3. kapitola

8. ledna 2010 v 12:21 | Amane
,,Prečo ste prišli do Japonska?´´ spýtal sa.
,,Ach prosím, môžete mi tykať.´´
,,Keď myslíte. Takže, prečo si prišla do Japonska?´´
,,Som spisovateľka. Prišla som si sem oddýchnuť a nájsť nový príbeh.´´
,,Spisovateľ. Okrem toho čo ešte robíš?´´
,,Nič. Som proste spisovateľ.´´
,,Máš odvahu. Nemajú väčšinou dlhú životnosť.´´
,,To si myslíš ty,´´ odsekla som. Mikami sa uškrnul.
,,Vieš, tiež som napísal knihu.´´
,,Vážne?´´
,,Áno, právnický slovník.´´
,,No, to je zaujímavé,´´ povedala som s miernou iróniou.
Čo je na tom zlé?´´ zavrčal.
,,Nič, len moja matka tiež písala právnické knihy.´´
,,Nie, ja len...´´ bojazlivo som naň pozrela. Bol bez výrazu. Dívala som sa do jeho očí, ktoré pripomínali roztopenú čokoládu.
,,Trochu ma to prekvapilo.´´
,,Aha,´´ bolo jediné čo na to povedal a napil sa čaju. Kaď sa naťahoval po čaj, rukáv košele sa mu vyhrnul a ukázali sa značkové hodinky.
,,Aké druhy kníh píšeš?´´ spýtal sa.
Jeho nečakaný záujem ma prekvapil.
,,Čo príde. Fantasy, zamilované romány, dobrodružné. Výber je široký. Len sci-fi a horory nie. Sci-fi ma nebaví a horory sú dosť ťažké.´´
,,Ťažké?´´
,,V horore ide hlavne o vystihnutie situácie. Musíš pomocou opisu vyvolať v čitateľovi pocit napätia až strachu.´´
,,Mne slohy nikdy nešli. Bral som ich ako nutné zlo. Matka mi ich pomáhala písať. Keď som zmaturoval, bol som veľmi prekvapený, keď som sloh napísal na výbornú,´´ spomínal nostalgicky.
,,Radšej som čítal než písal.´´
,,Ja mám rada oboje. A aké knihy si čítal?´´
,,Rôzne. Najradšej som mal tie historické. Asi najradšej som mal Alexandra Dumasa.´´
,,To ja som už od puberty zbožňovala Murakamiho. Mám všetky jeho knihy a jednu aj podpísanú. Vždycky ma fascinoval. Je to môj veľký vzor.´´
,,Ja žiadny vzor nemám a ani som nikdy nemal.´´
,,Ehm. Smiem sa spýtať? Čo vlastne robíš?´´
,,Som prokurátor.´´
,,Nie je to tak trochu...´´ zaváhala som.
,,Nudné?´´ doplnil.
,,Presne.´´
,,Mňa to baví, veď koniec-koncov, kto už by len chcel robiť nudnú prácu. Veď aj teba písanie baví.´´
,,Áno,´´ súhlasila som. ,,Kto už by len chcel robiť nudnú prácu.´´
,,Páčiš sa mi. Si zaujímavá osoba,´´ povedal s úškrnom a vstal.
,,Už pôjdem a keby si potrebovala zase niečo zapojiť, stačí zazvoniť.´´
Zobral si veci a zmizol.
Veľmi rýchlo sme sa spriatelili. Ráno sme spolu chodili metrom a bavili sa o všetkom možnom. Čoskoro som zistila, že som sa doňho zamilovala.
V sobotu som sa vybrala na čaj k susedom. Privítali ma a posadili sme sa v obývačke.
,,Ako sa vám páči v Japonsku?´´ spýtala sa Yukiko a naliala mi čaj.
,,Ujde to. Rozhodne to tu je iné než u nás.´´
,,A ako sa vám páči Mikami?´´ Vdýchla som trochu čaju a rozkašlala som sa.
,,Na prokurátora sa dosť vyzná v elektronike,´´ povedala som diplomaticky.
,,No vidíte! Ten môj zase nevie vymeniť ani žiarovku,´´ sťažovala sa Yikiko. Ešteže sa Mikami ponúkol, inak by to bol trapas.
,,Kenta-san, poviete mi kde pracujete?´´
,,V jednej programátorskej firme. A nepočúvajte moju ženu. Rada preháňa a stará sa do ostatných.´´
,,Ach nie. To nevadí.´´ takých máme aj u nás, pomyslela som si.
,,Povedzte, píšete teraz niaku knihu?´´ zmenila tému Yukiko.
,,Nie, hľadám inšpiráciu.´´
,,Tu ju určite nájdete,´´ usmiala sa Yukiko.
,,To dúfam.´´
Rozprávali sme sa ešte dlho. Dozvedela som sa, že majú dvadsaťpäťročného syna, ktorí žije v Osake aj s priateľkou. Nechcelo sa mi tam už dlhšie trčať a tak som sa vyhovorila.
Keď som vyťahovala kľúča, počula som ako sa za mnou otvorili dvere. Otočila som sa.
,,Počúvaj, pokazil sa mi televízor a ...´´
,,Vážne a ja som ťa akurát chválila ako sa vyznáš v elektronike, ´´ podpichla som Mikamiho.
,,Ehm. Nevadilo by ti...´´
,,Keby si pozeral telku u mňa?´´ doplnila som a otvorila dvere.
,,Snáď to niaku dobu vydržím,´´ uškrnula som sa a ustúpila na bok. Vošiel dnu, vyzul sa a sadli sme si do obývačky. V telke nešlo nič iné len futbal. Kvôli tomuto chcel ísť ku mne pozerať telku? Navyše sa mi nezdalo, že by ho to veľmi bavilo.
,,Nechceš radšej pozerať niaky film?´´ spýtal som sa. Zavrtel hlavou a ja som otrávene vzdychla.
,,Môžem urobiť čaj?´´
,,Áno,´´ odpovedal nespúšťajúc z obrazu oči. Bola som rada keď som zaliezla do kuchyne. Vrátila som sa k nemu až vtedy, keď čaj trochu vychladol.
,,Môžem ponúknuť len čaj, lebo som ešte nič iné nezohnala,´´ ospravedlňovala som sa.
,,To nevadí.´´ Pozrela som naňho a videla, že futbal ani nesleduje.
,,Prečo si sem vlastne prišiel?´´ vyzvedala som. Pomaly sa ku mne otočil a zahľadel sa mi priamo do očí. Zrazu sa ku mne naklonil a pobozkal ma priamo na ústa.
Bola som úplne šokovaná! Odrazu mi historka s pokazeným televízorom neprišla veľmi pravdivá.
Pritisol sa ku mne bližšie a začal ma bozkávať na krku. Jeho ruky mi začali kĺzať po pleciach, zrazu sa ocitli na páse a vkĺzli pod tričko. Prevliekol mi ho cez hlavu a hodil na zem. Inštinktívne som sa dala do rozopínania košele. Stiahla som ju z neho a rukou ho potisla dozadu. Keď ležal na chrbte, pomaly som priblížila svoju tvár k jeho a pobozkala ho. Potom som ho začala bozkávať na hrudi a pomaly postupovala smerom dolu. Odrazu som zacítila ako ma odtisol.
,,Nemôžem,´´ povedal a vstal. Zdvihol zo zeme košeľu a obliekol si ju. Preboha, však on je panic!
,,Prepáč,´´ ospravedlnil sa odišiel.
Stále ohromená som polonahá sedela na gauči.
,,Za čo sa mi to ospravedlnil?´´
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama