5.kapitola

10. ledna 2010 v 19:40 | Amane
Zobudila som sa okolo jedenástej. Rozhodla som sa, že skúsim niečo uvariť. Zobrala som si svoje dve kuchárske knihy a začala v nich listovať. Nakoniec som sa podujala uvariť polievku miso a rezeň so zemiakmi.
Po obede som si sadla pred laptop a uvedomila som si, že príbeh je vlastne veľmi krátky. Bola to skôr taká poviedka. Tak som sa rozhodla, že pre tento krát napíšem súbor krátkych poviedok. Nebol to zlý nápad a keď som sa o tretej vybrala do baru znovu odpočúvať rozhovory, už som vedela čo hľadať. Do teraz som len tápala a v podstate nehľadala nič konkrétne.
Prešla som niekoľko barov a písala si poznámky. Áno, znie to bláznivo, ale chcela som písať skutočné príbehy a nie hlúposti ako mnoho autorov predomnou. Takto som písala vždy, čo sa týka zamilovaných románov. Síce to neboli príbehy typu Rosaura Pilchner, ale neboli umelé.
Odišla som už z dvanásteho baru a rozhodla som sa ísť domov. V poznámkovom bloku som úspešne zapísala pár strán. Mala som teraz slušnú zásobu príbehov. Stačilo už len sadnúť za počítač a písať.
S dobrou náladou som vybehla po schodoch. Vybrala som z vrecka kľúče a už som išla odomknúť, keď sa za mnou otvorili dvere, niekto ma chytil za ruku a vtiahol dnu.
,,Čo to ro...´´ nedopovedala som pretože ma Mikami pobozkal. Pozreli sme si navzájom do očí. Pochopila som a usmiala sa. Konečne!
Odvliekol ma k posteli a jemne ma do nej potisol. Sledovala som ho. Jeho pohľad bol sústredený a ruky sa mu triasli, keď mi rozopínal blúzku. Ale ja som naňho netlačila. Pekne som ho nechala, nech si robí svojím tempom.
Konečne sa mu podarilo rozopnúť posledný gombík. Pobozkal ma na krk, potom na hruď a medzi prsia. Ja som sa zatiaľ pokojne venovala rozopínaniu jeho košele a nakoniec som ju z neho stiahla. Pohladila som ho po pleci a pobozkala na čelo. Dívali sme sa chvíľu na seba a odrazu nás začala spaľovať túžba ako oheň.
Ani neviem ako, ale odrazu sme sa obaja ocitli nahý. Bozkávali a hladili sme sa navzájom po celom tele. On to robil s panickou zdržanlivosťou ale mne to nevadilo. Vlastne ma to podivným spôsobom vzrušovalo. Bola to príjemná zmena mať sex s panicom a nie so starým harcovníkom.
Keď sa vo mne ocitol, zaklonil hlavu a túžobne vzdychol. Urobil tak ešte tri krát a nakoniec sa unavene zvalil vedľa mňa. Panici majú jednu veľkú nevýhodu. Ľahko sa unavia.
,,Tak, aké to bolo?´´ spýtal sa potichu. Otočila som sa k nemu s úsmevom.
,,Na panica, to vôbec nebolo zlé,´´ uistila som ho. Vážne to nebolo zlé.
Len prikývol a zavrel oči. Zaspal veľmi rýchlo.
Dívala som sa na jeho spiacu tvár. Pohladila som ho po vlasoch. Nemal ani tušenia, že som sa doňho zamilovala.
Zamilovala som sa doňho a možno som to ani nechcela. Bolo to skrátka tu a ja ani neviem prečo. Bola to láska bez dôvodu. Už som to raz zažila a nedopadlo to dobre. Bola to láska silná, bezdôvodná a možno aj nezmyselná.
,,Spi sladko,´´ zašepkala som a pobozkala ho na čelo.
Môže byť snáď táto láska iná?

Zobudila som sa okolo deviatej. Zazívala som a rozhliadla sa okolo.
,,Moment. Toto nie je môj byt,´´ povedala som sama sebe a vyliezla z postele. Super. Bola som nahá.
Na rohu postele som našla poskladané svoje veci. Obliekla som sa a všimla si, že Mikamiho posteľ je dosť veľká pre dvoch. Akoby si to vôbec neotestovala, pomyslela som si a vybrala sa na prieskum bytu.
Zistila som, že tu okrem mňa, nikto nie je. Ocitla som sa úplne sama v cudzom byte.
Na kuchynskom stole som našla odkaz od Mikamiho, v ktorom písal, že mu je to ľúto, ale musel odísť do práce a nechcel ma budiť. Stačí len keď za sebou zavriem dvere.
Zhúžvala som odkaz a zmizla z jeho bytu. U seba som si urobila raňajky a aj ja som začala pracovať.
Z kabelky som vytiahla poznámky, prečítala ich, niečo vybrala a zapla laptop. Okamžite som sa pustila do písania.
Dnes mi to išlo. Chrlila som so seba stranu za stranou a už o jednej som mala druhú poviedku hotovú. Bola trochu kratšia než prvá, ale to nevadilo. Naobedovala som sa a pokračovala ďalej.
Písala som veľmi dlho. Keď som skončila, pozrela som na hodinky. Bolo sedem hodín. Mikami bol už doma. Zvláštne, že sa neozval, pomyslela som si. Možno mal veľa práce. Navečerala som sa a pobrala som sa do ulíc štvrti Roppongi. Chvíľu som sa prechádzala a nakoniec som zakotvila v bare, v ktorom som stretla Himura. Ani ma veľmi neprekvapilo, keď som ho tam videla. Sedel za barom a popíjal alkohol. Zase. Bez rozmýšľania som si sadla k nemu.
,,Ahoj,´´ pozdravila som. Pozrel na mňa a zamračila sa.
,,Čo tu robíte?´´ spýtal sa. Žartovne som ho šťuchla do pleca.
,,Presne čo ty,´´ odpovedala som a objednala si vodku s citrónom.
,,Zasa piješ. Čo oslavuješ tento krát?´´ nadhodila som a odpila si. Himuro pozrel do svojho pohára.
,,Päťku z literatúry. Už ďalšiu,´´ vysvetlil.
,,Wow! Ty prepadáš z literatúry?! Pochopím, keď niekomu nejde matematika, ale literatúra? Moment. Ako môžeš prepadať z literatúry, keď chodíš na vysokú?´´
,,No, ja študujem literatúru. Chcel by som ju učiť. Veľmi rád totiž čítam,´´ zveril sa.
,,Niečomu nechápeš alebo si to nevieš zapamätať
,,Zapamätať
,,Nerobíš si tabuľky a grafy
,,Neviem ako.´´ Zamyslela som sa.
,,Nie som síce odborník do literatúry, ale mohla by som ti pomôcť,´´ ponúkla som sa. Himuro si ma chvíľu premeriaval.
,,Ako sa voláte?´´
,,Viktoria.´´
,,Je to od vás veľmi milé Viktoria a prímam to.´´
,,OK. Tak sem zajtra príď o štvrtej,´´ povedala som a rozlúčili sme sa.
Ani poriadne neviem, prečo som to urobila. Asi preto, že mi ho bolo ľúto. Každopádne mi za to bol vďačný.
Doma som si ani kabát nevyzliekla a už ktorí klopal na dvere. Rýchlo som kabát zavesila na vešiak a otvorila. Bol to Mikami.
,,Môžem ďalej?´´ spýtal sa neisto. Prikývla som.
Sadli sme si ako vždy do obývačky. Dlho ani jeden z nás neprehovoril a ani sme na seba nepozreli. Tušila som o čom chcel hovoriť.
,,Ďakujem, že si sa včera nebránila,´´ povedal nakoniec. Prekvapene som naňho pozrela. Díval sa do zeme a kŕčovito zatínal ruky v päsť. Napadlo mi, že mu navrhnem, aby o tom nehovoril, ale došlo mi, že bojuje sám so sebou a bolo lepšie nechať ho tak. Nech si povie čo má na srdci.
,,Ešte...ešte som to nikdy nerobil.´´ Začervenal sa a ja som premáhala smiech.
,,Ale páčilo sa mi to. Bolo to príjemné.´´ Vraví sa tomu rozmnožovanie zlatý môj, chcela som povedať, ale včas som si zahryzla do jazyka.
,,Nemohli by sme to urobiť niekedy ešte raz,´´ spýtal sa.
,,Aj sto krát,´´ vykríkla som a zakryla si ústa. Teraz som sa červenala ja. Nervózne sme na seba pozerali a rozosmiali sa.
Synchronizovane sme vstali a začali sa bozkávať. Stiahla som ho na zem a postŕhali sme so seba oblečenie. Dnes už neváhal a za chvíľu už bol vo mne. Pravidelné pohyby jeho panvy ma katapultovali do stále vyšších sfér rozkoše. Objala som ho nohami a končekom jazyka som mu prešla po hrudi. Prsty pravej ruky mu zablúdili do mojich vlasov a zavzdychal. Potom som si naňho sadla a keď prenikol do mojich útrob, dlho som vzdychla a zaklonila hlavu dozadu. Cítila som ako mi hladí boky. Trochu som sa nadvihla a znovu dosadla. Naraz sme zavzdychali a pocítila som ako vystrekol.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama