Death Note: Volám sa Shinigami, kapitola 14. - end

6. prosince 2009 v 21:00 | Amane
Zdvihla som Zápisník zo zeme a zahľadela sa naň.
,,Valentína sa vzdala vlastníctva.´´ povedala som sama pre seba.
,,Hej. Tak, daj mi Zápisník a ja pôjdem.´´ ozval sa Rijuk a natiahol sa po Zápisník.
,,Ale, ja som sa ho dotkla, takže teraz je môj. Nie je to tak náhodou?´´
Riyuk sa zarazil v pohybe. Premýšľal.
,,Hlásiš sa o jeho vlastníctvo? Jeden ti nestačí?´´ zavrčal. Uškrnula som sa.
,,Riyuk, toto má dlhodobé následky. V budúcnosti sa mi bude hodiť.´´ Vložila som Zápisník do tašky.
,,Ešte musím urobiť jednu vec.´´

Dva dni po tom, čo sa Valentína vzdala Zápisníka, som získala adresu M. Teraz som stála pred jeho dvermi a nútila sa k tomu, aby som zazvonila na zvonček. Pomaly som začala dvíhať ruku a nakoniec som zazvonila. Chvíľu bolo ticho a nakoniec sa otvorili dvere.
M tam stál predo mnou vo svojom čiernom kimone, stelesnená dôstojnosť a elegancia.
,,Smiem s vami hovoriť?´´
,,Samozrejme.´´ prikývol M a ustúpil, aby som mohla prejsť. Zaviedol ma do kuchyne a sadli sme si oproti sebe.
,,O čom chceš so mnou hovoriť?´´ spýtal sa ako prvý M.
,,Som Kira.´´ povedala som. Ani okom nemihol.
Chvíľu mlčal.
,,Takže predsa.´´ povedal nakoniec.
Ste veľmi múdri muž, M. Prísť na to tak rýchlo. Obdivujem vás.´´
,,Dalo by sa povedať, že ten obdiv je obojstranný. Doteraz si popierala, že si Kira, ale teraz mi tu sedíš a priznávaš sa. Asi by som nemal dúfať v to, že mi prezradíš, ako tých zločincov zabíjaš.´´
Usmiala som sa.
,,Mýlite sa. Práve o tom som s vami chcela hovoriť.´´
Zaskočilo ho to.
,,Viete, existuje jeden zošit. Hovorí sa mu Zápisník smrti.´´ pokračovala som pokojne. M oči žiarili vzrušením. Usmiala som sa.
,,Keď doň napíšete niekoho meno, ale musíte vedieť ako vyzerá, dotyčný zomrie. Smrť môžete tiež niako špecifikovať. Napríklad, niekoho zrazí auto alebo spácha samovraždu. Ale keď vraždu nešpecifikujete, nastáva smrť čo najrýchlejšie a dalo by sa povedať, že najprirodzenejšie...smrť infarktom.´´
,,Chápem. Myslel som si, že by& v tom mohol byť niaky zošit. Napadlo mi to, keď jeden Valentína vyhadzovala. Samozrejme to bol nepraví zošit. Mohlo mi to samozrejme napadnúť, pretože neverím, že si tak hlúpa a zbavila sa dôkazov takýmto spôsobom. ´´
Zatlieskala som.
,,Výborne, ale nie je to všetko. Každý Zápisník...´´
,,Chceš povedať, že ich je viac?!´´ zvolal M a nahol sa ku mne bližšie.
,,Áno.´´
,,To znamená, že takých, ako si ty, môže byť na svete viac?´´
,,Koľko existuje Zápisníkov?´´
,,Neviem. Možno tisíce. Aby som dokončila. Každý Zápisník v skutočnosti vlastní Shinigami - boh smrti.´´
,,To je japonský boh.´´
,,No a?´´
,,No, je to trochu divné. Človek by povedal, že skutočným majiteľom Zápisníka bude boh ľuďom neznámi.´´
,,Možno je Japonsko naozaj krajinou bohov. Ale je zvláštne, že vás neprekvapuje, že Zápisnik vlastní Shinigami.´´
,,Po pravde, ani nie.´´
,,Podarilo sa mi získať Valentínin Zápisník.´´
,,Takže teraz sú za tebou dvaja bohovia.´´
,,Nie.´´
,,Ako to?´´
,,Ja sama som boh.´´
M ma chvíľu sledoval a potom sa búrlivo rozosmial.
,,Je to pravda!´´ zvolala som nahnevane. ,,Môj predok bola Angličanka Eliza. Ona získala ako prvá Zápisník. Je to dedičstvo.´´
M na mňa pozrel so zaslzenými očami.
,,Myslíš si, že ti to uverím?´´
,,Áno, pretože za chvíľu zomriete.´´
Zarazil sa. V očiach mal strach. Konečne pochopil, ako veľmi som preňho nebezpečná.
,,V Zápisníku je všetko zapísané. Teraz to nemôžete vidieť, pretože je deň, ale v celej štvrti nefunguje elektrika a váš mobil je vybitý. Nemôžete zavolať o pomoc.´´
M na mňa nechápavo pozrel.
,,Overte si to, ak chcete.´´
M pozrel na svoj mobil. ,,Kurva.´´ Víťazne som sa usmiala.
,,A-ale musíš najskôr vedieť moje meno.´´ upozornil ma. Prevrátila som očami.
,,Ale veď ja ho viem...Martin Lemoine.´´
Zdesene ma sledoval a ja som vstala.
,,Prejem príjemnú smrť.´´ zaželala som a odišla. M bol tak zdesený, že sa ma ani nesnažil zastaviť.
Vyšla som na ulicu a zhlboka sa nadýchla. V tejto chvíli by mal byť M už mŕtvi. Vkročila som smerom domov. Zabila som svojho nepriateľa. Konečne. Ale nemal som z toho niaky výnimočný pocit. Vlastne som necítila nič. Usmiala som sa. Tak to dopadá, keď nemilujete. Ale jednu vec som vedela veľmi dobre. Nikdy ma neprestanú prenasledovať. Nech na to majú akýkoľvek dôvod.


Koniec
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama