba, odpísal som. Po škole sme sa znovu milovali. Yuki ma jazykom šteklil po bruchu a ja som sa nedokázal nesmiať. Yukimu sa zase páčilo, keď som jazykom prešiel po šiji. Napadlo mi, čo si asi o nás dvoch myslia ostatný. Dospel som k názoru, že mi to je jedno.
Chodil som s Yukim už dva týždne. Nikdy som nebol taký šťastný. Vedel som, že je to bohužiaľ, taký druh lásky, ktorý má krátke trvanie. Už som pomaly prestával mať výčitky voči Filipovi. Začal som to brať ako samozrejmosť. S Yukim som sa nemiloval vždy. Usadili sme sa v izbe a rozprávali sa.
Yuki sa prednedávnom presťahoval z Tokia. Vyzvedal som od neho ako to tam vyzerá. Ja som sa prisťahoval do Bratislavy, keď som mal sedem. Zo svojho detstva si nepamätám nič. Len Vianoce so starými rodičmi.
Bol piatok a s Yukim sme boli u nás. Matka mala prísť až o siedmej a sestra okolo ôsmej od kamošky.
Dnes som si milovanie s Yukim užíval. Stratil som pojem pre čas a realitu. Smiali sme sa a laškovali medzi sebou. Bolo to ako krásny sen. Zrazu sa otvorili dvere.
,,Som doma Sao...´´ začala matka, ale nedokončila. Šokovane na nás hľadela. Ani som sa jej nedivil. Ležali sme s Yukim na mojej posteli pod dekou úplne nahý.
Matka si prikryla ústa a vybehla z izby.
,,Okasan!´´ zvolal som a vstal. Yuki ma zadržal.
,,Idem.´´ povedal a začal sa obliekať. Pridal som sa k nemu.
,,Nechaj ju chvíľu, nech to rozdýcha.´´ povedal a prehodil si tašku cez plece. Pri dverách sa zastavil.
,,Sumimasen. (Veľmi sa ospravedlňujem.)´´ Uklonil sa a zmizol.
Prišiel som za matkou do kuchyne. Sedela za stolom s hlavou v dlaniach. Sadol som si oproti nej.
Vôbec som netušil ako začať. Nadýchol som sa, že jej niečo poviem, ale rozmyslel som si to.
,,Mami?´´ vypadlo zo mňa nakoniec.
,,Zmizni mi z očí.´´ zavzlykala pomedzi prsty. Rezignovane som si vzdychol a odvliekol som sa do izby. Ľahol som si na posteľ. Cítil som sa strašne, ale snažil som sa si to nepripustiť. Nakoniec sa niečo vo mne zlomilo a rozplakal som sa. Zaboril som tvár do vankúša a čo najtichšie smútil. Plakal som kvôli Filipovi, matke, Yukimu ale hlavne kvôli sebe. Vždy som bol sebec atak to aj zostane. Počul som ako niekto vošiel.
,,Onísan, anta no naku? (Ty plačeš?)´´ ozvala sa sestra. Podišla ku mne a ľahla si vedľa mňa na posteľ.
,,Iie, čigai masu. (Nie, neplačem.)´´ zachrapčal som.
,,Pohádal si sa s mamou?´´
,,Dalo by sa povedať.´´
,,A prečo?´´
,,Nebude sa ti to páčiť a okrem toho, máš veľa otázok.´´ odbil som ju.
,,Prosím, povedz mi to.´´
,,Naozaj to chceš vedieť?´´ pozrel som na ňu. Súhlasne prikývla. Unavene som vzdychol a zahanbene sklopil oči.
,,Som gay.´´ Chvíľu nič nepovedala. Nakoniec sa zasmiala.
,,Hontó desu ka? (To vážne?)´´ zvolala natešene. Prekvapene som na ňu civel.
,,Tebe to nevadí?´´
,,Nie. Minulý týždeň som predsa hovorila, že máme v triede gaya. Náhodou, je sním sranda. Aj s tebou by bola, keby si sa to doteraz nesnažil skrývať. A máš niekoho?´´
,,Miwako!´´
,,Tak máš, alebo nie?´´
,,Mám, a čo?´´
,,Super. Ako sa volá? Je pekný?´´ chrlila zo seba otázky rýchlosťou svetla. Užasnuto som na ňu hľadel. Vyzerala, že ju moje tajomstvo ani trochu nešokovalo, ale práve naopak ju to tešilo!
,,Áno je pekný a volá sa Filip. Chodíme spolu už rok.´´ uškrnul som sa.
,,A môžem ho niekedy vidieť?´´
Načiahol som sa po mobil, našiel Filipovu fotku a podal jej ho.
,,Kawaii! (Rozkošný!) Ty máš teda šťastie.´´ rozplývala sa sestra. Usmial som sa na ňu a pohladil ju po vlasoch.
Dvere sa znovu otvorili. Do izby vošla matka.
,,Miwako, mohla by si nás nechať osamote?´´ Sestra sa zasmiala a vybehla z izby aj s mobilom. Potvora, určite si bude pozerať fotky.
Sadol som si a objal si kolená. Matka sa posadila na roh postele. Mlčala. Neodvažovala sa mi pozrieť do očí.
,,Som tvoja matka a mám ťa rada napriek všetkému. To je údel všetkých matiek.´´
,,Mami...je mi to ľúto.´´ ospravedlňoval som sa. Slabo sa usmiala a zavrtela hlavou.
,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať.´´ Na chvíľu zmĺkla.
,,Len ma mrzí, že som sa to dozvedela takýmto spôsobom.´´
,,Tebe to vážne nevadí?´´
,,Nie. Si len...trochu iný. Nemôžeš za to.´´ Silene sa usmiala. Videl som jej na očiach, ako veľmi sa za mňa hanbí.
,,Tak, poď sa navečerať.´´ povedala a odišla.
Díval som sa na dvere, ktorými vyšla. Vedel som, že bola zo mňa sklamaná a zhnusená. Mňa nemohla oblafnúť. Navždy zostanem v jej očiach omylom prírody.

6)Dôvernosti
Raňajky prebehli vo veľmi ponurej nálade. S matkou sme sa na seba ani len nepozreli. Miwako občas na jedného z nás nervózne pozrela.
,,Ráno v trolejbuse som stretol Moniku.
,,Netušil som, že chodíš aj týmto.´´ poznamenal som. Monika prevrátila očami.
,,Chodím ním vždy. Len ty si si ma tu nikdy nevšimol.´´
,,Hmm. Asi preto, lebo sa skrývaš a sleduješ ma.´´
,,Ehm. Budeme to rozvíjať?´´ zavrčala a začala si hrýzť necht.
Dal som sa s Monikou do reči a počas cesty som zistil, že je to veľmi inteligentná a pozorná spoločníčka. Ani trochu sa nepodobala na otaku faninku, ktorú som poznal zo školy.
,,Ehm. Saori? Môžem sa na niečo spýtať?´´
,,Samozrejme.´´
,,Začala som chodiť na japončinu a z gramatiky som niečo nepochopila. Mohol by si mi to po škole vysvetliť?´´
,,Dobre. Mám dnes čas.´´ súhlasil som. Počas dňa som sa namáhal zavolať matke a oznámiť jej, že prídem neskôr.
,,Budeš s tým, čo bol včera u nás?´´ opýtala sa opatrne. Naštvalo ma to. Naozaj si myslí, že by som to nadrzovku zopakoval?
,,Nie, idem jednej spolužiačke vysvetliť japonskú gramatiku.´´
,,A potom budeš s...´´ nedokončila. Došla mi trpezlivosť a zložil som.
Po škole som sa pobral s Monikou k nej domov. Nebýval odo mňa ďaleko. Len jednu zastávku trolejbusom, takže som mohol od nej ísť pešo. Predpokladal som, že skončíme o hodinu, dve a krátka prechádzka mi neuškodí.
Sadli sme si u nej v izbe. Monika vytiahla hrubú žltú učebnicu a šmarila ju na stôl až sa zatriasli perá v pohári. Otvorila ju niekde v strede a prelistoval pár strán dozadu.
,,Tu?´´ povedala a ďobla do stredu stránky.
,,Tak, ideme na to.´´ vzdychol som a začítal sa do textu.
Sedeli sme and tým naozaj dve hodiny, kým to pochopila. Keď sme skončili, Monika odložila knihu. Vstal som s úmyslom, že odídem.
,,Môžem si niečo overiť?´´ opýtala sa.
,,Tak dobre.´´ súhlasil som a opäť klesol na stoličku.
,,Mám takú teóriu a chcem si ju overiť. Stačí, keď povieš áno, nie.
,,Ideš.´´
,,Keď Yukiho skoro prešlo auto a zachránil si ho, tak potom videla, že si ho hladil po tvári. Nevidela som tvoj výraz, ale viem si ho domyslieť. Ďalej. Na konci telocviku som sa vracala do šatní a skoro si ma zramoval. Správal si sa strašne divne a potom som tam stretla Yukiho. Pár krát ste išli spolu trolejbusom a čosi ste si potichu hovorili. Smiali ste sa, ale nie takým ´´ normálnym´´ spôsobom. A moja otázka znie. Si gay?´´
Vedel som, že sa ma na to spýta. Váhal som s odpoveďou.
,,Ak chceš, nemusíš odpovedať. Odpoveď si domyslím sama.´´
Došlo mi, že odpoveď vedela. Chcela ju len potvrdiť.
,,Áno som.´´ rezignoval som nakoniec.
,,Ach. Takže predsa.´´ povedala rozpačito. Vedela to, ale nečakala, že dostane priamu odpoveď.
Zmĺkli sme. Počas dňa som sa rozhodoval medzi Yukim a Filipom. Vedel som, že sa pre jedného z nich musím rozhodnúť.
,,Milovala si niekedy dvoch ľudí naraz?´´ spýtal som sa. Moniku tá otázka zaskočila. Nakoniec sa zamyslela.
,,Hmm. Vlastne áno. Nikdy som sa nevedela rozhodnúť, či je krajší Alfonz alebo...
,,Nemyslím platonickú lásku.´´ zavrčal som.
,,Aha. Tak, to nie.´´
,,Takže mi asi nebude vedieť poradiť.
,,Okrem Yukiho, miluješ ešte niekoho?´´
,,Filipa.´´
,,A koho poznáš dlhšie.´´
,,Filipa. Chodíme spolu už rok.
,,Tak potom je to jasné!´´
,,Vážne?´´
,,Uhm. Myslím, že je to voči Filipovi nefér...keď s ním chodíš už rok. Vieš, v podstate si ho s Yukim podvádzal.´´
,,Máš pravdu. A je mi z toho zle.´´
,,Tak potom nad čím váhaš? Filip je pre teba dôležitejší. Daj Yukimu kopačky a Filipovi to vysvetli. Pochopí to.´´
,,A si si istá?´´
,,Nie tak úplne.´´
,,Každopádne si mi pomohla. Veľmi ti ďakujem.´´
Pred spaním som rozmýšľal o tom, čo mi povedala Monika. Mala pravdu. Urobím to tak. Hneď zajtra.

EPILÓG
Do školy som nabehol s jasným cieľom. Vedel som, že to nedopadne dobre ale ako povedala Monika, voči Filipovi to nebolo fér.
Ani dnes som s Yukim nerozprával. Po skončení vyučovania som Yukimu povedal, že mu chcem povedať niečo dôležité. Prikývol a spolu sme sa pobrali medzi paneláky.
,,To čo ti chcem povedať je pre nás oboch najlepšie.´´ začal som.
,,Veľmi nerozumiem, ale pokračuj.´´ povedal a na hlase mu bolo poznať, že nečaká nič dobré.
,,Chcem sa s tebou rozísť.´´ povedal som narovinu. Yuki neodpovedal, len zvesil hlavu.
,,Vedel som, že to raz príde, ale nikdy som si nemyslel, že tak skoro.´´
,,Viem, ale nie je to fér voči tebe, ani voči Filipovi. ´´
,,Tomu chápem.´´
,,Je mi to veľmi ľúto. Ale takto to už ďalej nejde.´´ uzavrel som a vrátil sa späť na zástavku. Nechal som tam Yukiho samého.
Úprimne som nečakal, že to pôjde tak ľahko. Cítil som sa kvôli Yukimu zle, ale na druhú stranu to tak bolo lepšie. A nakoniec som bol aj rád, že som to s ním ukončil. Konečne som si uvedomil, koľko pre mňa Filip znamená.
Zazvonil mi mobil.
,,Ahoj Saori, to som ja, Filip. Ja len, či máš dnes čas.´´ spýtal sa a z jeho hlasu bolo jasné, že v to veľmi nedúfa.
,,Ale samozrejme, že mám.´´
,,To...to je super. Tak príď.´´ povedal trochu neveriacky.
Zložil som doma tašku a bežal rovno k Filipovi.
Zazvonil som pri bytových dverách. Filip mi otvoril a pustil ma dnu. Zavrel dvere a ja som sa mu okamžite vrhol okolo krku.
,,Strašne si mi chýbal.´´ povedal som a na chvíľu zavrel oči.
,,Ehm. Môžem sa nadýchnuť?
,,Ach, prepáč.´´ ospravedlnil som sa a pustil ho. Chytil som ho za ruku a od viedol do obývačky. Sadli sme si oproti sebe.
,,Musím sa ti k niečomu priznať. Ten Yuki, ktorého som zachránil, ja...spal som sním.´´ priznal som sa. Filip sa ani nepohol. Nevedel som, či je to dobre, alebo zle.
,,Nespal som s ním len raz. Ale skončil som to. Pochopil som, že si pre mňa dôležitejší.´´ vysvetľoval som. Filip vstal a podišiel k oknu.
,,Takže takto to bolo.´´ povedal nakoniec.
,,Filip, je mi to veľmi ľúto.´´
,,Ľúto? Ľúto?! Ľutuješ na nesprávnom mieste a neskoro.´´ Otočil sa ku mne.
,,Ale veď som sa ti priznal.´´
,,Mal si mlčať. Nebolelo by to. Možno že vy Japonci podvody tolerujete, ale ja nie!´´
,,Za takýto podvod je trest smrti.´´ opravil som ho.
,,Smrť? Tak fajn. Pre mňa si už mŕtvy.´´
,,Filip!´´
,,Saori, ja som ťa miloval tak ako nikoho predtým. Bol som si tebou istý. Dokonca som si myslel, že spolu zostaneme navždy.´´
,,Filip prosím ťa odpusť!´´ zvolal som a vrhol sa mu k nohám.
,,Nie! Ako som povedal, ja neodpúšťam. Pre mňa si mŕtvy.´´ povedal a ani sa mi nedíval do očí. Chytil som ho prosebne za ruku.
,,Ja...´´
,,Zmizni. Nechcem ťa už nikdy vidieť.´´ zavrčal a vytrhol sa mi.
Skončil som. V jeho očiach som bol mŕtvy.
Zahanbene som sklopil oči a vstal. Rýchlo som vybehol z bytu. Zmučene som sa vliekol domov.
Druhý deň v škole som sedel sám. Yuki sa mi vyhýbal pretože som mu dal kopačky kvôli Filipovi- teraz sedel na druhom konci triedy. Monika sa mi vyhýbala, pretože mi zle poradila a teraz cítila výčitky- hneď ráno sa dozvedela pravdu. Filip sa mi už nikdy neozval, pretože som ho podviedol a matku som sklamal na zbytok života.
Tak som zostal sám. A bol som osamelejší než predtým.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama