4. kapitola

8. ledna 2010 v 12:22 | Amane
Zobudila som sa v obývačke na gauči. Zívla som. Povystierala som sa a začala robiť raňajky.
Keď som si spomenula na včerajší večer, prišlo mi to celé veľmi komické. Celá situácia vyzerala asi takto: Naivná krava sa nasťahovala do cudzej krajiny a zabuchla sa do svojho suseda. Ten sa ju pokúša v jeden večer zviesť a keď príde na lámanie chleba, nepriamo sa priznáva, že je panic a zdrhá preč.
Jednoducho, situácia viac než úbohá. Musela som s tým niečo veľmi rýchlo urobiť.
Chcela som Mikamiho, čo je hádam jasné, a on chcel mňa. Takže, záujem bol obojstranný. Jediný problém bol v tom, že bol panic. Ale ani to už po chvíľke premýšľania nebolo ťažké obísť.
V pondelok okolo piatej som sa usadila v malom bare vo štvrti Roppongi. Cestou domou som nehľadala nič konkrétne. Proste len niečo tichšie, než boli bary na okolí.
Objednala som si jedno mochyto a popíjala. Znovu som behala po meste a načúvala rozhovorom. Túto činnosť som už vykonávala automaticky.
Zrazu sa neďaleko mňa rozrehotala skupinka vysokoškolákov.
,,Naozaj som jej tú sukňu nadvihol pravítkom! Mali ste vidieť ako vrešťala!´´ vykrikoval jeden z nich.
,,Si opitý Himuro. Nevieš čo hovoríš,´´ ozval sa ďalší, ktorí už na prvý pohľad vyzeral triezvo.
Skupinka sa po piatich minútach rozišla a v bare zostal len Himuro. Sadol si za baroví pult a objednal si vodku.
Hodila som na stôl Päťsto jenov a pobrala sa za ním.
,,Ahoj. Je tu voľné?´´ spýtala som sa. Pozrel na mňa rozšírenými zornicami, neklamný znak opitosti, premeral si ma a potom sa mňa zazubil.
,,Samozrejme zlato,´´ zacukroval a ja som sa vyšvihla vedľa neho na stoličku.
Obrátil do seba vodku a zadíval sa na mňa.
,,Hľadáš spoločnosť mica?´´ zachrapčal a chytil ma okolo pliec. Oprela som sa oňho. Výborne. Bol dosť opitý na to, aby si nevšimol, že ho balí dvadsaťšesť ročná ženská.
,,Počuj, nechcel by si ísť niekam, kde budeme sami?´´ navrhla som a barmanovi som potisla pár yenov. Mladý sa len uškrnul a bez slova ma vyvliekol von.
Keďže bol značne opitý, bolo trochu zložité ho nasmerovať ku mne do bytu. Bola neskorá jeseň a už o tomto čase bola riadna tma. Z času na čas som mrkla na hodinky. Výborne stíham.
Vliekla som Himura hore schodmi a úzkostlivo som sa začala modliť k Amaterasu.
Keď sme sa ocitli na poschodí, na druhom konci som zbadala Mikamiho. Položila som si Himurovu ruku okolo pliec a ja som ho objala okolo pása. Takto sme sa pobrali k môjmu bytu.
Mikami tam stál ako primrazený. Nepozerala som sa naňho. Vylovila som kľúče z vrecka a odomkla. Vliezli sme dnu a skôr než som stihla zavrieť dvere ma Himuro začal bozkávať. Nedalo mi to a po očku som pozrela na Mikamiho.
Jeho tvár bola bez výrazu, ale vedela som, že to v ňom vrie. S povzneseným pocitom som zabuchla dvere. Himuro ma k nim pritlačil a začal ma bozkávať vo výstrihu.
,,počkaj chvíľu. Donesiem niečo na pitie,´´ hlesla som. Odstrčila som ho ale on ma chytil zozadu okolo pása a pritisol sa na mňa.
,,Kašli na to mica,´´ zašepkal a pobozkal ma na šiju.
Rázne som strhla jeho ruky z môjho pása. Chytila som ho za ruku a posadila na gauč.
..Počkaj tu,´´ prikázala som a zmizla v kuchyni. Naliala som do pohára minerálku a zo skrinky nad sebou vybrala krabičku.
Boli to lieky na spanie. Z vlastnej skúsenosti som vedela, že fungujú okamžite. Jeden som hodila do pohára a poriadne zamiešala.
Priniesla som ho Himurovi a podala mu ho.
,,Vypi to,´´ prikázala som.
,,Na čo?´´
,,Vyčistí sa ti hlava.´´
Mykol plecom a vypil pohár do dna. Položil ho na stôl a sadla som si vedľa neho. Pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma do vlasov. Bože, ako dlho to bude trvať?
Potisol ma dozadu a pohladil mi prsia. Zavzdychal a potom sa zarazil.
,,Som niaky unavený,´´ zazíval a tvárou sa mi zvalil do výstrihu.
Celá ohromená som ležala na gauči a on na mne začal chrápať. Opatrne som sa spod neho vyvliekla tak, aby som ho nezhodila z gauča.
Hodila som na zem vankúš a zapla laptop. Preháňala som internet a pustila som niaku hudbu, lebo sa mi nechcelo počúvať Himurovo chrápanie.
Nakoniec aj to ustalo a tak som otvorila svoj noví súbor s názvom ,,Neviem´´ a začala písať príbeh o žene, ktorá sa vyspala s mužom, ktorého stretla v bare. Nevedela som, ako to bude ďalej pokračovať, ale naisto som vedela, že spolu budú mať dieťa.
Himuro sa zobudil o pól jednej ráno.
Rozlepil oči a poobzeral sa naokolo.
,,kde to som?´´ spýtal sa a ja som odtrhla oči od počítača.
,,Dobré ráno. Bol si opitý, tak som ťa zobrala k sebe.´´
Nechápavo zažmurkal očami.
,,Prečo?´´
,,To si chcel ísť domov v takom stave?´´ Výborne. Nič si nepamätal.
,,Nie. Ja len...že, je to trochu divné.´´
,,Možno. Nepáčilo sa mi, že Ťa tam kamaráti nechali. Tak som ťa zobrala k sebe a dala ti prášky na spanie. A kto vie, možno som ti dnes zachránila život.´´
,,Smiem vedieť, prečo ste mi dali tie prášky?´´ opýtal sa podozrievavo.
,,Za mojich časov, keď sme chodili s partou piť, sa to bežne robilo. Dáš si silné prášky, pár hodín pospíš a potom môžeš kľudne aj šoférovať. A teraz už choď, nech si doma aspoň o druhej,´´ povedala som a podávala mu kabát.
,,Môžem byť doma kedy chcem! Mám už dvadsať! (v Japonsku sú plnoletý až v 20)´´ vykríkol znechutene. Pochopila som o čo tu išlo.
,,Ahá. Tak to bola oslava dospelosti? Rozumiem. Povedal si rodičom, že budeš oslavovať s kamarátmi do rána, ale mladý pán zabudol, že aj keď má dvadsať, tak môže skončiť pod kolesami auta. Aká irónia!´´
,,Vás do toho nič!´´
Himuro schmatol kabát a vybehol von z bytu. Sama pre seba som sa usmiala. Decko, pomyslela som si.
Vypla som počítač a ľahla som si na gauč. Zaspala som takmer okamžite.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama