7. kapitola

31. ledna 2010 v 14:32 | Amane
Druhý deň ma na mojom výskume po Aoyame rozčuľovali zaľúbené dvojice. Bozkávali sa na rohoch, držali sa za ruky a smiali sa. Takto som chodila kedysi s priateľom po meste aj ja. Bože, ale mi tie časy chýbali!
Ale už nie som najmladšia. Bodaj by som nestarla. To by bolo vážne fajn, keby som navždy mala osemnásť. Mala som už po krk toho svojho starnutia. Dostala som nápad.
Síce uskutočnenie toho môjho nápadu chvíľu trvalo, ale bolo úspešné.
Vybehla som po schodoch a zabúchala Mikamimu na dvere. Chvíľu bolo ticho, no o chvíľu otvoril.
,,Čo sa deje?´´ spýtal sa. Stál predomnou strapatý, bosý v čiernych teplákoch a bielom tričku.
,,Prezleč sa. Ideme von,´´ zavelila som. Nechápavo na mňa pozrel, ale nehádal sa. Kým sa prezliekol a učesal, stála som na chodbe a rozmýšľala som o tom, čo to vlastne robím. Z kuchyne som počula šum vody a tak som sa vyzula a pobrala sa za ním.
,,Práve som dojedol,´´ vysvetľoval a zavrel kohútik. Potom pristúpil ku skrini, vybral z nej rifle a obliekol si ich. Tepláky šmaril do skrine. Vzal si ešte hnedú koženú bundu a do zadného vrecka nohavíc strčil peňaženku.
,,Kam vlastne chceš ísť?´´ spýtal sa, keď sme kráčali po ulici.
,,Ani neviem. Mohli by sme proste preliezť štvrť,´´ navrhla som. Prikývol a objal ma okolo pliec. Bola zima a príjemne to hrialo.
Prechádzali sme sa po uliciach Roppongi a rozprávali sa. Dozvedela som sa, že jeho matka je rozvedená a žije v Kjóte. Vlastní tam malú čajovňu.
Bol začiatok decembra a Tokijské ulice boli vianočne vyzdobené. Na obed sme si sadli do malého sushibaru Medzi tým začalo pršať.
,,Tie paličky držíš zle,´´ kritizoval Mikami.
,,Nesmieš ich držať tak blízko konca.´´
,,A to sa nemá?´´
,,Tak ako mi vysvetlíš, že ti každý druhý kúsok vypadne? Si síce dobrá v posteli, ale ješ ako čuňa.´´
,,A ja sedím pri stole so starým buzerantom,´´ odsekla som. Mikami sa zasmial.
,,Musíš ich uchopiť v tretine ich dĺžky, takto. Fungujú v podstate ako páka. Pohybuje sa len horná. Pohybuje ňou palec a ukazovák s pomocou prostredníka a spodná palička sa opiera o prstenník. No, už ti to ide lepšie.´´
Keď sme dojedli, pobrali sme sa smerom domov.
,,Kurva, nezobral som dáždnik,´´ zanadával Mikami a ja som si uvedomila, že ho počujem nadávať prvý krát.
,,Nikomu nenapadlo, že bude pršať,´´ zasiahla som a vykročila do dažďa. Mikami sa pobral za mnou. Všetci na okolo vyťahovali dáždniky.
,,Tebe dážď nevadí?´´ spýtal sa a ja som sa veselo zasmiala.
,,Vôbec nie.´´
,,Tak to si prvá koho poznám.´´
,,Ty nemáš rád dážď?´´
,,Nevadí mi, pokiaľ som doma.´´
Zmĺkli sme. Zrazu ma chytil za ruku a pritiahol k sebe.
,,Ale možno nájdem niaky dvôd,´´ povedal a pobozkal ma. Neodtiahol sa hneď. Bol to dlhý a veľmi vášnivý bozk.
Ľudia okolo nás prechádzali a ´´nenápadne´´ na nás pozerali. Ale bolo mi to jedno. Cítila som, ako ma Mikami objíma do tváre mi padá dážď.
Keď sme sa ocitli na chodbe, predstava odlúčenia mi prišla až príliš bolestivá. Nemohla som inak.
Teraz som Mikamiho chytila za roku ja a vtiahla ho k sebe do bytu. Zavrela som dvere pritlačila ho na ne.
Pobozkal ma a ja som mu strčila jazyk do úst. Pevne ma k sebe pritisol a pobozkal do vlasov. Potom ma odtiahol do obývačky a tam ma stiahol na zem. Postŕhali sme so seba oblečenie a takmer okamžite sa vo mne ocitol. Začal vo mne jazdiť.
,,Poriadne...poriadne priraz...ach áno...ešte...silnejšie,´´ vzdychala som. Chudák Mikami bol stále v úlohe uspokojovateľa, ale sľúbila som si, že to nabudúce otočím. Ja mu ukážem, čo je to skutočná rozkoš!
V byte sa ozývali túžobné vzdychy a ja som sa aj divila, prečo susedia nebúchajú na dvere. Ale asi boli preč.
V miestnosti bolo veľmi mierne prítmie, pretože vonku bolo zatiahnuté. V svojej podstate bol deň a to ma neuveriteľne vzrušovalo. So zvyku sa s niekym milujem v noci, ale aj deň má svoje čaro. A do toho ešte bubnoval dážď na okná.
Zvuk dažďa, naše roztúžené vzdychy, pach potu, vlhká a teplá koža. Telo na tele v tej najzákladnejšej živočíšnej potrebe.
Skončili sme a celý zadýchaný a spotený sme ležali vedľa seba. Oprela som sa o Mikamiho plece.
,,Povedz Mikami, že si ty vtedy nemal pokazený televízor,´´ povedala som trochu zadýchaná.
,,Nie, bol v poriadku,´´ prisvedčil.
,,A ten, čo si ho sem priviedla?´´ zaútočil teraz on.
,,Chcela som ťa ním vyprovokovať k činu.
,,To sa ti aj podarilo,´´ povedal sarkasticky.
,,A aby si vedel. Nespala som s ním´´
,,Vážne?´´ neveril mi.
,,Vážne. Veď je o šesť rokov mladší ako ja. Bola by to hanba ak by som s ním spala,´´ bránila som sa. Mikami sa zamyslel.
,,Veru, bola by to hanba,´´ skonštatoval nakoniec. Nastalo chvíľkové ticho.
,,Mikami?´´
,,Hm.´´
,,Sľúb mi niečo. Dnes večer nikam nechoď. Zostaň tu so mnou až do rána, prosím,´´ kňučala som a prosebne mu pozrela do očí.
,,Pre teba všetko,´´ uškrnul sa a pobozkal ma na čelo. Zasmiala som sa a pritisla sa k jeho nahému telu.
Znovu sme boli v sebe. Bolo to ako úder blesku. Stačil k tomu jediný dotyk. Nakoniec som zaspala v jeho horúcom náručí.

V tejto kapitole sa nič významné nestalo ale v tej ďalšej vám môžem sľúbiť veľký zlom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama