Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 13.

6. prosince 2009 v 20:59 | Amane
M sa zobudil s povznášajúcim pocitom zadosť učinenia. Cez noc vymyslel vymyslel výborný plán.
Pustí Valentínu, ale ešte pred tým dá do oboch domácností naštelovať kamery a odposluchy. U Kristíny to už bolo druhý krát a zjavne si toho všimla.
Keď jej povedal, že Valentínu uväznil, bola z toho úplne mimo. Preto dúfal, keď sa dozvie, že ju prepustil s tým, že je nevinná, bude v takej eufórii, že si v domácnosti nevšimne nič podozrivé a preriekne sa. Valentína bude zase unavená z mučenia a tiež si nič nevšimne. A potom Kristínu dostane.

Čmárala som domácu úlohu z matiky a myslela na to, že pôjdem robiť skúšku na bilingválne. Zrazu mi zazvonil telefón.
,,Haló?´´
,,Kristína! Neuveríš, ale pustili ma!´´ ziapal ženský hlas do mobilu. Bola to Valentína.
,,To vážne?!´´ zahučala som naspäť.
,,Toľko som zatĺkala, až mi to ten tvoj M uveril. Počuj, kedy sa stretneme?´´
,,Hm...zajtra.´´
,,OK. Už sa teším. Maj sa.´´
,,Čau.´´
Zložila som.
Bol to šok. Včera za mnou M príde a oznámi mi, že Valentínu zatkol a druhý deň mi dievča volá, že ju pustil. Len kľud. Celé toto divadlo smrdelo. Nebolo prakticky možné, aby ju, aby ju len tak pustil. Musím si dávať pozor. M má niečo za lubom.
Netrpezlivo som čakala na koniec vyučovania. Mala som plán a jednu jeho časť som chcela urobiť už dnes.
Okolo tretej som sa s Valentínou stretla pred SND a pobrali sme sa ulicami.
,,Som rada, že si v poriadku.´´ začala som.
,,Nevieš si predstaviť, aké to bolo strašné, ale kvôli tebe som vydržala.´´
,,Som na teba hrdá.´´ povedala som a pobozkala ju na líce.
Na chvíľu zavládlo ticho, ale netrvalo dlho.
,,Kde máš Zápisník?´´ nadhodila som.
,,Doma.´´
,,Výborne. Pôjdeme poň.´´ povedal som a Valentína sa zatvárila prekvapene.
,,Prečo?´´
,,Uvidíš.´´
M dal určite k nám nainštalovať kamery a odposluchy. Pravdepodobne si myslí, že sa hneď s Valentínou hneď poženiem k nám a spýtam sa jej niečo o Zápisníku. Ale to určite nebolo všetko. Pre istotu dal nainštalovať kamery aj do Valentíninho bytu.
Mne to bolo jedno. Ja som sa M nebála. Bola som naň pripravená. Zbraň, ktorú naňho použijem, mám priamo v taške!
,,Keď prídeme k tebe domov, zober si tašku a do nej, ešte v byte, strč Zápisník.´´ poučovala som ju v tmavej chodbe. Prikývla a odomkla dvere.

M videl ako Valentína vstúpila do izby a vytiahla čierny zošit. Chvíľu naň hľadela a dotkla sa prednej strany.
No ták, otvor ho a ukáž mi čo v ňom je, povzbudzoval ju v duchu. Valentína si ale zošit strčila do tašky.
Nechápal to. Prečo sa tak túžobne pozerala na ten zošit? Žeby sa celá tá smrtiaca vec točila práve okolo obyčajného zošita? Blbosť, to asi ťažko. Možno ide vyhodiť starý denník, ktorí jej zavadzal. Ženy boli také čudné. Ten zošit nič neznamená.

S Valentínou sme vyšli z bytu.
,,Teraz mi daj svoj Zápisník.´´ prikázala som. Dúfala som, že M nemá na chodbe žiadne kamery.
Valentína vybrala svoj Zápisník a podala mi ho. Vložila som si ho do tašky a dala jej ten, čo som priniesla so sebou. Bol na vlas rovnaký, len obsah bol iný. Vytrhla som z neho kúsok strany. Valentína si falošný Zápisník strčila do tašky a na kúsok papiera napísala M meno. Papier som si strčila do vrecka nohavíc.
,,Výborne. Tento falošný Zápisník zahodíš.´´ prikázala som a Valentína sa súhlasne usmiala.
Vyšli sme pred dom a Valentína hodila môj Zápisník do najbližšieho koša. Po pár krokoch som sa otočila. Presne ako som si myslela. Akýsi muž stál pri koši a držal zošit v ruke.
,,A teraz na Železnú studničku.´´

,,Mám ten zošit pane.´´
,,Výborne Blackman. Čo je v ňom napísané?´´ spýtal sa M do mobilu.
,,Sú tu vtipy. A celkom dobré. Hej šéfe, však si to môžem nechať?´´ spýtal sa muž nadšene.
,,Tak fajn.´´ vzdychol si M otrávene. Zložil a zadíval sa na stenu.
Myslel si, že je ten zošit dôležitý, aj keď netušil prečo. Nebolo to ani trochu zmysluplné.
Najskôr som si myslel, že nič neznamená ale nedalo mi to pokoj. A nakoniec bol naozaj nepodstatný. Ale aj tak...

Kráčali sme s Valentínou po akomsi hlúpom náučnom chodníku. Bola som nervózna, pretože som to už chcela mať za sebou. Hlavne som sa bála Valentíninej reakcie. Konečne sme mohli zastať, lebo sme boli dostatočne vzdialené od ľudí. Otočila som sa k Valentíne.
,,Vzdáš sa vlastníctva Zápisníka.´´ povedala som na rovinu.
Valentína na mňa vyľakane pozerala.
,,A-ale prečo?´´
,,Bojím sa o tvoju bezpečnosť, drahá.´´
,,Ale nestratím aj spomienky na teba?´´
,,Stratíš, ale neboj sa. Keď bude všetko OK, vrátim ti Zápisník, a ty si znovu na všetko spomenieš.´´ V duchu som o tom zapochybovala.
,,Tvoje zabudnutie nebude trvať viac ako týždeň´´ naliehala som.
,,Sľubuješ?´´
,,Áno, sľubujem. Znamenáš pre mňa veľa.´´ povedala som a objala ju.
,,Tak teda dobre.´´ zašepkala a ja som jej podala Zápisník.
Zobrala si ho, krátko sa naň pozrela a unavene si vzdychla.
,,Vzdávam sa vlastníctva Zápisníka. ´´ povedala nakoniec.
Chvíľu sa nik nepohol, akoby sa nič nestalo. Zrazu hodila Valentína Zápisník na zem a rozbehla sa preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama