2. kapitola

7. ledna 2010 v 11:08 | Amane
Schmatla som batožinu a vyšla z letištnej haly. Boly dve hodiny ráno a aj keď som spala v lietadle, tak sa mi zatvárali oči. Nasadla som do taxíka a odviezla sa do Roppongi (jedna z Tokijských štvrtí, poznámka autora).
Vystúpila som pred malým činžiakom. Budova bola tmavá a tichá. Jediná vec ktorá upozorňovala na prítomnosť ľudí, bola na jednom z balkónov vyvesená bielizeň. Prehodila som si tašku cez plece a ťahala za sebou kufor.
Odomkla som vchodové dvere, vyvliekla kufor čo najtichšie na prvé poschodie a vybrala mobil z vrecka, ktorím som si svietila na cestu. Prišla som na koniec krátkej chodby a otvorila dvere svojho bytu. Vtrepala som doň batožinu a zavrela za sebou.
Zapálila som svetlo. Byt bol len o trošku väčší než ten bratislavský. Bol zariadený veľmi stroho. Dohodila mi ho kamarátka, ku ktorej som chodievala, keď som sa dostala do Tokia.
Bola som z celej cesty nehorázne unavená a tak som sa pobrala ku gauču v obývačke. Zvalila som sa naň a zaspala.
Keď som sa zobudila, bolo už dobrích desť preč. Uvarila som si čaj a začala vybaľovať. Keďže som mala zbalené len tie najnutnejšie veci, vybalená som bola veľmi rýchlo. V kufri som nechala len jeden uterák, v ktorom som mala schovaný glock - pre prípad núdze. Potom som sa dala do obhliadky bytu.
Bolo tam prakticky všetko, len zútulniť ho trebalo. Mala som na to celý deň. Hodila som na seba kabát a schmatla tašku. Rozhodla som sa najskôr zájsť do obchodu s drobnosťami a cestou som si kúpila aj jedno jablko. Síce som to mala do Aoyami (módna nákupná štvrť v kt. nájdete úplne všetko, pozn. autora) jednu, dve zástavky metrom, ale nechcelo sa mi behať kilometre ďaleko.
Prešla som pár obchodíkov a domov sa vrátila s typickým japonským riadom. Potom som skočila do neďalekých potravín. Veci som poukladala do chladničky a pobrala sa na sushi, pretože sa mi nechcelo variť.
Okolo jednej som sa vrátila a zapojila laptop. Sadla sm si pred neho a civela na obrazovku. Založila som si nový súbor. Keď sa mi zobrazila nová ikonka, systém odomňa hcel názov. ´´Neviem´´ , napísala som a otvorila ho. Znovu som civela na obrazovku. Stále som nevedela o čom to má byť a tento fakt bol skľučujúci. Nakoniec som sa oprela o stoličku a rozmýšľala o tom, čo budem robiť zajtra.
Alica vravela, že si mám oddýchnuť. Tak fajn. Rozhliadla som sa po obývačke. Pohľad mi padol na televízor. Niečo mu chýbalo. Spomenula som si na pár filmov, čo som si so sebou priniesla. No, trebalo by zohnať jeden DVD prehrávač. Dobrí dôvod ísť konečne do Aoyami. Mohla by som zohnať ešte niečo na seba. Potom sa niekde najesť a pozorovať ľudí. Hlavne o to mi išlo. Možno medzi nimi nájdem svoj príbeh.
Okolo štvrtej som sa bezradne odlepila od laptopu a pobrala sa zoznámiť so susedmi. Orem mojich dverí tam ešte bolo ďalších dvojo. Zazvonila som na tých najvzdialenejších. Niekto za nimi zakčilal a o chvíľu sa otvorili.
Stála v nich žena s krátkymi vlasmi a v zástere.
,,Dobrí deň, som Viktoria Osmijská a dnes ráno som sa prisťahovala. Dúfam, že neruším, ale chcela som sa len zoznámiť s mojimi susedmi.´´
,,Vy ste tá spisovateľka?´´ opýtala sa.
,,Áno som.´´
,,Ach to je úžasné! Mám všetky vaše knihy. Bože môj, nikdy som si nemyslela, že sa tu objavíte! Poďte ďalej.´´
,,Nie to nie je nutné, možno inokedy. Keď budem mať viac času.´´ Času máš veľa ty krava.
,,Yukiko, čo sa deje?´´ opýtal sa muž, ktorý sa vynoril z kuchyne. Mal na sebe tepláky a vyťahané tričko.
,,Oh prepáčte, toto je môj manžal.´´
,,Kenta,´´ predstavil sa a podtriasli sme si rukou.
,,Viktoria. No, tak ja už pôjdem. Musím ešte spoznať druhého suseda.´´
,,ˇo ten tu teraz nie je. Chodí domov až o šiestej,´´ povedal Kenta.
,,Aha.´´
,,A v sobotu na čaj, by ste mohli prísť?´´ opýtala sa Yukiko horlivo.
,,Samozrejme, pokiaľ nebudem rušiť.´´
,,Vy nebudete rušiť nikdy.´´ Ticho.
,,Tak, ja teda idem.´´
,,A mimochodom. Ten sused je mladý a ešte stále nezadaný.´´
,,Yukiko, musíš sa do všetkého miešať?´´
,,Ticho starý. Nerozumieš tomu.´´ Nervózne som sa usmiala. Nemusia sa kvôli mne pohádať. Kenta len bezradne zavrtel hlavou a vzdialil sa.
,,Skúste to o tej šiestej.´´
,,Budem na to pamätať,´´ povedala som a rozlúčila sa. Prirodzene som na to zabudla.

Ako som si včera sľúbila, tak som aj urobila. Vstala som skoro ráno a urobila si raňajky. Hodila som na seba kabát a vyšla z bytu. A vtedy som uvidela svojho druhého suseda. Zamkol dvere a otočil sa ku mne. Mal na sebe dlhý čierny kabát a v ruke držal aktovku. Postupne zostrihané vlasy mu padali na plecia a díval sa na mňa cez pólky dioptrie.
,,Ehm. Dobré ráno. Som vaša nová suseda, Viktoria Osmijská,´´ začala som neisto a nenápadne si prezrela jeho tvár. Bola nádherná.
,,Teru Mikami,´´ predstavil sa a podal mi ruku. ,,Takže vy budete bývať v tom byte? Dúfam, že tu zostanete dlhšie než rok.´´
Zaskočilo ma to. To mi dáva návrhy?
,,Prečo?´´
,,Ten byt strieda majiteľov veľmi často. Za rok aj troch, štyroch a ten posledný bol niaky študent, ktorí predával drogy.´´
Drogoví díler? No pekne.
,,No, ale ja už pôjdem. Rád som vás poznal,´´ rozlúčil sa.
,,Ja vás tiež,´´ povedala som rýchlo ale on už bol na druhom konci chodby. Chvíľu som tam ešte stála a potom som sa pobrala na stanicu metra. Veľa ľudí tam nebolo ale keď prišiel vlak, bolo to trochu desivé. Ľudia v ňom boli načganý ako sardinky. Napadlo mi, že by som mohla počkať na ďalší, ale čo ak bude ešte plnší? To vydržíš dievča, len smelo. A tak som sa narvala do vlaku aj ja. Poriadne som si vydýchla, keď som vystúpila v Aoyame.
Vyšla som zo stanice metra a ocitla som sa uprostred rušnej ulice. Môžem odprisahať, že tak rušná nebola ani Bratislava o piatej poobede. Pustila som sa jednou z ulíc prepchatou obchodmi a zakotvila som v jednom s oblečením. Tam som si kúpila dve tričká a začala sa potulovať po obchodoch.
Okolo dvanástej som si sadla do reštaurácie na obed a potom som sa presunula do baru kde som si objednala vodku. Sedela som tam a načúvala rozhovorom. Neďaleko sedeli dve ženy, ktoré veselo kritizovali svojich mužov a vedľa sa konalo priateľské posedenie troch zamestnancov. Nech som tam sedela akokoľvek dlho, nič zaujímavé som nepočula. Nakoniec som to vzdala, zaplatila a vybrala sa zohnať DVD prehrávač. Po skončení nákupov som si zobrala taxík a dve hodiny trčala v dopravnej zápche. Keď som sa konečne dostala domov, bolo pól piatej.
Rozbalila som DVD prehrávač a začítala sa do návodu. Lúštila som ho veľmi dlho. Keď som mala pocit, že som ho dostatočne pochopila, zasunula som prehrávač do poličky pod televízorom. Keď som sa pozrela na zadnú stranu televízora, zistila som , že je doslova prešpikovaná potenciálnymi otvormi pre káble. Bolo ich tam aspoň desať a iróniou bolo, že som držala v ruke dva káble. Pri každej z dier bol nakreslený iný znak. Tak som zobrala návod a podľa neho hľadala totožné znaky. Keď som prehrávač vyskúšala, vôbec nefungoval. Napadlo mi, že som nenašla správne znaky a tak som to skúsila znovu. Skúšala som to ešte tri krát, ale stále nechcel fungovať. Nakoniec som to vzdala a rozhodla sa poprosiť Kentu o pomoc.
Vybehla som z bytu a skoro zvalcovala Mikamiho.
,,Kam sa tak ženiete?!´´
,,Idem poprosiť suseda, aby mi zapojil DVD prehrávač. Skúšam to už cez hodinu, ale tá sviňa nechce ísť.´´ mikami na mňa zamyslene pozrel.
,,Ak chcete, ja vám to urobím,´´ ponúkol sa.
,,Keď chcete.´´
Vošli sme do môjho bytu a zaviedla som ho do obývačky. Odložil si aktovku a vyzliekol si kabát aj sako. Zobral si návod, preletel ho očami a zapojil káble, pravdepodobne na správne miesto.
,,Hm, netušila som, že úradník vie narábať s takýmito vecičkami,´´ povedala som. Mikami na mňa urazene pozrel a mne došlo, že som vyslovila myšlienku nahla.
,,Pardom,´´ ospravedelnila som sa a stiahla sa do úctivej vzdialenosti. Mikami prehrávač skúsil, ale aj tak nefungoval.
,,Od akej firmy to máte?´´
,,Pioneer.´´
,,Aha. Tak to je jasné,´´ povedal a dlaňou treskol po prehrávači. Akoby zázrakom sa rozbehol.
,,Viete, vtip je v tom, že nestačí to len správne zapojiť, ale aj doslova nakopnúť.´´
,,A to už prečo?´´
,,To neviem, ale vždy to funguje,´´ mikol plecom. Zasmiala som sa.
,,Dáte si čaj?´´
,,To nie je zlý nápad,´´ usmial sa.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LadyWrong LadyWrong | Web | 7. ledna 2010 v 11:15 | Reagovat

Ahoj na mem blogu je zapis new Affs tak pokud chces byt mym Affs tak se zapis :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama