Únor 2010

15. kapitola

28. února 2010 v 20:57 | Amane
Od Vianoc do Silvestra to vždy býva málo dní a skôr než som čakala, som bola späť v Kjóte. Ako Mikami Takumorimu sľúbil, na Silvestra sme sa dostali do svätyne Jasaka na slávnosť Okera Mairi.
Vo svätyni bol rozložený posvätný oheň a ľudia si z neho brali žeravé uhlíky a odnášali si ich domov, aby si na nový rok mohli zapáliť vlastný oheň.
Dalo by sa povedať, že nás tam poslala Mikamiho matka. Prišli sme tam, Mikami sa pomodlil za seba, za matku a mala som pocit, že aj za mňa. Zobrali sme pár uhlíkov a vrátili sa späť. Na večeru sme jedli rezance soba, aby sme dlho žili - v duchu som o tom sarkasticky zapochybovala. Potom som s Mikamim vyrazila do mesta, kde sa oslavovalo na každom kroku.
,,Tak čo, ešte sa nepokúsil ti ju nikto ukradnúť?´´ privítal nás Takumori namiesto pozdravu, keď sme ho uvideli. Chvíľu sme sa s ním rozprávali a potom sme pokračovali v prieskume mesta. Tesne pred polnocou sme sa vrátili do domu.
Mikamiho matka nás už netrpezlivo čakala a presne o polnoci sme si priťukli so šampanským. Potom sa zapáli novoročný oheň a až do východu slnka sme spomínali na všetko, čo sa nám stalo v minulom roku. Nakoniec sme sledovali novoročný východ slnka, pretože Japonci verili, že im to prinesie šťastie do Nového roka.
Prvých pár dní je zasvätených rodine a tak som pred obedom odišla späť do Tokia. Keď sme sa lúčili, Mikamiho matka len tak medzi rečou spomenula, že ja už tak trochu do rodiny patrím. Nevedela som, čo na to povedať, tak som sa aspoň usmiala. Cestou na stanicu som si kúpila talizman pre šťastie.
Asi štyri dni po mojom odchode do Tokia sa vrátil aj Mikami. Prísť do Tokia, to bolo ako zísť z hôr do nížiny. Ten sneh furt nepadal! No čo, ako na Nový rok, tak po celý rok.
Samozrejme, som musela Nový rok začať trapasom. Keď sa Mikami vrátil, milovali sme sa u mňa. Ráno som sa zobudila a rozhodla sa, že si vyčistím zbraň, popritom zabúdajúc na milenca v posteli. Nikto by si nič nevšimol. Keby sa Mikami nezobudil skôr, než som prácu dokončila. A tak ma pristihol nahú, s rozobratou zbraňou na stole. Okamžite sa ozvali jeho právnické inštinkty.
,,Vieš o tom, že v Japonsku sú zbrane zakázané?´´
,,Zbrane sú zakázané skoro všade,´´ poznamenala som.
,,Načo ti vlastne je?´´
,,Keby niečo.´´
,,To ti ju doteraz nikto neobjavil?´´
,,Nie. Teraz ju skrývam v kufri, zabalenú v uteráku,´´ prezradila som miesto úkrytu bez rozmýšľania. Nič na to nepovedal. Sadol si oproti mne a čakal, kým dočistím zbraň. Asi sa mu to zdalo poetické.
Prázdniny sa skončili - pre mňa sa končia vždy všetky skoro - a Mikami začal zase chodiť do práce. Bolo na čase, aby som aj ja začala niečo robiť.
Vydavateľka mi emailovala, že predaj knihy ide dobre a ako každý svoj email , ktorý mi pošle po vydaní, ukončila otázkou: A už píšeš ďalšiu knihu? So svojou vydavateľkou máme veľmi idylický vzťah.
Dni plynuli, nič som nepísala, stále nesnežilo a vyzeralo to, že ani nebude. Šťastné to dni. Ale ako sa vraví, šťastie netrvá dlho. Skazilo sa behom dvoch minút.
Stalo sa to v sobotu po obede. Mala som trochu času a tak som si išla nakúpiť. Kráčala som po ulici smerom k metru, keď na mňa niekto zavolal.
Obzrela som sa a zbadala čierne auto s dymovými zadnými sklami. Predné okienko bolo spustené a pozeral na mňa niaky muž. Vyzeral ako Američan.
,,Vy ste tá spisovateľka?´´ spýtal sa a usmial sa na mňa.
,,Áno som.´´
,,To je super! Viem, že je to takto divné, ale mohli by ste mi podpísať knihu? Je to pre moju ženu,´´ povedal a ukázal mi knihu. Pristúpila som k jeho autu.
,,Samozrejme.´´
,,Počkajte, niekde by som tu mal mať pero,´´ povedal a začal sa hrabať v priehradke. Vytiahol pero a podal mi ho.
,,Ako sa volá vaša žena?´´
,,Judith.´´ Takže je to naozaj Američan.
Podpísala som knihu a podala mu ju.
,,Ďakujem veľmi pekne. Počkajte, niečo tu pre vás mám,´´ povedal a z priehradky vytiahol...
...pištoľ!
,,Pohni sa a je po tebe zlato,´´ uškrnul sa. Zadné dvere sa otvorili a vybehol z nich opálený svalovec. Chytil ma za krk a skrútil mi ruku za chrbát. Nemilosrdne ma nacpal do auta vedľa ďalšej gorily a tá mi prikryla tvár bielym kapesníkom. Párkrát som sa nadýchla a stratila vedomie.

Mikami ležal na gauči a civel do stropu. Tešil sa na ďalšie stretnutie s Viktoriou. Nešiel niečo zaujímavé a už sa nevedel dočkať, kedy to vyskúša. Z myšlienok ho vyrušilo zvonenie telefónu.
Najskôr mu napadlo, že to nezdvihne, ale možno to bola matka. A tú je nebezpečné ignorovať.
Rezignovane vstal a zdvihol.
,,Prosím.´´
,,Teru Mikami?´´ spýtal sa hlas neisto.
,,Áno. Kto ste?´´
,,To nie je podstatné. Radšej by som sa zaujímal, čo je s mojou milenkou.´´ Mikami sa zamračí.
,,Čo chcete?´´
,,To je jednoduché. Chcem desať miliónov jenov, alebo vám pošlem jej hlavu,´´ zasmial sa hlas. Keď tak nad tým Mikami rozmýšľal, tak sa mu ten hlas zdal skôr chlapčenský než mužský.
,,Očakávam vás dnes večer o šiestej. Príďte aj s peniazmi do záhrady paláca Hama. Výmena prebehne v čajovom pavilóne Nakadžima.´´
,,A kde mám podľa vás, zohnať toľko peňazí?´´
,,Ale to je iba váš problém. Buď zoženiete desať miliónov, alebo...´´ človek na druhom konci zložil a koniec vety nechal hrozivo visieť vo vzduchu.

Pomaly som začala prichádzať k sebe. Rozlepila som oči a zistila, že sa nachádzam v niakej miestnosti a som priviazaná o stoličku. Predo mnou niekto stál. Mal modré rifle a čierno-šedé pásikavé tričko. Pozrela som mu do tváre. Zrak som mala zahmlený. Zdala sa mi akási známa, akoby som ju už raz videla.
,,Dobré ráno,´´ povedal povedomí hlas. A vtedy som ho spoznala.
Ten, kto stál predo mnou, bol Himuro.

6. Dohady

28. února 2010 v 20:56 | Amane
Nasledujúce dva dni sa nehovorilo o ničom inom, než o sobotňajších udalostiach. V nedeľu ráno sa celá škola dozvedela, že dievča v priebehu noci podľahlo zraneniam. V ten deň boli vo Veľkej sieni rozvešané čierne transparenty. Počas celého dňa panovalo v sieni tiesnivé ticho, prerušené občasnou otázkou, alebo poznámkou. Najtichší boli Slizolinčania.
Okolo ich stola panovalo smrteľné ticho a niekoľký sa ani nedotkli jedla, len tupo civeli do tanierov. Bolo zjavné, že strata jedného z nich ich hlboko zasiahla. Ešte aj Snape, ako si všimol Harry, sa tváril v ten deň niako veľmi zvláštne a pri troche fantázie by sa jeho výraz mohol nazvať smutným.
Každopádne, rodičia mŕtveho dievčaťa, prišli do Rokfortu v pondelok ráno, aby si mohli vyzdvihnúť telo a riadne ho pochovať. Celá škola čo najnenápadnejšie sledovala príchod a odchod oboch rodičov. Harry mal to šťastie ich cestou na ranné vyučovanie zazrieť. Žena kráčajúca vedľa muža plakala celú cestu cez školský dvor do bielej vreckovky a muž ju kŕčovito objímal okolo pliec a vyzeral, že sa čochvíľa zosype na zem.
Na hrade panovalo celý týždeň podivné ticho a vyučovanie pokračovalo v mimoriadne ponurom duchu. Stále nebolo celkom jasné, prečo sa dievča zabilo.
Uprostred týždňa prišli na školu dvaja aurori a začali prípad vyšetrovať. Vyspovedali Dumbledora, Snapa, Winterovú, ktorá všetko videla a skoro celý druhý ročník a ako bonus navštívili Slizolinskú klubovňu. Prezreli izbu, v ktorej mŕtva spávala a popýtali sa na ňu jej spolužiakov vo fakulte.
Z celého vyšetrovania nanešťastie vyplynuli len jedna vec. Dievča nemalo najmenší dôvod sa zabiť. Patrila medzi priemerných študentov, mala jednu dobrú kamarátku a v rodine bol tiež poriadok. Paradoxné však bolo, že vyskočila z okna dobrovoľne a v tom čase na chodbe nikto nebol. Takže nakoniec oficiálny verdikt znel: samovražda.
,,Možno na ňu použili Imperius,´´ povedal Ron asi týždeň po udalostiach. Všetci štyria sedeli v knižnici a robili si úlohy.
,,Ach Ron,´´ vzdychla unavene Selene, ,,Imperius na ňu nemohol nikto požiť. Pochybujem, že by niekto na tejto škole bol dostatočne silný, ak nepočítame niektorích siedmakov, aby bol schopný použiť Imperius. A učiteľ to určite nebol.´´
,,Tak ju niekto zhodil,´´ nedal sa Ron.
,,Myslím si, že bolo párkrát jasne povedané a dokázané, že na tej chodbe vtedy nikto nebol. Kedy to pochopíš? Dievča skočilo samo. Dobrovoľné to asi nebolo, ale tiež nebola očarovaná Imperiusom. Za tým musí byť niečo iné,´´ pridala sa Hermiona, ktorú už začínala štvať Ronova nechápavosť.
,,Tak potom čo? Posadlo ju niečo?´´
,,Ron, už to nechaj tak,´´ zavrčal Harry a zlostne preškrtol vetu vo svojej úlohe z Elixírov. Nevedel, či to robí Snape naschvál, ale rozhodol sa, že zadelí každému samostatnú úlohu, ktorú ma vypracovať. Samozrejme, Harry dostal tú najťažšiu.
,,Vy nechcete vedieť, čo sa jej stalo?´´ spýtal sa Ron šokovane.
,,Zistiť pravdu majú hlavne aurori, nie my. Tak sa s tým už zmier a kašli na to,´´ pokračoval Harry a hodil brko na stôl.
,,Zabijem Snapea. Prečo som musel zrovna ja dostať takúto úlohu? Fakt to neviem.´´
,,Harry prosím ťa, nemôžem ti stále písať domáce z Elixírov,´´ zahundrala Selene a obrátila stránku v knihe.
,,Ako mám teda zistiť, čo všetko spôsobuje jasenec v kombinácii s bezoárom?´´
,,Hmm, čo takto sa zdvihnúť a pozrieť sa do sekcie s elixírmi? Musíš pohnúť trochu zadkom, ak chceš byť auror,´´ vrčala ďalej Selene.
Harry si vzdychol a pobral sa medzi regále. Vybral prvú knihu čo mu prišla pod ruku a začal si čítať obsah. Prekvapilo ho, keď zistil, že celá tretia kapitola bola o účinkoch jasenca a bezoára, a pokladal to za znamenie, že by sa mal hrabať v knižnici častejšie.
Keď sa vrátil k ich stolu, Ron ešte stále rozprával o svojich konšpiračných teóriách, keď to Hermiona nevydržala.
,,Už mám toho vážne po krk Ronald! Pri tebe sa vážne nedá učiť,´´ zavrčala, pozbierala svoje veci a odišla.
,,Čo sa jej stalo?´´ nechápal Ron.
,,Myslím, že ju rozdráždilo tvoje alterego vyšetrovateľa Scotland Yardu,´´ poznamenala Selene a Harry sa uškrnul.
Sadol si na miesto a dal sa do čítania kapitoly. Potom sa pokúsil vlastnými slovami popísať účinky oboch rastlín. Išlo mu to celkom dobre, dokonca sa pristihol pri tom, že ho to celkom baví. Nakoniec to dal skontrolovať Selene.
,,Vidíš, keď chceš tak to ide,´´ vrátila mu prácu Selene a zazívala.
,,Chlapci, lúčim sa s vami a dodávam, že za pol hodinu zatvárajú knižnicu. Takže na vašom mieste by som si s úlohami švihla. Dobrú noc,´´ rozlúčila sa a opustila ich.
,,Vyzerá to tak, že sa ti celkom páči,´´ poznamenal Ron po chvíľke. Harry zdvihol hlavu od úlohy. Nechápal tú náhlu zmenu témy. Najskôr Ron nerozpráva o ničom inom, než o samovražde Slizolinčanky a teraz sa bude doň navážať kvôli Selene. Myšlienka na kľudný spánok mu prišla veľmi sympatická.
,,Čo zase máš?´´
,,Ja len, priveľa na ňu dáš, sedíš s ňou na hodinách a vôbec som si všimol, že na ňu ukradomky pozeráš. Nemôžem tvrdiť, že nie je pekná,ale...´´
,,Je Snapeova dcéra, o ti ide. Preboha Ron, už s tým daj pokoj,´´ povedal Harry unavene a začal si baliť veci.
,,Ja len aby si bol opatrný. V jednej veci mal King pravdu. Je dcérou Smrťožrúta. Nikdy nevieš, čo sa môže stať.´´
,,Toto už fakt trápne. Myslel som, že si ju už prijal.´´
,,Možno trochu, ale stále jej neverím,´´ priznal Ron a obaja odišli z knižnice.
,,Milšie mi bolo, keď si rozprával a o konšpirácii s Imperiusom,´´ povedal Harry pred portrétom Tučnej panej.
,,No a čo si myslíš o použití Imperiusa?´´ rozohnil sa Ron. Harry si vzdychol.
,,Súhlasím so Selene.´´
,,Zase Selene! Harry ty budeš fakt do nej zamilovaný. Bol by som zvedaví, ako budeš vychádzať so Snapeom, keď bude tvoj svokor. Však ťa počas svadobného obradu...´´
,,Mám kvôli vám prebdieť celú noc, kým sa porozprávate?´´ ozvala sa Tučná pani a namrzene na nich hľadela.
,,Prepáčte,´´ ospravedlnil sa Harry a povedal heslo. Portrét sa otvoril a oni vošli do klubovne.
,,Aby som dokončil,´´ začal Ron, ale Harry mu nedal šancu.
,,Už s tým prestaň, lebo ťa premením na červoplaza a ponúknem ťa Snapeovi ako ingredienciu do niakeho zvlášť nechutného elixíru,´´ vybuchol a Ron sa zasmial.
,,Neviem, či by ma Snape použil. Najskôr by ti povedal, že by prítomnosť mojej DNA elixír znehodnotila a namiesto mňa by rozkrájal teba,´´ smial sa Ron a Harry sa k nemu pridal. Niekedy môže rozhovor nabrať veľmi divný smer.

14. kapitola

23. února 2010 v 21:24 | Amane
Keď sme sa vrátili k domu jeho matky, videli sme z dverí vychádzať gejšu. Lúčila sa s Mikamiho matkou a bola od nej o dvadsať až tridsať rokov mladšia. Keď prechádzala popri nás, pozdravila nás miernym úklonom a pokračovala v ceste.
,,To ste tu už tak skoro?´´ divila sa Mikamiho matka.
,,Áno, začalo trochu mrznúť,´´ povedal Mikami.
,,No, tak mi aspoň Viktoria pomôže,´´ povedala žena. Bolo mi hneď jasné, že ma mieni vyspovedať bez synovej prítomnosti a zároveň si overiť, či budem schopná sa oň ho postarať.
Najskôr ma poslala si prezliecť mokré kimono za suché. Teraz som mala na sebe belasé kimono s vyšitými čerešňovými kvetmi. Potom som zišla za ňou dolu do kuchyne.
,,Takže, vyhrň si rukávy a začneme,´´ povedala žena energicky a do veľkého hrnca nasypala olúpanú ryžu.
Presne ako som predpokladala, sa ma začala vypytovať na rôzne aspekty môjho života. Začínajúc miestom narodenia, končiac údajom o strate panenstva. Statočne som pomlčala o svojom sexuálnom apetíte a prelietavosti. A ja som jej celkom ochotne odpovedala. Vlastne tak ochotne, až som sa sama sebe divila.
Všetko išlo dobre, až do tej nešťastnej chvíle. Dodnes nepochopím, ako sa mi to vydarilo.
Niesla som podnos s jedlom. Keď som vyšla z kuchyne a zabočila, zle som odhadla vzdialenosť stolíka za rohom a lakťom som zhodila vázu, ktorá na ňom stála. Hluk rozbíjajúceho sa porcelánu privolal ženu z kuchyne.
,,Preboha! Je mi to tak ľúto!´´ zvolala som, položila tácku na teraz prázdny stolík a začala zbierať drobné úlomky.
,,Je mi to tak ľúto. Nevšimla som si tú vázu, moc som sa ponáhľala. Som nemožná,´´ ospravedlňovala som sa. Žena chvíľu mlčala.
,,Bola od môjho manžela,´´ povedala nakoniec. Stuhla som. Pozrela som na ňu a prekvapivo sa veselo uškŕňala.
,,Ale to nevadí, pretože sa mi nikdy nepáčila. Už dlhšiu dobu som rozmýšľala, že ju rozbijem. Ďakujem, že si ma jej zbavila.
Na schodoch sa ozvali kroky.
,,Čo sa stalo?´´ spýtal sa Mikami, keď zišiel dolu.
,,Tvoja milenka ma konečne zbavila tej otrasnej vázy od tvojho otca,´´ povedala žena.
,,Nie je to moja milenka,´´ zavrčal Mikami pomedzi zuby.
,,Keď myslíš. Prosím, upracte to tu,´´ povedala žena a odplával do kuchyne.
Mikami si unavene vzdychol a kľakol si ku mne.
,,Je mi to ľúto. Nevšimla som si tej vázy,´´ povedal som.
,,Nič zlé sa nestalo. Nemusíš sa obviňovať,´´ mávol rukou a začal zbierať drobné úlomky. Chvíľu bolo ticho.
,,Prečo to stále popieraš?´´ prerušila som ticho.
,,Čo popieram?´´
,,To, že sme milenci,´´ u presnila som. Mlčal. Naštvalo ma to.
,,Teru Mikami, mi sme milenci. Všetci to vedia, tak si to konečne priznaj,´´ vrčala som. Stále nič nehovoril.
,,Tak povedz, prečo hovoríš každému niečo iné?´´ naliehala som. Ruky sa zastavili v pohybe.
,,Ja ani neviem,´´ hľadiac do zeme. Bola jasné, že sa nerád niekomu zveruje. Výsluch jeho matky to potvrdzoval.
,,Tvrdíš, že nie sme milenci. Tak potom čo sme?´´
,,To vieš skôr ty. Pre mňa je to všetko nové,´´ priznal. Samozrejme, ako inak. Chytila som ho za ruku, aby vedel, že mi to nevadí. Vtedy sa odsunuli dvere do kuchyne.
,,Takže, už môžeme večerať,´´ povedala žena s úsmevom. S Mikamim sme na seba pozreli. Bolo to jasné, máti odpočúvala.
Pri večery matka tento krát spovedala svojho syna. Vyťahovala z neho informácie o tom, čo robí doma alebo v práci. Na mňa sa nepýtala. Ja som ich ani nevnímala a pokojne som jedla. Snažila som sa na nič nemyslieť. Len som tam v tichosti sedela a vychutnávala si dobré jedlo.
,,Ako sa vám páčila Maruyama?´´ spýtal sa ženin hlas, akoby z diaľky.
,,Hmm?´´
,,Ste asi unavená. Bežte hore a ľahnite si,´´ povedala a ja som poslúchla. Vyšla som na poschodie a vošla do našej izby. Rozložila som futony a na jeden z nich si ľahla.
,,Blázniš? Keby ťa takto máti videla, však tá by ťa zaškrtila,´´ počula som Mikamiho a otvorila som oči. Nechtiac som zadriemala. Posadila som sa.
,,Obleč si to,´´ povedal a podal mi tenký - silne mi to pripomínalo župan a aj to tak budem volať - bavlnený župan. Vyzliekla som sa a natiahla na seba župan. Mikami sa tiež prezliekol, oblečenie odložil do skrine a zaliezol si vedľa mňa.
,,Asi je to skoro, ale u nás to tak chodí. Snaž sa zaspať. Dobrú noc,´´ povedal Mikami a zavrel oči otočený smerom ku mne.
Chvíľu som naňho hľadela a začala ho prstami hladiť po hrudi. Otvoril oči.
,,Pekne to hráš,´´ zašepkala som a ruka mi skĺzla pod župan. ,,Viem, že to chceš a hneď teraz.´´
,,Zrazu sa Mikami naklonil tesne nado mňa. Hľadel mi do očí a pobozkal ma. Pomaly začal kĺzať prstami po mojom krku až na hruď a rozhrnul mi župan. Pobozkal ma medzi prsia. Rozviazal župan najskôr mne a potom sebe.
,,Naozaj to chceš urobiť matke rovno pod nosom?´´ spýtala som sa. Bolo zaujímavé, ako sa karta obrátila. Najskôr som chcela sex hlavne ja a teraz to chce hlavne on. Ktož vie, čo ho tak vzrušovalo. Možno fakt, že sme boli spolu v úplne inom prostredí.
,,Raz to prežije,´´ mykol plecom a vnikol do mňa. Napriek všetkému sme sa snažili byť potichu. Keď som chcela vzdychnúť od rozkoše, prikryl mi ústa. Akosi situáciu podcenil. Takmer vzápätí to chcel urobiť aj on a tak som mu rýchlo prikryla ústa. Tak sme tam ležali a navzájom si prikrývali ústa. Boli sme v tejto polohe dovtedy, kým nás to neprešlo. Keď zo mňa vykĺzol, iba silou vôle sme nevydali ani hláska.
Mikami chvíľu na mňa hľadel, mykol sám pre seba plecom a roztiahol mi nohy. Pohladil ma po stehnách a začal mi lízať pošvu. Nemohla som inak. Musela som roztúžene zavzdychať. Mikami ma ukľudňujúco pohladil po bokoch, neprestávajúc v činnosti. Pohladila som ho po vlasoch.
Krátko na to do mňa vnikol a začal vo mne jazdiť. Keďže sme sa už prezradili, nebolo nutné niečo skrývať. Nesexovali sme dlho, len toľko, aby sme ukojili túžbu po sebe.
Zobudila som sa celkom skoro ráno. Mikami ešte spal. Potichu som vstala, obliekla si župan a zišla do kuchyne. Akoby naschvál, som tam našla Mikamiho matku.
,,Dobré ráno,´´ usmiala sa a naliala mi čaj. Vďačne som ho prijala.
,,Mali ste rušnú noc?´ spýtala sa.
,,Keby ste vedeli,´´ odpovedala som bezmyšlienkovito. Ledva som vyliezla z postele, už sa mi zatvárali oči.
,,Myslí, že viem. Podľa toho, čo som počula. Dúfam, že z toho aspoň niake vnúča bude.´´
Zabehlo mi a žena sa zasmiala.
,,Drahá, poznám, keď majú byť dvaja ľudia spolu. Veľmi dobre viem, že môjho syna milujete a on vás. Brala by som vás ako nevestu. Ste inteligentná a silná žena, a tak to má byť,´´ povedala a napila sa. Jej poznámka mi lichotila.
,,Viete, môj syn bol pred ženami, ktoré sa mu páčili, vždy veľmi hanblivý. Asi preto si doteraz nenašiel manželku. Je to tak trochu smutné. Vás ale musí veľmi milovať, keď nabral odvahu.´´
Nemienila som jej povedať, ako to vlastne bolo, pretože som jej nechcela brať ilúzie.
,,Samozrejme, tiež viem, že ste sa ho pokúšali zviesť. Nebola by ste prvá. Môj syn je pekný, to je fakt, ale vždy, keď sa oňho začala niaka žena zaujímať, vždy sa vystrašene stiahol do úzadia a dotyčnej sa vyhýbal. Pri vás to nerobí.´´
,,Prečo mi to hovoríte?´´
,,Sám vám to nepovie a určite ste už zistili, že sa nerád zveruje. Verte mi, ešte veľa vecí neviete. Časom na ne prídete.´´
,,Čo keď tu nezostanem? Môžeme sa pohádať.´´
,,Myslím, že to sa vám už stalo a stále ste spolu. Takže, toho sa veľmi nebojím.´´
,,Koľko toho vlastne viete?´´

,,Nie veľa, pretože z môjho syna sa páčia informácie asi tak ťažko, ako hrdzavý klinec z plechu. Ale zároveň ich je dosť, aby som si vedela urobiť približný obrázok vášho vzťahu. ´´
Z hora sa ozvali kroky.
,,Úprimne dúfam, že vám to vyjde,´´ šepla žena rýchlo a privítala syna, ktorý vstúpil do kuchyne.
Keď sme sa vlakom vracali do Tokia, znovu sme spolu nehovorili. Sedela som pri okne a rozmýšľala som o tom, čo mi povedala Mikamiho matka. Čo by som urobila, keby ma Mikami požiadal o ruku?

13. kapitola

14. února 2010 v 21:20 | Amane
,,Viktoria vstávaj! Už je moc neskoro!´´ zahučí mi Mikami do ucha a zatrasie mnou. Otvorím oči a vidím ho plne oblečeného. Neďaleko postele ležala zbalená športová taška.
,,Koľko je hodín?´´ zahuhlem a zívnem.
,,Pól jedenástej,´´ odpovie a hodí na mňa oblečenie. Vyškrabem sa z postele a začnem sa malátne obliekať. Mikami odbehne do kuchyne a ja si cez hlavu prevlečiem tričko. Uvedomím si, že som hladná.
,,Choď si po kabát,´´ prikáže a strčí mi do ruky chlieb so šunkou. Bez protestov sa poberiem k sebe do bytu. Hodím na seba kabát, zoberiem fľašu borovičky a zamknem byt.
Na chodbe už stepuje Mikami, fľašu strčí do batoha a prehodí si ho cez plece.
,,Ako sa chceš dostať do Kjóta?´´ spýtala som sa, keď sme kráčali po ulici.
,,Vlakom, ako inak,´´ odpovie a vedie ma na stanicu. Kúpime si lístky a čakáme.
Vlak prihrmí a mi nastupujeme. Sadneme si do kupé, Mikami vyloží tašku na batožinový priestor. Sadne si oproti mne a začne si čítať v knihe. Pozerám z okna na mihajúce sa mesto. Nikomu z nás nie je veľmi do reči.
Vyjdeme z mesta a v diaľke uvidíme horu Fudži a zasnežené hory. Čím viac sa blížime ku Kjótu, tým viac pribúda snehu. Pozorovať krajinu mi nikdy nerobilo problémy, pokiaľ som mala svoju mp3 v ušiach. Momentálne mi v nich hrala Evanescence.
Po hodine ma to prestalo baviť a vybrala som si slúchadlá z uší. Sledovala som potichu Mikamiho. Hýbal i sa na ňom len oči a o chvíľu otočil stránku. Chcelo sa mi spať a tak som si ľahla. Zaspala som takmer okamžite.
,,Už sme tu,´´ povedal mužský hlas a jeho pôvodca sa dotkol môjho ramena. Pomaly som otvorila oči a zadívala sa do tváre milovaného človeka.
Zdvihla som sa zo sedadla a pozrela von cez okno. Stanica bola zasnežená a predpokladala som, že aj zbytok mesta.
Vystúpili sme, vyšli zo stanice a zobrali si taxík. Odviezol nás niekam do Gionu (štvrť gejší pozn. autora). Zastavili sme pred typickým japonským domom. Mikami taxikárovi zaplatil, vystúpili sme a a on zazvonil na medenom zvončeku.
,,Nezľakni sa, keď vyjde,´´ upozornil ma Mikami a ja som naňho nechápavo pozrela.
Začula som, ako sa odsunuli dvere a po nich aj drevené mreže. Predo mnou stála asi šesťdesiatročná žena vo fialovom kimone.
,,Teru, synáčik môj zlatý!´´ zvolala žena, objala svojho syna a pobozkala ho na čelo. Neubránila som sa úsmevu. Pochopila som, čo myslel tou poznámkou.
Žena konečne prestala zahŕňať materinskou láskou svoje jediné a vzpierajúce sa dieťa a obrátila sa ku mne. Pozrela na mňa a mne došlo, že ma odhaduje.
,,Vy musíte byť Viktoria, však? Syn mi o vás veľa hovoril. Naozaj ste taká pekná, ako vravel,´´ usmievala sa. Sčervenala som a nervózne som pozrela na Mikamiho. Ten pozeral všade inde len nie na mňa, v tvári celý červený.
Žena nás zaviedla dnu a vyzuli sme sa.
,,Teru, choďte hore do izby a prezlečte sa. O chvíľu bude obed,´´ povedala žena s úsmevom a zmizla za posuvnými dverami.
Vyšli sme na poschodie a Mikami odsunul jednu zo stien. V izbe veľkosti šiestich rohoží tatami ( jap. mierka izieb pozn. autora), bola skriňa, stolík a dva futony.
Vstúpili sme dnu a Mikami hodil na zem športovú tašku.
,,Opatrne, je v tom tá fľaša,´´ upozornila som ho a začala som sa hrabať v taške. Fľaša to prežila.
,,Chytaj!´´ zvolal a ja som chytila letiacu látku. Bolo to žlté kimono so zeleným pásom. Mikami sa vyzliekol do spodkov a obliekol si modré kimono s hnedým pásom. Urobila som to isté.
Takto oblečený sme zišli dolu a ja som si uvedomila, že som hladná. Bodaj by nie, keď som mala okolo jedenástej jeden chlieb a inak nič.
V obývačke bol nízky stolík s troma vankúšmi namiesto stoličiek. Posadali sme si okolo prestretého stola.
,,Takže, kedy ste sa presťahovali do Tokia?´´ spýtala sa žena a zobrala si malú misku s ryžou.
,,Približne koncom jesene.´´
,,A dôvod?´´
,,Chcela som si trochu oddýchnuť,´´ priznala som. Žena na mňa prekvapene pozrela.
,,Kvôli tomu ste sa sťahovali?´´
,,Uhm,´´ odvetila som a prehltla kúsok ryby. Bola vážne dobrá.
,,Tomu nerozumiem.´´
,,Píšem knihy a tesne pres tým, než som sem prišla, som jednu dopísala. Hneď potom do mňa všetci začali hučať, nech začnem ďalšiu a tak som sem zdrhla. Síce som čoskoro začala písať ďalšiu, ale to len preto, lebo som sa tu zdržala dlhšie než som predpokladala.´´
Z ženinho úsmevu mi bola jasné, že si ten dôvod domyslela aj sama. A dôvod poslušne šrotoval obed a slušne sa nemiešal do rozhovoru.
Obed prebehol bez problémov a po ňom som dala Mikamiho matke fľašu borovičky. Žena ju prijala s miernymi rozpakmi, ale prijala.
Po obede sa Mikami rozhodol, že mi ukáže Gion. Vlasy som mala zopnuté v pevnom uzle a na sebe žlté kimono. Celkom slušne chránilo pred zimou. Vydýchla so si, keď som videla, že nie sme jediný, kto sa prechádza po meste v kimone. Síce to boli staršie ženy, ale ako útecha stačili.
,,Hej, Teru-san!´´ zakričal niekto. Pozreli sme sa smerom, ktorí sa ozvalo volanie. Pred malou čajovňou som zbadala dvoch neznámych mužov v kimonách. Pobrali sme sa za nimi.
,,Takumori, dlho sme sa nevideli,´´ prehovoril Miakami k mužovi vo fialovom kimone a namiesto podania ruky sa navzájom uklonili. Takumori bol vysoký ako ja a mal mierne zženštilé rysy.
,,Ako sa má Čiyo-san?´´ spýtal sa Mikami druhého muža a tiež sa pozdravili úklonom.
,,Má sa dobre, len ju trochu Sora hnevá. Ale ty, ako vidím, si si niekoho priviedol.´´ Druhý muž sa volal Hanai a bol o hlavu vyšší než Takumori.
Mikami sa na mňa usmial a postrčil ma dopredu.
,,Toto je Viktoria, moja známa.´´
,,Veľmi ma teší,´´ uklonila som sa mužom a oni mne tiež.
,,Odkiaľ sa poznáte?´´ spýtal sa zdvorilo Hanai.
,,Sme susedia.´´
,,Takže milenka,´´ poznamenal Takumori s úškrnom. S Mikamim sme naňho zarazene pozreli. Muž sa zasmial.
,,Nakoniec si sa nechal zlákať Európankou? Povedz mi, je dobrá v posteli?´´
,,Čože?´´
,,Určite áno, ale vlastne, teba sa radšej ani nebudem pýtať. Však, všetci vieme, ako je to s tvojou čistotou,´´ podpichol ho Takumori. Mikami sa naňho vrhol a naoko sa začali biť. S Hanaiom sme na nich chvíľu pozerali a nakoniec sme sa začali smiať. Obaja muži o chvíľu prestali.
,,Kam idete?´´ opýtal sa Takumori.
,,Chcel som jej ukázať zasneženú Maruyamu,´´ odpovedal Mikami.
,,Pôjdeme s vami, keď chceš,´´ ponúkol sa Hanai.
,,Veru, aspoň na teba dozrieme, aby sa tvojej milenke nič nestalo. Veď, taká pekná kvetina nenechá žiadneho muža dlho chladným,´´ zasmial sa Takumori a žartovne udrel Mikamiho do pleca. Zasmiala som sa.
,,Nie sme milenci,´´ bránil sa Mikami.
,,Tak je to teda snúbenka, ´´ uzavrel Takumori.
Spoločne sme sa pobrali do parku Maruyama. Aj keď bol zasnežený, veľa zo svojej krásy nestratil.
,,To kimono vám pristane,´´ poznamenal Hanai.
,,Čo v kimone, ale predstav si, ako jej to sekne nahej! O tom by ti vedel rozprávať tuto kolega,´´ povedal Takumori a ukázal za seba na Mikamiho. ,,Na tvojom mieste by som si ju strážil. Môže sa stať, že ti ju niekto ukradne.´´
Chvíľu sme sa spolu ešte rozprávali a obaja muži sa nakoniec pobrali za svojimi povinnosťami.
,,Dúfam, že vás uvidím na Nový rok vo svätyni Jasaka,´´ povedal Takumori, keď odchádzal.
,,No, ja tam budem musieť ísť ja tak,´´ ubezpečil ho Mikami.
,,Syn gejše sa v tebe nikdy nezaprie. Majte sa,´´ Rozlúčil sa Takumori a odišiel. Zostali sme v parku sami.
,,Syn gejše?´´ spýtal som sa a pozrela na Mikamiho.
,,To si nečakala.´´
,,To teda nie. Prečo si mi to nepovedal?´´
,,Napadlo mi, že by si o mňa stratila záujem, keby si sa to dozvedela,´´ priznal.
,,Len preto, že je tvoja matka bývalá gejša? Nebuď smiešny. Vlastne som gejše vždy obdivovala.´´
,,Kecáš.´´
,,Nie vážne. Vždy sa mi zdali nádherné.´´
Mikami pozrel na oblohu.
,,Poď, vrátime sa,´´ povedal a objal ma okolo pliec.

5. Nehoda

14. února 2010 v 21:17 | Amane
Nikto sa nikdy nedozvedel, čo urobil Snape Kingovi. No kolovali rôzne bláznivé historky o mučení, bičovaní a dokonca jedna o znásilnení.
,,No to je vrchol!´´ zvolala rozhorčene Selene druhý deň cez obed, keď jej Hermiona rozprávala, čo počula na dievčenských záchodoch.
,,Ale Selene, veď sú to len reči,´´ mávol rukou Ron a ďalej sa venoval svojmu obedu.
,,Len reči?! Ronald Weasley, keby o tebe niekto začal rozširovať reči o tom, ako ťa znásilnil Draco Malfoy, čo by si urobil?´´
Ronovi zabehol kúsok zemiaka a rozkašľal sa. Hermiona si prikryla ústa, aby stlmila smiech.
,,Malfoy?´´ uškŕňal sa Harry. Jedno musel dievčaťu priznať. Vedela, kde zaťať do živého.
,,Selene prosím, ja jem,´´ zachrčal Ron celý červený.
,,To je tvoj problém,´´ odsekla.
Nasledujúce dni prebiehali vcelku pokojne. Len sa pomaly každý desil viac Obrany, než Elixírov.
,,Normálne mi Snape začína chýbať,´´ nechal sa raz počuť Neville po ďalšej hodine s Kingom.
Profesor k nim úplne zmenil prístup. Stále na nich zlostne štekal, strhával im body a zadával nehorázne veľa úloh. Tiež bolo všeobecne známe, že celému druhému ročníku dal za domácu úlohu T a to bez toho, aby v prácach opravil čo i len jednu gramatickú chybu.
Ďalšia zmena nastala v zasadacom poriadku učiteľského zboru. Od toho incidentu sedával Snape a King každý na opačnom konci stola. Snapea ešte pre istotu strážila profesorka Mcgonagallová, ale ako mohol Harry vidieť, ani jeden z profesorov nejavil záujem o súboj. Obchádzali sa dokonca širokým oblúkom, sprevádzaným nenávistnými pohľadmi zakaždým, keď sa stretli na chodbe.
Snape bol posadnutý myšlienkou Kingovho bolestného umučenia asi tri dni, počas ktorých nestrhol žiadnej z fakúlt ani bod a dokonca nezadával úlohy. Ale hneď ako sa spamätal, si to odniesli štvrtáci Bifľomoru a Bystrohlavu.
Harry vedel, že Snapeova nenávisť ku Kingovi už nepramenila len z toho, že mu King vyfúkol jeho vysnívané miesto, ale aj z toho, že sa opovážil vztiahnuť ruku na jeho dcéru. A Harry Snapea upodozrieval, že Kinga nenávidí viac než jeho, z čoho mal samozrejme radosť.
Asi dva týždne na to, sa na oznamovacej tabuly pod mramorovým schodiskom konečne objavil vytúžený oznam o návšteve Rockwillu. Nastalo všeobecné tešenie sa a Ron celý deň rozprával Selene o dedine.
,,Medové labky sú úžasné. Nájdeš tam všetko a U troch metiel majú to najlepšie ďatelinové pivo na svete,´´ opisoval Ron, pretože Selene v Rockville nikdy nebola.
Nasledujúcu sobotu sa všetci zoradili pred profesorkou Mcgonagallovú, aby jej odovzdali podpísané priepustky od rodičov. Harry, Ron a Hermiona ešte museli asi desať minút čakať na Selene. Keď sa konečne objavila, všetci traja na ňu šokovane pozerali.
,,Snape sa zbláznil,´´ povedala hneď ako podala Mcgonagallovej priepustku.
,,Cestou sem ma odtiahol do svojho kabinetu a chcel, aby som mu povedala, či ma v minulosti King urážal.´´
,,Nie.´´
,,Áno.´´
,,A čo si povedala,´´ spýtal sa Harry, ďalej si prezerajúc Selene.
,,Čo asi! Klamala som. Vieš si predstaviť, čo by sa stalo, keby som mu povedala, že sa ma raz King pokúsil zviesť?´´
,,Hm, zabil by ho?´´ odtušil Ron.
,,Behom sekundy. Síce Kinga neznášam, ale nechcem ho mať na svedomí.´´
,,Fíha. Netušila som, že je Snape taký...starostlivý,´´ ozvala sa Hermiona zamyslene. Všetcia sa nad absurditou tejto myšlienky uškrnuli a profesorka Mcgonagallová sa začala smiať.
,,Teda slečna Grangerová, keby vás Severus počul, určite by vám za takúto poznámku strhol body,´´ povedala a zo smiechom sa pobrala preč.
,,Pekné síce, že je moja rodina taká zábavná, ale mohli by sme už ísť?´´ ozvala sa Selene.
,,A nebude ti takto zima?´´ neodpustil si Harry, keď sa tak na ňu pozeral.
Mala čiernu minisukňu, dierované pančuchy a cez ne čierne nadkolienky, čiernostrieborný korzet a cez to prehodenú mikinu.
Selene prevrátila očami.
,,Však je len začiatok októbra a keď mi bude zima, tak ma hádam zahreješ,´´ povedala a vykročila z hradu.
Harry cítil ako sa červená, Hermiona sa uškŕňala a Ron sa tváril zarazene. Unavene si vzdychol a pobral sa za Selene.
Čoskoro dobehli ostatných spolužiakov a pridali sa k nim. Hneď ako dorazili do dediny, Ron sa postavil do úlohy sprievodcu a nadšene ukazoval Selene dedinu. Prešli spoločne Zonkov obchod, Medové labky, Kančiu hlavu a ukázali jej aj Škriekajúcu búdu. Výlet ukončili U troch metiel na ďatelinovom pive.
,,V Amerike ste tiež mávali takéto výlety?´´ spýtal sa Ron a napil sa zo svojho pohára.
,,Áno mávali sme. Nechodili sme do čarodejníckej dediny, ale posielali nás medzi mukol, teda sme chodievali do Bostonu. Mali sme priami zákaz používať mágiu a hlavne išlo o to, aby sme spoznali muklov. V Amerike na nich majú úplne iný pohľad než vo zvyšku sveta. Chodili sme po meste, vysedávali v kaviarňach alebo len tak sledovali, čo sa deje okolo. Deti z čarodejníckych rodín to všetko zo začiatku sledovali z neskrývaným nadšením, ale veľmi skoro zistíš, že sa veľmi od nás nelíšia a prvotné nadšenie z mnohých veľmi rýchlo opadne. Výlety do Bostonu boli povolené od druhého ročníka a od štvrtého sme mohli tiež chodievať do jedného čarodejníckeho mestečka.´´
,,Mestečka? Myslela som, že sú len čarodejnícke dediny,´´ ozvala sa Hermiona prekvapene a Ron súhlasne prikývol. Selene sa uškrnula.
,,V Amerike sú čarodejnícke mestečká dve. Jedno je pri Bostone a to druhé pre Los Angeles. To pri Bostone sa volá Thunderbird. Nachádza sa v ňom dokonca Kanadské ministerstvo.´´
,,Fíha. Škoda, že nemôžem študovať v Amerike,´´ povedal Ron túžobne a zamyslene sa zadíval do svojho pohára.
,,Nuž, nedostala by som sa tam, keby otec neučil na Rokforte.´´
,,A prečo ťa vlastne poslal zrovna do Ameriky. Mohla si ísť hocikam inde?´´
,,Myslím, že to bude asi tým, že
v Amerike majú na školách väčšie zameranie na elixíry a čiernu mágiu než v iných školách. Mám za to, že keby mal v mojom veku také možnosti ako som mala je, neváhal by a odišiel by do Ameriky. Myslím, že chcel ísť učiť niekam do USA, ale na druhú stranu, kto by už len prijal bývalého Smrťožrúta?´´
Ticho bolo tým najlepším spôsobom nekonfliktného súhlasu.
Asi po hodine sa všetci štyria pobrali späť do hradu a cestou si Ron doberal Hermionu, že keby vedela, aké sú študijné podmienky v Amerike, hneď by sa sťahovala.
Veselo sa smejúc prešli hlavnou bránou s okrídlenými diviakmi, keď ich rozhovor prehlušil príšerný výkrik.
Vyľakane sebou trhli a hľadali pôvodcu kriku. Pred vstupnou bránou sa už stihla zhromaždiť menšia skupinka žiakov. Rozbehli sa za nimi.
Harry odstrčil dvoch tretiakov z cesty a konečne videl, čo sa stalo. Na kamenných schodoch ležala Slizolinská druháčka a z rozbitej lebky jej vytekala krv. Oči mala doširoka otvorené a hlavu v čudnom uhle.
,,Videl niekto ako sa to stalo?´´ počul za sebou Rona ako sa pýta ostatných. Mnohý len nesúhlasne krútili hlavami. Niekto odbehol zohnať učiteľa.
,,J-ja...s-som... to videl-la,´´ ozvala sa plačlivo plavovláska vedľa Hermiony.
,,Videla som ako stála na rímse toho okna a odrazu skočila. Zdalo sa mi, že si neuvedomuje čo robí, až do okamihu, keď letela vzduchom, až vtedy začala kričať...´´ Dievčaťu sa zlomil hlas a rozplakala sa. Hermiona ju súcitne objala.
,,Z cesty, prichádza riaditeľ!´´ ozvalo sa za nimi a všetci uvoľnili cestu.
Dumbledore prešiel okolo žiakov a zastal až nad mŕtvym dievčaťom. Za ním stáli Snape a Mcgonagallová. Riaditeľ sa chvíľu díval na dievča a potom sa rozhliadol okolo.
,,Videl niekto, ako sa to stalo?´´ spýtal sa a plavovláska zdvihla trasúcu sa ruku.
,,Profesorka Mcgonagallová, vezmite prosím slečnu Whinterovú do nemocničného krídla a povedzte Poppy aby jej dala elixír na upokojenie.´´
Mcgonagallová chytila dievča okolo pliec a viedla ju po schodoch do hradu. Dumbledore zatiaľ prikľakol k dievčaťu na zemi a prechádzal nad ním prútikom. Dievča potichu zastonalo a pevne zatvorilo oči.
,,Profesor Snape, vezmeme ju k Poppy, ale rýchlo,´´ povedal potichu Dumbledore a Snape švihol svojim prútikom. Dievča sa vznieslo asi meter nad zem a obaja muži sa s ňou ponáhľali do hradu.
Všetci prizerajúci sa študenti zostali zarazene stáť pod schodami. Nikto by presne nevedel povedať, čo sa tam stalo. Mnoho vecí bolo nejasných. Mnohý sa pozreli na otvorené okno nad schodiskom.
Nech to urobila kvôli hocičomu, nebolo to naschvál.

Nuž tak konečne som to sem dala a ďalšia kapitola by mala byť budúci týždeň ale najneskôr za dva. Dúfam že ste nečakali dlho. :)

Vždy je tu nádej - prvá ária

13. února 2010 v 22:26 | Amane
Žáner: sci-fi
Hlavná postava: Severus Snape

Svet sa vždy menil prirýchlo, ale človek sa vždy zázračne prispôsobil. Bolo úplne jedno odkiaľ pochádzal. Jedno, či bol mukel, alebo čarodejník...

Rachot londýnskeho metra nebolo vôbec počuť. Kedysi to tak bývalo, ale dnes nie. Tenké protizvukové sklá to nedovolili. Jemný ženský hlas ohlásil názov ďalšej zástavky a stroj nečujne zastal. Niekoľko ľudí vystúpilo a iný nastúpili.
Severus Snape sa posadil na voľné miesto pri okne a k svojim nohám hodil ťažkú čiernu tašku, v ktorej to tupo buchlo. Dvere na vozni sa zatvorili a stroj pomaly opustil nástupište.
Severus znudene civel do nepreniknuteľnej tmy podzemných tunelov a rozmýšľal o nepodstatných veciach. V byte dva týždne neupratoval a bolo by na čase s tým neporiadkom niečo urobiť. Podvedome si prešiel po mastných dlhých vlasoch. Tiež by si ich mohol konečne umyť.
Metro bolo pomerne prázdne, čo ale nebolo veľkým prekvapením, vzhľadom na pokročilú hodinu. Starec asi dve miesta pred Severusom čítal interaktívne noviny a ladným pohybom zápästia pretočil stránku.
Severus naňho letmo pozrel. Cestou domou si kúpim noviny, pomyslel si. Už dva týždne žiadne nečítal. Nuž, tak to dopadá, keď je zavalený prácou až po uši. Priveľa práce rovná sa kultúrna stagnácia.
Asi dve zástavky ďalej vystúpil. Nezaujato si to razil davom, keď ho niekto chytil za rukáv. Inštinktívne siahol po prútiku, ale uvedomil si, že je to len prostitútka.
,,Nazdar fešák. Máš záujem?´´ spýtala sa koketne a pohodila hlavou, až jej zlaté pliešky na orientálnej čelenke zacinkali.
,,Daj mi pokoj,´´ zavrčal a vytrhol sa dievčaťu zo zovretia. To sa zatvárilo sklamane, ale takmer okamžite sa zavesilo do ďalšieho muža. Ten ju však neodmietol.
Severus nad tým znechutene zavrtel hlavou. Hneď po Temnom pánovi najviac neznášal šľapky. Pripomínali mu Bellatrix a jej podobné ženy.
V najbližšom stánku si kúpil Timesky a od ženy v okienku si zobral štíhlu trubičku. Zľahka zatlačil na pravú stranu, niečo cvaklo a potiahol. Trubička sa po svojej dĺžke rozpolila a odhalila interaktívny list z nanosenzorov. Očami preletel titulnú stranu. Nič zaujímavé, iba veľký nápis oznamoval, že Manchester zbankrotoval a tak museli tým zrušiť. Vyzerá tak, že muklovia nemajú nič iné na práci, než sledovať futbal. Ešteže mal predplateného Denného proroka.
Obe polovice trubičky priložil k sebe a tie sa automaticky uzamkli. Severus pokračoval
v ceste domov, keď mu vo vrecku zavibroval mobil. Presne tak, mobil. Čarodejníci zistili, že ide o mimoriadne šikovnú vecičku, ktorú, pochopiteľne, účinne zdokonalili.
,,Prosím.´´
,,Snape, urýchlene sa dostav ku mne. Mám pre teba prácičku,´´ ozval sa hlas v aparáte.
,,Práve som jednu skončil. Nemám záujem o ďalšiu,´´ zavrčal. Bol tak unavený, že jeho povestný sarkazmus si zobral dovolenku.
,,Toto je rozkaz: Okamžite sa dostav do baru, inak si hľadaj inú spojku,´´ povedal nahnevaný hlas a aparát ohluchol.
Severus si unavene vzdychol. Ešteže to má po ceste. Ledva spravil dva kroky a zastavil ho záchvat kašľa, ktorí mu priam trhal pľúca. Trpel takýmito záchvatmi už dva roky.
Pár blokov ďalej sa nachádzal pomerne zašitý bar Srdcová sedma. Bolo všeobecne známe, že sa tu schádzala výhradne špinavá spoločnosť. Takže, pokiaľ ste chceli niekoho dať zabiť alebo zohnať niečo ilegálne, stačilo prísť sem.
Severus otvoril dvere a ovanul ho silný pach cigariet. V miestnosti bolo mierne prítmie a pri stoloch sedeli skupinky ľudí. Buď to boli skupinky nájomných vrahov čakajúcich na klientov, alebo pašeráci s klientmi. Zadymenou miestnosťou sa niesol tichý šum rozhovorov.
Zamieril k výčapu, kde sa o pult opieral majiteľ a zamestnávateľ v jednom. John Buck bol jednou z najlepších spojok v podsvetí. Vedel zohnať ľudí na čokoľvek. Chceli ste lacnú vraždu? Alebo zabiť Britského premiéra? Žiaden problém! Buck vždy zohnal niekoho, kto sa na to dá. Samozrejme za určitý poplatok. Tiež sa vyznal v spoločenskom poriadku vrahov. Presne vedel, kto kde stojí a akú má približnú cenu. Londýnsky vrahovia, to bola jedna veľká svorka vlkov. Nebezpečná svorka.
,,Konečne! Už som myslel že neprídeš,´´ privítal Buck Severusa a podali si ruky. Buck nalial Severusovi gin a posunul mu ho. Druhý muž do seba pohár obrátil.
,,Tak čo ste chceli?´´ začal Severus po malom osviežení. Buck ho zhodnotil pohľadom.
,,Ty ale vyzeráš,´´ poznamenal. Severus sa zamračil.
,,Prepáč, že nevyzerám ako niaky model. Udivuje ma, že si si moje pre dispozície všimol až po troch rokoch spolupráce. Myslel som, že si chytrejší,´´ ozval sa Severus sarkasticky.
,,Nemyslel som to takto. Ja len, že vyzeráš, akoby si týždeň nespal.´´
,,A ty sa divíš?! Ten blbec, ktorého som mal odstreliť ma asi odhalil, lebo som kvôli nemu musel obrátiť Londýn hore nohami. Až dnes som ho našiel sa schovávať v jednom nevestinci v Soho.´´
,,Ako ťa tak počúvam, tak začínam pochybovať o tvojej kvalite,´´ povedal Buck sklamane. ,,Vždy som si myslel že ťa neodhalia.´´
,,Na dokonalosť veria len blázni,´´ odsekol Severus. ,,Ale nedošiel som sem počúvať, ako ma kritizuješ. Vravel si, že máš prácu. Tak hovor.´´
Buck naňho urazene zagánil. Nemal rád, keď sa nad neho ľudia ako Snape vyvyšovali. Často krát si neuvedomovali, že prácu majú len vďaka nemu.
,,Bol tu taký jeden chlapík, vlastne skôr mladý muž, a výslovne si prial teba. Povedal mi len, že potrebuje niekoho odstrániť, ale sám na to nestačí. Vraj by mu bodla tvoja pomoc.´´
,,A odmena?´´
,,Má niečo nevyčísliteľnej hodnoty a môže sa ti to zísť. K tomu tisíc galeónov na vrch a mne polovicu, keď sa s ním len stretneš. ( Buck bol tiež čarodejník. ) Myslím, že pôjde o niečo veľké, keď je ochotný toľko zaplatiť.´´
Severus mlčal. Celé sa mu to nezdalo.
,,No tak Snape. Len si to predstav. Tisíc galeónov. S toľkým zlatom by si rok nemusel pohnúť zadkom,´´ lákal ho Buck.
,,Ty chceš hlavne svoj podiel, však?´´
,,Veď sa s ním len stretni. Nemusíš to prijať,´´ poznamenal majiteľ nevinne. Severus zaťukal nechtom na prázdny pohár a Buck mu dolial.
,,Kde sa to s ním mám stretnúť?´´ spýtal sa Severus rezignovane a napil sa alkoholu.
,,Niekde na Destiny street. Pokiaľ viem, je to ľudoprázdne miesto s opustenými skladiskami. Málokto tam chodí.´´
,,Zaujímavé,´´ poznamenal Severus.
,,Takže berieš?´´
,,Pôjdem sa s tým chlapom porozprávať, nech máš z toho niečo, ale nečakaj, že to vezmem. Povedal aj kedy?´´
,,Zajtra o desiatej večer.´´
Muži sa rozlúčili a Severus pokračoval v ceste domov. Keď vstúpil do bytu naskytol sa mu pohľad na totálny chaos. Oblečenie sa povaľovalo po zemi a obaly od jedla boli To som teda dopadol, pomysle si, pojedám tu čínu a popritom sa dívam na muklovskú politickú reláciu. Ach, kde sú tie časy, keď som večery trávil s trestami po škole, opravovaním písomiek a pohárikom ohnivej whisky v ruke? Čo som spravil zle?
Samozrejme, on nič zlé nespravil. Keď vyšla najavo jeho zrada a Voldemort sa ho pokúsil zabiť, tak ho zachránil Potter. Vpochodoval do Škriekajúcej búdy a začal bojovať s Voldemortom. Bohužiaľ, Severusa zasiahlo omračovacie zaklínadlo a tak si z toho takmer nič nepamätal. Vedel len, že Voldemort na niaky čas zmizol a teraz snová nové plány na ovládnutie sveta. Tiež si myslel, že ho pošlú do Azkabanu, ale akosi sa tak nestalo. Nestaral sa o to, ako je to možné, i keď bol trochu zvedaví.
Rokfort bol zničený a tak si musel hľadať iné miesto. Náhodou sa stretol v Deravom kotlíku s Backom a ten mu ponúkol prácu nájomného vraha. Nič lepšie vtedy nemal, tak to vzal.
Ako tak sledoval moderátora, znovu ho zachvátil bolestivý kašeľ. Každé nadýchnutie ho bolelo a keď sa pozrel na svoju ruku, videl na nej niekoľko kvapiek krvi. Občas sa mu stávalo, že vykašliaval krv. Tiež mu občas bolo tak zle, až z toho zvracal a niekedy ho celý deň bolela hlava.
Druhý deň vstal okolo obeda. Už dlho sa tak dobre nevyspal. Hneď po prebudení si uvaril kávu a špinavé oblečenie z včerajšieho upratovania hodil do práčky. Spravil si ešte ľahký obed a oddal sa zaslúženej relaxácii. Pustil si pomalú jazzovú hudbu a začal si čítať jednu z kníh o čiernej mágii. Konečne pokoj.
Až do jedenástej nerobil takmer nič iné, než si čítal a počúval hudbu. Teda ak do toho nepočítame rozvešanie prádla. Úderom deviatej opustil byt, zamieril na miesto stretnutia a cestou si kúpil niečo na jedenie. Vlasy si umyť nestihol.


Destiny street bola dlhá zašitá ulička v chudšej časti mesta. Lemovaná opustenými skladmi s porozbíjanými oknami naznačovala, že kedysi zažila aj lepšie časy. Sklady boli rozľahlé a v niektorých ešte zostalo pár kusov zariadenia ako železné stoly či výrobné pásy. Inak bolo všade plno špiny a prachu, a jedinými obyvateľmi tohto bohom zabudnutého miesta boli potkany.
Severus ostražito prechádzal tmavou ulicou a rozhliadal sa okolo seba. Ticho bolo priam hmatateľné. Nepočul nič iné, len svoj vlastný dych a kroky. Odrazu zľava presvišťalo zaklínadlo. Severus sa s vyľakaným výkrikom uhol a červený záblesk narazil do zväzku železných tyčí, ktoré s ohlušujúcim treskotom dopadli na zem, rozvírili prach a hlasno sa ešte chvíľu kotúľali po zemi.
Severus sa rozkašľal, vytiahol prútik a žmúril okolo seba cez oblak rozvíreného prachu. Keď sa prach konečne usadil, všimol si tmavej postavy dobrých päťdesiat metrov pred ním. Koniec prútika jasne žiaril v prítmí. Postava sa pohla jeho smerom. Severus na ňu namieril svoj prútik.
,,Stojte! Inak vás omráčim!´´ zakričal varovne. Postava však nezastala.
,,Ale no tak Severus. Nemusíš sa hneď vyhrážať. Veď to bolo len priateľské podpichovanie.´´
Čiernovlasí muž zmeravel. Ten hlas poznal, ale nevedel si ho priradiť k menu.
,,Mne sa to veľmi priateľské nezdalo,´´ odsekol. Postava sa zasmiala.
,,To ma neprekvapuje. Vždy ti všetko vadilo a nikdy si nebol s ničím spokojný, pokiaľ niekto netrpel.´´
Takže ho ten hlas pozná. To nie je zrovna výhra.
,,Poviete mi, kto ste?´´ skúsil Severus, ale nedúfal, že dostane odpoveď.
Postava mlčala, ale ďalej sa približovala. Jej obrysy sa vyjasňovali. Keď bola dostatočne blízko, Severus takmer nedýchal. To predsa nebolo možné!
,,Potter!´´
Harry Potter, Chlapec ktorí prežil, stál pred ním s prútikom v ruke a drzo sa naňho škeril.
,,Dobrý večer, pán profesor.´´
Severusovi takmer vypadol prútik z ruky.
,,Čo tu robíte?´´ povedal chladne, aj napriek faktu, že bol veľmi blízko infarktu.

,,Napadlo mi, že si objednám vaše služby. Rád by som vybavil jednu delikátnu záležitosť,´´ povedal Harry a díval sa mužovi priamo do očí.
,,Prečo ja?´´ zavrčal Severus. Vôbec sa mu to nepáčilo. Potter bol zjavne v riadnej kaši a on, Severus Snape, ho musel z nej vytiahnuť, ako už sto krát predtým.
,,Pretože ste jediný komu verím,´´ zaznela odpoveď.
Druhý muž prekvapene zažmurkal a zneistel. Potter mu verí? Svet sa musel zblázniť. Muklovia až príliš vplývajú na čarodejníkov.
,,A čo vaši vzácny priatelia?´´ rypol si Severus. Pokiaľ vedel, tak jeho kamoši s ním boli úplne všade.
,,Nestretávam sa s nimi,´´ povedal Harry smutne. ,,Po tom, čo sa stalo, už sa so mnou nebavia.´´
,,Len mi tu nezačnite nariekať Potter. Na niake pubertálne výlevy nemám náladu.´´
Harry naňho pozrel a pristúpil bližšie.
,,Než začneme, mali by ste niečo vidieť.´´ Severus v duchu prevrátil očami. Mal pravdu. Potter je v niakom veľkom probléme.
Harry si uvoľnil manžetu na ľavom rukáve košele a vykasal si ho až po lakeť. Pomaly zdvihol ruku tak, aby na ňu druhý muž dobre videl. Severus takmer nedýchal.
,,Nemožné,´´ zašepkal a ďalej civel na dobre známi obrazec na predlaktí. Temné znamenie.
,,Ako sa to stalo?´´ spýtal sa ešte mierne šokovaný.
,,Práve o to ide. Pridal som sa k Voldemortovi. Vy viete, že som to neurobil len tak zo zábavy. Mám plán, ako ho zabiť.´´
,,To je síce všetko veľmi pekné, ale zabiť ho môžeš aj sám. Určite si sa dostal do kruhu jeho obľúbencov. Tak v čom je problém?´´
,,Nie je to také jednoduché. Voldemort
nikomu neverí a myslím, že ten váš kruh obľúbencov už dávno neexistuje. Aj keď, mnohý Smrťožrúti si to myslia. Hlavne Bellatrix.´´
,,Samozrejme, pripravená pred ním roztiahnuť nohy kedykoľvek,´´ zavrčal Severus.
,,Súhlasím. Voldemortovi sa nepáči, kam sa čarodejnícky svet uberá a plánuje znovu obsadiť ministerstvo a ovládnuť muklov. Predpokladám, že chce celý svet vrátiť do stredoveku a ovládať ho. Bohužiaľ, mnoho iných čarodejníkov s ním súhlasí a tak sa jeho rady rýchlo rozširujú. Viete koľko teraz behá po svete Smrťožrútov? Tisíc.´´
Pri tomto vyhlásení sa Severusovi takmer zatočila hlava. Keď slúžil on, toľko ich nikdy nebolo.
,,Čo chcete robiť, Potter?´´
,,Voldemort sa obklopil starovekou obrannou mágiou. Je veľmi ťažké sa cez ňu dostať. Môj plán je taký, že ja ju na chvíľu zdvihnem a vy naňho zaútočíte. Predpokladám, že ste vynikajúci duelant.´´
,,Prečo si nevyberiete na pomoc niekoho iného a nezaujíma ma, že mi veríte. Ja sa odmietam účastniť na niečom takom.´´
,,Musíte sám uznať, že vybrať si niekoho zo Smrťožrútov, nie je veľmi múdre. Všetci sú mu verný až za hrob. Vás poznajú a preto si nemyslím, že by mal byť problém okolo nich prekĺznuť.´´
,,Poznajú ma ako zradcu. Zabijú ma skôr než stihnem povedať Avada kedavra. Potter, aj keď tomu ťažko uveriť, ja mám svoj život rád,´´ vrčal Severus nepríčetne.
,,To vám nikto neberie, ale nepoznám nikoho iného, komu by som veril.´´
,,Mňa lichôtkami nezlomíte, Potter.´´
,,To nie je lichôtka. To je fakt. Stokrát ste ma zachránil a pomohol mi, a preto vás prosím ešte raz. Pomôžte mi sa znovu postaviť Voldemortovi, prosím.´´
Severus v ohromení civel na Harryho. Ešte nezažil, aby ho mladý Chrabromilčan o niečo prosil.
,,Chceš definitívne zabiť Temného pána?´´
,,Taký je plán.´´
,,A čo odmena. Vraj máš niečo, čo sa mi bude hodiť a je to neoceniteľnej hodnoty,´´ kontroloval Severus. Predsa nebude pracovať zadarmo.
,,Čakal som, že sa na to spýtate,´´ uškrnul sa Harry a z vrecka vybral malú fľaštičku s čírou tekutinou.
,,Viem, že umieraš, Severus. Viem dokonca čo ti je a ako to liečiť. Trvalo mi pol roka, kým som zohnal to, čo potrebuješ. Stačí, keď to vypiješ a bolesť odíde.´´
Severus sa díval na malú fľaštičku s kamennou tvárou.
,,Ako mám vedieť, že mi neklameš?´´
,,Prečo by som to robil? Nič nezískam, keď ťa zabijem, ale keď ti ponúknem vyliečenie, to je už iná. Povedz mi, je pravda, že liečitelia u sv. Munga nevedia čo ti je? Keď chceš, ja ti to poviem.´´
Nastalo mŕtve ticho. Obaja muži si navzájom hľadeli do očí. Severus vedel, že keby sa na to Pottera spýtal, stratil by sám pred sebou tvár, ale na druhú stranu, bol strašne zvedavý.
,,Tak hovor,´´ povedal ľadovo. Harry sa usmial. Zjavne vedel, na čo druhý muž myslí. Vyzerá tak, že Potter konečne zmúdrel a naučil sa všímať si detaily, pomyslel si Severus.
,,Rozpadá sa vám telo z vnútra. Predpokladám, že zvraciate, bolí vás hlava a máte bolestivé záchvaty kašľa s občasným vykašliavaním krvi. Prečo sa to deje? Ide o veľmi vzácnu kliatbu, ktorú väčšinou používajú nekromanti. Povedzte, nezabili ste niakeho?´´
Severus sa začal prehrabovať v spomienkach. Naozaj jedného pred dvoma rokmi zabil. Vlastne to bolo v čase, keď sa začali uňho prejavovať prvé príznaky. Krátko prikývol.
,,Začínajú sa vám najskôr rozpadať pľúca, potom kliatba napáda tráviaci systém a až ako posledné prichádza na rad srdce. Bohužiaľ, tí čo sa toho dožili, umierali pomalou a bolestivou smrťou. Podľa vašich príznakov usudzujem, že sa vám prednedávnom zhoršilo trávenie prejavované rannou nevoľnosťou. Pripravte sa na to, že začnete vykašliavať väčšie množstvo krvi a môže sa vám stať, že občas nebudete vedieť dýchať. Presne tak, Severus. Umierate a preto mi chcete pomôcť.´´
,,Ja vám nechcem pomôcť.´´
,,Ale chcete, len o tom ešte neviete,´´ trval na svojom Harry.
Severus bol zmätený. Teraz už síce vedel, čo mu je, ale veľmi povzbudivé to nebolo. Ak má tomu faganovi veriť, tak ten záhadný elixír, ktorí mu má vraj pomôcť, potrebuje. Všetko naznačovalo tomu, že by mal prijať Potterovu ponuku. Ale mal by odvahu urobiť to, čo po ňom chce? Bol nakoniec Slizolinčan, a ako bolo dobre známe, Slizolinčania nenasadzujú svoj život pre nič za nič.
,,Kedy chceš, aby som to urobil?´´
,,O to sa nebojte. Dám vám vedieť, keď budete potrebný. Zatiaľ si môžete robiť čo chcete. Tak čo, prijímate?´´ spýtal sa Harry a podal Severusovi ruku.
Ten váhal. Tento Potter, s ktorým hovorí je iný. Už to nie je hlúpe ustráchané decko. Dalo by sa povedať, že dospel.
Severus mu stisol ruku.
,,Napriek všetkému si myslím, že pri tom umrieme. Obaja.´´ Harry sa usmial.
,,Ale bude to pre dobrú vec. To sa nepošťastí každému. A ako povedal Dumbledore, smrť je len ďalším dobrodružstvom.´´
Pustili si ruky a Harry znovu siahol do vrecka. Vytiahol z neho kožený mešec.
,,Tu je tých tisíc galeónov, čo som sľúbil. Buck svoj podiel dostane ešte dnes večer. Nemusíte za ním chodiť.´´
Severus si od neho vzal mešec a poťažkal ho v ruke. Podľa váhy usudzoval, že je v ňom dosť zlata. Schoval ho do vrecka svojho kabáta a znovu sa zadíval na Harryho predlaktie.
,,Stále nemôžem uveriť, že si prijal Temné znamenie.´´
Harry sa nervózne uškrnul.
,,Viete, nikdy som si nemyslel, že to bude bolieť,´´ poznamenal nevinne a Severus sa musel zamyslieť nad jeho inteligenciou. Zdá sa, že mladíka precenil. Nuž čo, zmýliť s môže aj majster elixírov.
,,Zdá sa, že ste rovnako tupý ako v deň, keď ste sa objavili na Rokforte. Myslím, že je všeobecne známe, že cejchovanie bolí, Potter. Nechápem, ako ste si mohli myslieť opak.´´
,,Každý sa môže zmýliť,´´ povedal Harry diplomaticky a s týmito slovami zmizol v tme.

O niaky čas neskôr sa v miestnosti osvetlenej dvoma sviečkami Harry postavil k stene vedľa Luciusa Malfoya. Všade naokolo bolo cítiť starovekú mágiu.
V kresle oproti nim sedel Voldemort a jeho červené oči sa upierali na šachovnicu pred ním. Muž s haďou tvárou sa načiahol za figúrkou pešiaka a zdvihol ho do vzduchu.
,,Všetko je pripravené?´´ opýtal sa Voldemort syčivým hlasom.
,,Áno je môj pane,´´ ozval sa Malfoy úlisne. Voldemortovi sa na tvári objavil krutý úsmev.
,,A ty, Potter, vybavil si?´´
,,Všetko v poriadku.´´
Pešiak ladne pristál uprostred šachovnice.
,,Perfektné.´´

V tom istom momente sa rozozvučala zelená kontrolka v Ústave zmrazovania a na chodbách nastal pohyb. Niekoľký lekári sa nahrnuli do malej miestnosti s dvoma chladiacimi boxmi. Na jednom z nich blikalo zelené svetielko.
Dvaja lekári odistili dvere na boxe a vytiahli von dlhý kváder, na ktorom ležala mladá žena.
Aj napriek chladiacemu procesu bolo vidieť, ako je neuveriteľne pekná. Vyzerala presne tak isto, ako v deň, keď ju sem priniesli. Iba vlasy mala dlhšie.
Lekári ju nervózne sledovali. Žene sa zachveli viečka a pootvorila ústa. Jeden z lekárov sa nad ňu naklonil.
,,Pani Potterová počujete ma?´´
Žene sa znovu zachveli viečka a po chvíli ich otvorila. So zastretým zrakom sa pozrela do lekárovej tváre. Oči jej začali kĺzať po ostatných a nakoniec sa zase zastavili na prvom lekárovi. Žena niečo hovorila, ale šepkala tak potichu, až sa lekár musel skloniť k jej tvári.
,,Kde to som?´´

Nuž tak som sem konečne pridala niečo do jednorázoviek. Ako už tušíte, jednorázovka to určite nebude. Neviem, ako dlhé sa mi to podarí a tiež neviem, kedy dodám ďalšiu kapitolu. Písala som to dnes celý deň, ale sťažovať sa nemôžem. S výsledkom som veľmi spokojná.

Napadlo mi, ako vyznie hp fikcia v takom mierne sci-fi príbehu. Viem, že je to také trochu ujeté, ale som za rozširovanie obzorov. Dúfam, že mi napíšete svoje komentáre, pretože pokračovanie deja sa bude odvíjať aj od záujmu.

Ešte taká malá poznámka. Možno ste si všimli,že Harry v rozhovore so Severusom mu raz tyká a raz vyká. Je to zámer. Chcela som tým situácii dodať atmosféru:)

Dúfam, že sa vám poviedka bude páčiť a zatiaľ vám môžem sľúbiť len toľko, že sa pustím do Selene. Už mám polovicu kapitoly a dúfam, že ju čoskoro dopíšem ( kapitolu :) ). Mám teraz taký mierny blok, ale nebojte sa, nestratila som zo zreteľa hlavný cieľ.

12. kapitola

13. února 2010 v 22:16 | Amane
Pomaly som prichádzala k vedomiu, keď som ucítila, ako ma niekto pobozkal na líci a krátko na to sa zabuchli dvere.
Plne som precitla a otvorila oči. Samozrejme, som pod prikrývkou ležala nahá. Včera sme sa milovali tak dlho, že som tie hodiny radšej nepočítala. Asi od piatej do siedmej, potom sme sa najedli a potom zase, a to už neviem do kedy. Ten chlap už začína mať sakra výdrž, pomaly ani ja nestíham. Tento sex sa líšil len v tom, že Mikami konečne použil gumu.
Ľahla som si na chrbát a nechala myšlienky voľne plynúť. Premýšľala som o Himurovi a došla som k názoru, že mi veľmi nepomôže, keď sa ním budem zaoberať. Ukončila som to s ním, síce necitlivo, ale ukončila. Bodka. Zmizol z môjho života a aj keby som chcela, tak by sa doňho nevrátil. Najlepšie je naňho zabudnúť.
Musela som sa hlavne zaoberať iným problémom. V mojom byte momentálne spala Alica s milencom. Úprimne, nechcelo sa mi tam. Pri predstave, že by som ich tam videla, sa mi urobilo nevoľno.
Vstala som z postele a nahá sa začala prechádzať po byte. V kuchyni na stole som našla dve hrianky s džemom. Usmiala som sa. Milé, napadlo mi a sadla som si za stôl. Chytila som jednu z hrianok do ruky a zahryzla do nej. Bola ešte teplá.
Dojedla som, pooblizovala si prsty a umyla tanier. Síce som v tomto byte trávila veľa času, aj tak som sa po ňom potupovala a prezerala si ho do detailu. Nakoniec som sa obliekla a odišla do svojho.
Odomkla som a čo najtichšie zavrela. Alica zjavne objavila futon, pretože na ňom spali. Oblečenie jasne označovalo cestu, ktorou sa obaja milenci dostali ku skrini s futonom.
Keď som prišla bližšie, Angličan otvoril oči a začal sa dvíhať.
,,Zostaň,´´ zasyčala som a rozhodne prekročila jeho trenky. Angličan sa poslušne vrátil do pôvodnej polohy.
V kuchyni som začal robiť chleby so šunkou. Ja som už raňajkovala a síce to vyznie divne, ale tie chleby boli pre tých dvoch. Nebola som totiž nadšená predstavou, že by sa mi Alica hrabala vo veciach.
Skončila som, prikryla chleby servítkou a rozbehla sa do predsiene. Obliekla som si kabát a pozrela na milencov. Angličanovi vykúkali spod periny len oči, ktoré na mňa trochu ustráchane pozerali.
,,Raňajky sú v kuchyni a nehrabte sa mi vo veciach,´´ povedal som a Angličan oduševnene prikyvoval. Posledný krát som sa na nich pozrela a vytratila sa z bytu. Začal som svoj lov na príbehy.

Alica u mňa zostal ešte pár dní a potom odišla. Ale netvárila sa, že by sa zberala na lietadlo. Hneď som stavila na Angličana.
Po Alicinom odchode sa všetko vrátilo do starých koľají. S Mikamim som išla buď do kina, alebo sme len tak bezcieľne blúdili mestom a po večeroch sa milovali. Nakoniec prišli Vianoce.
V počasí hlásili silné sneženie, ale Tokiu sa úspešne vyhýbalo. Ale mne sneh nechýbal. Tri dni pred Vianocami sa mi podarilo dopísať moju zbierku ľúbostných poviedok a poslala som ju vydavateľke. Určite si spomínate ako som súbor s poviedkami pomenovala ´´Neviem´´. Tak presne pod týmto názvom mala knihy vyjsť. Vydavateľka sa rozplývala nad tým, aký dobrí názov som tomu dala a ja som nemala to srdce jej povedať, že mne je vlastne aj jedno, ako sa tá kniha bude volať.
Deň po tom, ako som odoslala vydavateľke obsah svojej knihy, mi Mikami oznámil, že by ma rád predstavil svojej matke.
,,Zbláznil si sa!´´ histerčila som. Ležali sme akurát v posteli a mali za sebou celkom divoký sex. Nespíme spolu nijak dlho, ale od nášho prvého sexu sa teda riadne zlepšil. Občas aj on prispeje niakym nápadom do mlyna. Zaujímalo by ma, kde na to chodí.
,,Však len na jednu noc. Hneď ráno odídeme,´´ ukľudňoval ma. No ja som sa odmietal upokojiť.
,,Vieš veľmi dobre, že mám akurát po krámoch a teraz chcem sex viac než inokedy. To sa mám ako držať celú noc? To mi nemôžeš urobiť.´´
,,Ale však nemusíme spať v jednej miestnosti,´´ snažil sa ma utešiť.
,,To ešte tak! Vieš, že to bez teba nevydržím,´´ vrčala som ďalej. Mikami si ma k sebe nežne privinul.
,,Chcel som ti to iba trochu uľahčiť.´´
Ráno som vstal prvá. Vyliezla som spod duchny a namierila si to do kuchyne. Uvarila som si čaj a s teplým nápojom som sa uchýlila do obývačky. Začala som sa prehrabovať v kope časopisov, v ktorej som našla kamasutru. V tureckom sede som sa uvelebila na gauči a so záujmom si prezerala obsah knižky.
Krátko na to vstal aj môj milenec a nahý sa doplýžil ku mne. Nuž čo, skazila som ho.
,,Už viem, kde berieš inšpiráciu,´´ povedala som a napila sa. Mikami ma objal okolo nahých pliec a ja som odložila knižku. Spokojne som sa oňho oprela a so záujmom si ho prezerala.
,,Chodíš do posilky?´´ spýtala som sa a ukazovákom mu prešla po bruchu.
,,Chodil som.´´
,,Tak zase začni, pretože o chvíľku už nebudeš mať čo ukazovať,´´ skonštatovala som.
,,Budem na to pamätať,´´ uškrnul sa.
,,Ako to urobíme?´´ spýtal sa po minúte ticha.
,,Čo?´´
,,No stou nocou u mojej matky,´´ pripomenul mi.
,,Povedala som ti, že to v tejto dobe nejde.´´
,,Rozmýšľal som o tom a niečo mi napadlo,´´ začal.
,,Počúvam.´´
,,Mohli by sme noc predtým...´´
,,...sexovať až do omdletia?´´
,,Nó...´´
,,Prosím ťa, to skôr stratíš chuť,´´ snažila som sa opraviť jeho pohľad na vec.
,,Však sa nám to raz skoro podarilo,´´ bránil sa. Zamyslela som sa.
,, Keď chceš, môžeme to skúsiť, ale nemyslím si, že to vyjde.´´
,,Za pokus nič nedáš,´´ povedal a pobozkal ma na temene.
Vtipný bol na celej veci fakt, že takéto dlhé milovanie nám vychádzalo na Štedrý večer. Mikami sa mal totiž u matky hlásiť Prvý deň Vianočný.
Ja som sa nakoniec jeho nápad rozhodla zdokonaliť a tak sme sa milovali hneď druhý deň.
Začali sme o ôsmej a pokračovali sme nie do bezvedomia, ale kým nás to neprestalo baviť.
,,Vravela som ti, že to nebude fungovať,´´ povedala som. Mikami len mykol plecom.
,,Však počkaj zajtra,´´ kasal sa a ja som sa zasmiala. Potom som si na niečo spomenula.
,,Počuj, čo mám dať tvojej matke?´´
,,Kašli na to. Ja jej to vysvetlím,´´ mávol rukou.
,,To teda nie. Má tvoja matka rada alkohol?´´
,,Čo ja viem? Môžeš to skúsiť. Viem, že si odkladá pre návštevy.´´
,,Aha.´´
Na Štedrý som zo špajze vybrala jednu z dvoch fliaš pravej slovenskej borovičky, ktorú mi Alica priniesla.
Okolo piatej som naklusal k Mikamimu ako sme sa dohodli. Na stole ma privítala strieborná retiazka.
,,Povedali sme si, že si nič nedáme,´´ protestovala som a prezerala si darček.
,, Ja viem, ale keď som to videl, napadlo mi, že by sa ti to mohlo páčiť.´´
,,Každopádne je pekný. Ďakujem,´´ povedala som a pobozkala ho na líce. Šperk som odložila bokom.
,,Chcel si sex až do omdletia, máš ho mať. Považuj to za darček odo mňa,´´ povedala som a venovala mu dlhý vášnivý bozk.
Vyzliekli sme sa, zdvihol ma do náručia a odniesol do kuchyne. Tam ma posadil na stôl. Až teraz som si všimla, že je vysoký tak akurát.
,,Čo, ideš si zo mňa urobiť sashimi?´´ podpichla som ho a on sa uškrnul.
,,Hovor tomu ako chceš,´´ povedal a vnikol do mňa.
Zase nemá gumu, napadlo mi.
Pravidelne začal dorážať a objímať ma okolo bokov. Ľahla som si na chrbát, on sa predklonil a začal ma bozkávať na bruchu. Zastonala som a on vystrekol. Cítila som ako ma zaplavil pocit blaha.
Znovu ma posadil, chytil ma pod zadok, ja som mu obtočila nohy okolo bokov a chytila okolo krku. Takto ma zdvihol a odniesol si ma k posteli. Ľahli sme si a on zo mňa za celú dobu nevykĺzol.
Zaprel sa lakťami, aby ma nepriľahol a začal znovu dorážať. Potom vykĺzol a roztiahol mi nohy. Začal ma hladiť po stehnách a jazykom mi začal lízať pošvu. Vzdychla som a začal prudko dýchať.
Prestal a vymenili sme si pozície. Zobrala som do ruky jeho penis a začala ho dráždiť prstami. Mikami sa ocitol na vrchole blaha. Za chvíľu som mala prsty od spermatu. Slastne som ich pooblizovala.
Za tú noc sme povyťahovali všetky tromfy, ktoré sme obaja poznali. Boli sme spotený už po pol hodine, ale ani jeden z nás nechcel prestať. Vyhlásili sme si podvedome závod, kto dlhšie vydrží. Iba jeden jediný raz som sa pozrela na hodinky. Bola jedna hodina po polnoci.

11. kapitola

13. února 2010 v 14:55 | Amane
Zobudila som sa prvá a potichu vykĺzla z Mikamiho bytu. V mysli mi rezonovalo jediné slovo. Pilulky. Budem mu musieť vštepiť, že pri sexe, sa používa guma ; zaumienila som si a začala sa hlučne prehrabovať v lekárničke. Zvuky zobudili Alicu, ktorá zaspala pri televízore. Ten ešte stále bežal. Niežeby bola elektrika drahá.
,,To už si späť? Myslela som, že tam budeš dlhšie,´´ ozvala sa rozospato Alica a zazívala.
,,Už je ráno.´´
,,Veď ja viem. Len som si myslela, že budeš po tej noci unavená a ukážeš sa až na obed.´´
,,Čože?!´´
,,No tak, nesnaž sa mi vyhovoriť, čo ste robili. Vieš, je veľmi podozrivé, keď si slobodný chlap k sebe pozve slobodnú ženu, ako si ty. Obzvlášť, keď sa poznajú iba mesiac,´´ ryla do mňa.
,,Mimochodom, čo vlastne hľadáš?´´ Hodila som po nej prášky na spanie a ona zhíkla. Pochopila.
,,To ste ešte boli aj opitý?!´´ zvolal a posadila sa.
,,Nie, len niekto nemá nikdy prezervatív po ruke, zavrčala som a vytiahla hľadanú krabičku.
,,Ale veď chlapi to majú radšej bez gumy. Asi to potom lepšie kĺže,´´ mudrovala Alica.
,,Ty sa v tom niako moc vyznáš,´´ povedala som a pobrala sa do kuchyne pilulku zapiť.
,,To mi povedal brat!´´ zakričala za mnou.
,,A ktorú informáciu máš od neho?´´
,,Tú poslednú,´´ zasmiala sa a ja som sa skoro zadusila pilulkou.
,,Inak, Alica, kedy plánuješ návrat?´´ spýtala som sa jej, keď som sa vrátila do obývačky.
,,Pár dní by som tu rada zostala. Chcem si to tu totiž pozrieť a dúfam, že mi budeš robiť sprievodcu,´´ žmurkla na mňa.
,,S tým veľmi nepočítaj. Mám totiž veľa práce,´´ povedala som a poklopkala prstom po laptope. ,,Sú to zamilované poviedky.´´
,,Takže si sa inšpirovala svojimi zážitkami?´´ podpichla ma.
,,Možno trochu,´´ odpovedala som a na niečo som si spomenula. Himuro. S tým faganom to musím raz a navždy vyriešiť.
Vylovila som mobil s kabelky a vytočila jeho číslo. Bolo skoro, ale čo ak náhodou...
,,Prosím?´´ ozval sa rozospatý hlas.
,,Ahoj. Mohli by sme sa dnes o desiatej stretnúť?´´ spýtala som sa ho na rovinu.
,,Ale samozrejme. Tam kde vždy?´´ spýtal sa a na jeho hlase bolo cítiť horlivosť. To nebolo dobré.
,,Áno, presne tam.´´ prisvedčila som a zložila.
,,Kam si volala?´´ vyzvedala Alica.
,,Musím niečo dôležité vybaviť.´´
,,Ďalší milenec?´´ Previnilo som na ňu pozrela. ,,Neboj sa. Ja nič nepoviem.´´
,,On o tom vie,´´ priznala som. Zmrzol jej úsmev na tvári.
,,Ten ťa musí fakt milovať, keď ti to pretrpí.´´
,,Je viem Alica. Ja viem.´´

Sedela som v bare, v ktorom sme sa vždy stretávali. Sadla som si dozadu, aby som nebola na očiach a čakala. Dohrmel päť minút pred desiatou. Chvíľu ma síce hľadal, ale nakoniec sa ku mne nadšene prihrnul a sadol si oproti mne na stoličku.
,,Ahoj, chcete so mnou hovoriť?´´ spýtal sa. Pozrela som mu do očí a dúfala, že moja tvár je bez výrazu.
,,Niečo ti musím povedať.´´ Prekvapilo ma, ako chladne to vyznelo.
,,Aha,´´ povedal Himuro potom, ako mu zmizol úsmev z tváre.
,,Takto to už nemôže ísť. Rozchádzam sa s tebou.´´
Himuro na mňa užasnuto civel.
,,Nebol som dobrí v posteli?´´ spýtal sa. Musela som sa zasmiať.
,,Nie preboha. Ide o to, že ešte pred tebou som spoznala niekoho iného a prekvapivo rýchlo sme sa zblížili.´´
,,Čože?!´´
,,Keď som ťa prvý krát stretla, zbalila som ťa odvliekla k sebe. Ty si si myslel, že sa chcem s tebou vyspať, ale skutočný dôvod bol úplne iný. Proste som ťa využila k vlastným cieľom,´´ vysvetľovala som. Himuro ubolene sklopil oči.
,,A tie prášky?´´
,,V tejto veci som ti neklamala. Ty si sa chcel so mnou vyspať, ale ja som o to nestála a tak som ti dala prášky. Zbytok už poznáš.´´
,,Takže ste ma využili.´´´
,,Áno.´´
,,Viete čo ste? ...Jedna nadržaná kurva,´´ vmietol mi urážku do tváre. Bola som tak ohromená, že som sa nezmohla na slovo.
Himuro energicky vstal, nenávistne na mňa pozrel a odišiel.
Zaplatila som za vodku a pobrala sa domou.
Keď som odomkla dvere, nikto v byte nebol. To bolo dobre, pretože som nemala chuť sa s Alicou rozprávať. Ľahla som si na gauč a civela do stopu.
To čo som urobila nebolo veľmi citlivé. Hlboko som Himura ranila a on má právo ma teraz nenávidieť. Boh vie, čo teraz robí. V podstate ma právoplatne označil za kurvu. Nemala som dôvod s ním vtedy spať. Dalo by sa povedať, že som s ním spala zo sebeckých záujmov.
Chcem, aby ma niekto konečne objal. Ale z lásky, nie len zo sexuálneho vytrženia. Chcem, aby to urobil niekto, kto ma miluje z celého srdca.
Som naivná, pretože podľa toho, ako sa správam k ostatným, si to ani nezaslúžim. V poslednej dobe ma síce chlapi kritizujú niako viac, ale majú vlastne pravdu. A to je na tom to najhoršie. Vždy som totiž bola ja ten, kto poučuje ostatných o tom, že majú byť úprimný k svojim partnerom a nemajú ich podvádzať. Nuž, a ja som urobila presne to, čo som odsudzovala.
Počula som ako niekto zaklopal. Vstala som a išla otvoriť. Stála tam Alica a bola zavesená do niakeho Angličana - poznala som to podľa prízvuku, ktorým Alici niečo hovoril. Prekvapene som na nich pozerala a Alica sa na niečom smiala. Angličan na mňa trochu neisto pozrel a spýtal sa jej, kto som.
,,To je moja kamoška,´´ odpovedala mu a potom sa pozrela na mňa.
,,Nevadí, že...´´
,,Si chceš aj ty užiť? Ja idem preč.´´
Pustila som ich dnu, zobrala kľúče a knihu a vyšla z bytu. Zaklopala som Mikamimu na dvere, ale nikto sa neozval a tak som si sadla na schody. Otvorila som knihu a začala čítať. Náladu som mala tak hlboko pod bodom mrazu, že mi bolo všetko jedno.
Asi o hodinu som počula, ako treskla brána a kroky na schodoch. Kroky stíchli. Zdvihla som hlavu. Predo mnou stál Mikami v zimnej bunde a v jednej ruke držal nákupnú tašku.
,,Bol si si nakúpiť?´´
,,Hej.´´
,,A to ti trvalo hodinu?´´
,,Bol som ešte predtým na pošte. Stálo tam veľa ľudí,´´ vysvetľoval a vyšiel na prvé poschodie. Chvíľu sme sa na seba dívali a potom som vstala. Spolu sme sa pobrali chodbou a vstúpili do jeho bytu. Nákup zložil v kuchyni, potom si sadol do obývačky a začal čítať obsah obálky, ktorú predtým vybral z vrecka bundy. Nevedela som, čo mám robiť, tak som sa rozhodla, že poukladám nákup. Jedna časť putovala do chladničky a druhá do špajze. Keď som skončila, tak som sa vrátila k Mikamimu a sadla si k nemu.
,,Ďakujem,´´ povedal a odložil list na stôl.
,,Prečo si tam sedela?´´ spýtal sa a pritiahol si ma k sebe. Oprela som sa mu o plece.
,,Alica si ku mne dovliekla niakeho Angličana. Vadilo by ti, keby som u teba prespala?´´
,,Kľudne, ale keď sa zobudíš, tak tu už nebudem,´´ povedal a pobozkal ma do vlasov.
,,A čo tam vlastne robia?´´ spýtal sa a z jeho hlasu bolo jasné, že to veľmi dobre vie, a že aj on by chcel. Prešla som mu ukazovákom po hrudi. Na niektoré veci sa nemusíte pýtať.

10. kapitola

7. února 2010 v 17:05 | Amane
Skôr než som poriadne precitla, zacítila som okolo seba teplo a uvedomila som si, že vedľa mňa leží niečo relatívne mäkké a živé. Otvorila som oči a naskytol sa mi výhľad na stôl s laptopom. Otočila som sa a zistila, že ten za mnou, bol Mikami. Ležal na chrbte, ruky založené za hlavou a hypnotizoval strop. Pomaly otočil hlavu ku mne a usmial sa.
,,Statočne si držal, kým sa nezobudím?´´
,,Keby som sa snažil vstať, tak by som ťa z toho gauča zhodil,´´ povedal diplomaticky.
,,A pri tom čakaní som aj vyhladol.´´ V preklade: Keď už si hore, vstaň a urob mi raňajky. Zasmiala som sa a vybrala sa robiť praženicu.
Hodila som na panvicu pár plátkov slaniny a dva vajcia. O chvíľu za mnou prišiel Mikami. Objal ma okolo pása a položil si bradu na moje rameno.
,,Vonia to dobre,´´ skonštatoval.
,,Je to vajce so slaninou.´´
,,No a?´´
,,Ty si asi naozaj dôkaz toho, že keď je človek hladný, tak zje hocičo,´´ povedala som a on neurčito mykol plecom. Musel byť asi poriadne hladný, čo som poznala podľa toho, že musel často prehĺtať.
Rozdelila som raňajky na dva taniere. Kým sme nedojedli, nikto nič nepovedal. Uvedomila som si, že odkedy sem prišiel, nič sme nejedli. Až keď som začala umývať taniere sa ozval.
,,Ak by si chcela, mohli by sme byť spolu cez Vianoce a na Silvestra.´´ Zavrela som vodu a otočila sa k nemu. Tváril sa akoby tých pár dní, čo sme sa nebavili, nikdy nebolo. Nakoniec som sa usmiala.
,,Prečo vlastne nie.´´ Prikývol a vstal.
,,Už musím ísť, pretože mám ešte čo robiť. Ďakujem za raňajky,´´ povedal a odišiel.
Znovu som sa vrhla do písania s novým elánom. Zbierka ľúbostných poviedok úspešne napredovala.
Okolo jednej mi niekto zazvonil pri dverách. Zdvihla som sa a išla otvoriť.
,,Prekvapenie!´´ zvolala Alica a vpochodovala dnu. ,,Bože či si mi chýbala,´´ vrhla sa mi okolo krku.
,,Ako si ma tu našla? A čo je s Mačkou?´´ spýtala som sa. Zasmiala sa.
,,Zavolala som tvojej vydavateľke a tá mi to povedala. Mačka je u mojej jednej kamarátky. Nuž, a tak som tu! Určite máš o čom rozprávať, však,´´ rozplývala sa a neomylne si to namierila do obývačky.
,,Hovor! Ako sa ti tu páči?´´ spýtala sa a usmiala sa tým svojim nákazlivým spôsobom.
,,Je to tu celkom dobré,´´ odpovedala som, keď v tom zazvonil telefón. Zdvihla som ho.
,,Áno?´´
,,Do kedy tam u teba bude?´´ ozval sa netrpezlivý hlas. Zasmiala som sa.

,,Prečo? Zase sa ti pokazil televízor?´´
,,Nie. Chcel som ťa zavolať na film.´´
,,Tak ma pozvi.´´ Zasmial sa.
,,Mala by si dnes čas a prišla si ku mne pozrieť film?´´
,,Samozrejme.´´
,,A čo kamarátka?´´
,,Ja ju niako vyhodím.´´
,,Fajn. Tak o ôsmej ťa čakaám.´´
Zložila som a vrátila sa k Alici.
,,Volal ti frajer?´´ spýtala sa.
,,Čo?!´´
,,Tak kto ti volal?´´ Rozpačito som sklopila oči a začervenala sa.
,,Nó...´´
,,Takže to bol frajer?! Super! Ako sa volá? Kde býva? Je pekný?´´ pustila sa do mňa Alica.
,,Vlastne, býva v tých dverách oproti,´´ priznala som.
,,Husté. Určite ste už spolu spali, že mám pravdu!´´
,,Prečo si to myslíš?´´
,,Však ťa poznám. Ty si vždy niekoho nájdeš,´´ šťuchla ma pod rebrá.
,,A Alica, kde si vlastne ubytovaná?´´ zmenila som tému.
Prekvapene na mňa pozrela.
,,No predsa u teba,´´ povedala, akoby to už bolo dohodnuté. Skoro som zinfarktovala.
,,Ale pokiaľ ťa niekam pozval, len choď. Ja si pozriem niaky film,´´ povedala a hlúpo sa zahihňala. Prevrátila som očami.
Päť minút pred ôsmou som sa zdvihla na odchod.
,,Maj sa a uži si to.´´ zatrilkovala Alica.
,,Toho sa neboj,´´ uistila som ju a zavrela za sebou. Mám pocit, akoby sa ku mne nasťahovala moja matka a nie kamarátka, pomyslela som si, keď som zaklopala Mikamimu na dvere.
Otvoril mi so srdečným úsmevom a pustil ma dnu.
Sadla som si do obývačky a on priniesol dva poháre a fľašu alkoholu. Nalial nám a pustil film.
Bol to niaky béčkový horor, v ktorom hlavne tiekli kýble krvi. Nič moc. Asi v polovici, hlavná hrdinka zaliezla do postele s niakym chudáčikom. Keď jej muž rozopol podprsenku, vypla som to.
,,Nebaví ťa to?´´ spýtal sa Mikami. Neurčito som mykla plecom a vzápätí sa usmiala.
,,Poznám niečo stonásobne lepšie,´´ povedala som tajnostkársky a vstala.
,,Len zostaň sedieť a ja ti teraz niečo ukážem.´´
,,Tak fajn,´´ prikývol a oprel sa.
Kľakla som si pred neho a rozopla mu nohavice. Cítila som, ako mu alkohol stúpol do hlavy. Vytiahla som mu penis z nohavíc a zaváhala. Cítila som v prstoch, ako stuhol. Stačí, keď to proste urobím obyčajne. Zlepšováky si môžem nechať na inokedy, pomyslela som si a strčila úd do úst. Začala som ho sať.
Keď som si ho strčila do úst, Mikami sa prudko nadýchol a pevne stisol pery. Dlho to ale nevydržal. Zaklonil hlavu dozadu, hlasno zavzdychal a dostal erekciu. Prehltla som a vybrala si jeho úd z úst.
Zľahka som olízla žaluď a jemne oňho zavadila zubami. Začala som ho opäť sať.
,,Bože to je skvelé!´´ zvolal roztúžene Mikami a znova striekal. Cítila som, ako mi položil ruku na hlavu. Čo najnevinnejšie som naňho pozrela.
Pozeral na mňa, vzrušene sa usmieval a zťažka dýchal. V tvári bol mierne červený a na čele som si všimla pár kvapiek potu. Zklonil hlavu dozadu a a zavzdychal, pričom, mal ruku položenú na mojej hlave.
Nakoniec moju hlavu odtiahol a postavil ma na nohy. Chvíľu sa mi díval do očí a nakoniec aj on vstal. Postŕhali sme so seba oblečenie a odniesol ma do postele. Ľahla som si na chrbát a roztiahla nohy. Okamžite do mňa vnikol a začal pohybovať panvou. V jeho pohyboch bolo niečo silne vášnivé a za chvíľu som sa ocitla na vrchole blaha. Vykríkla som.
Nakoniec zo mňa Mikami vykĺzol a prehodil cez nás deku. Pritisli sme sa k sebe a a bez slova sme zaspali.

9. kapitola

1. února 2010 v 19:01 | Amane
Cez víkend som bola nepokojná. Mala som strašné výčitky svedomia. Bolo mi úplne jasné, že som svojim spôsobom Mikamiho podviedla. Bola som zo seba tak znechutená, až som si išla kúpiť niaky alkohol a opila sa.
V pondelok ráno som na chodbe stretla Mikamiho ako obyčajne. Rozhodla som sa, že mu nič nepoviem. Veď, čo človek nevie, to ho netrápi.
,,Ahoj, ´´ pozdravila som veselo. Ignoroval ma a prešiel okolo. Naštvalo ma to.
,,Hej! Hovorím s tebou!´´ zakričala som za ním. Ani sa neobzrel a zišiel po schodoch dolu. Sakra! Musel sa to niako dozvedieť. Asi mu to kecla suseda.
Aj keď som tušila, čo sa asi stalo, napriek tomu som nestrácala odvahu. O šiestej som stála na chodbe a čakala naň. Presne päť minút po šiestej sa Mikami objavil na opačnom konci chodby. Tváril sa, že si ma nevšimol. Prišiel až k svojim dverám a siahol do vrecka po kľúče. Nevydržala som to a chytila ho za rukáv.
,,Do riti Mikami, čo sa stalo?! Hovor so mnou!´´ rozčuľovala som sa. Pozrel mi do očí a odtiahol ma do môjho bytu. A otočil ma chrbtom k nim.
,,Himuro! To sa stalo!´´ zakričal mi do tváre. Vyľakane som naň pozrela. Ešte nikdy som ho nevidela nazúreného. Dostala som strach a roztriasla som sa na celom tele.
,,Rozprávaš mi tu ako by bolo divné, keby si spala s dvadsaťpätročným a pozrime sa kto tu s kým jebe!´´
Triaška ma okamžite prešla.
,,Som kurva dospelá a môžem si robiť čo chcem! Nemáš právo ma tu poučovať, čo mám a čo nemám robiť. Keď ta to tak serie tak si aj ty niekoho nájdi na jednu noc. Nie je to nič ťažké!´´
,,O to tu vôbec nejde!´´
,,Tak potom o čo!´´
,,Rozprávaš všade naokolo aká si počestná, ale skutočnosť je úplne iná!´´
,,Bola som sama! Nebol si tu!´´
,,to nie je dôvod! Povedz mi moja zlatá. Pokiaľ je náš vzťah len o sexe, tak je to dosť úbohé, nemyslíš?´´ Došlo mi to.
,,Mi odkedy spolu chodíme?´´ spýtala som sa. Teraz bol vyvedený z miery on.
,,To...to tu nehrá úlohu.´´
,,Tak potom ma prestaň poučovať!´´ zakričala som, struhla mu cez tvár a vybehla z bytu, pričom som treskla dverami. Snažila som sa otvoriť ten oproti, ale nedalo sa. Však nie je môj, pomyslela som si a vrátila sa. Mikami stál na mieste a líce mu už nepekne očervenelo.
,,Vypadni!´´ Chcel mi niečo povedať, ale ja som to nechcela počuť.
,,Vypadni z môjho bytu!´´ zrevala som a ukázala na prstom na chodbu. Bez slova prešiel okolo mňa a ja som za ním zabuchla dvere.

Schválne som si nenastavila budík na šiestu, aby som sa potom nemusela na chodbe stretnúť s Mikamim. Mohla som samozrejme počkať, kým odíde, ale načo sa trápiť.
Zobudila som sa o deviatej, vyrazila na svoju zvyčajnú prechádzku po Aoyame a pri tejto príležitosti zašla do potravín. Keď som prišla domov, vyložila som nákup a zapla počítač. Vôbec som sa nevedela sústrediť, pretože som stále myslela na včerajšiu hádku. Dopila som zvyšok alkoholu z víkendu a dala som sa do usedavého plaču.
Bolo mi zo všetkého nanič. Bola som blbá, blbá a ešte raz blbá. Ľutoval som všetko, čo som spravila a chcela som sa Mikamimu ospravedlniť. Ale akosi som tušila, že obyčajné ospravedlnenie nebude stačiť.
Muži to mali vždy jednoduchšie. Stačilo, aby poslali žene kvety s lístočkom, na ktorí napísali jediné slovo ´´prepáč´´ a hneď im ležala pri nohách. Vedela som si predstaviť, že keby mi to urobil Mikami, zachovala by som sa rovnako, ako väčšina žien.
Ale to sa nikdy nestane, pretože všetko bola moja chyba. Keby som mohla niečo vo svojom živote zmeniť, bol by to ten deň, keď som spala s Himurom. Mohla som tiež odísť a na všetko zabudnúť, ale bolo by to zbabelé a okrem toho, som bola do Mikamiho zamilovaná tým podivným druhom lásky.
Kedysi som už raz takto milovala a prinieslo mi to len sklamanie. Písala som o láske a čo o nej vlastne viem? Pokiaľ je bolesť v srdci jej dôkazom, tak načo nám vlastne je? Prináša nám len problémy a trápenie, ale možno práve to z nás robí ľudí.
Ďalší deň bol úplne úbohý. Znovu som pila, zastrela som žalúzie, posedávala v kúte a plakala. Bola som úplne zúfalá. Nevedela som, čo mám robiť. Poriadne som už v noci nespala. Len som sa krčila pod dekou a plakala. Cítila som sa strašne osamelo.
Zúfalo som túžila po jeho hlase a dotykoch, ale zo všetkého najviac mi chýbala jeho náruč. Neviem, či to muži vedia, ale ich objatie dáva žene pocit bezpečia. Je to to najkrajšie, čo môže muž žene dať. Pocit bezpečia.
V piatok to so mnou už naozaj vyzeralo biedne. Sedela som na zemi a pohľadom hypnotizovala dvere, dúfajúc, že každú chvíľu zazvoní. V jednej knihe som raz čítala: ,,Pokiaľ sa žena chová hlúpo, hľadaj za tým muža.´´ Bola to čistá pravda! Práve teraz som sa správala ako šialenec.

Sedela som tam takto až do siedmej. Nakoniec som sa rozhodla ísť za ním a odpustenie si od neho aj vyškemrať. Vstala som a podišla k dverám. Otvorila som ich a takmer umrela od šoku.
Mikami stál predo mnou a vyzeralo to tak, že sme boli šokovaný obaja. Spustil ruku - zjavne chcel zazvoniť - a bez pýtania vstúpil do bytu. Zľahka ma pritlačil k stene a zadíval zadíval sami do očí.
,,Nemohol som to bez teba už vydržať,´´ povedal potichu.
,,Prečo?´´ spýtala som sa. Nechápala som prečo to povedal, keď som ho podviedla ja.
,,Pretože...´´ prehltol a znervóznel. ,,Pretože...ja...ja ťa milujem.´´
Vyhŕkli mi slzy do očí a usmiala som sa. Bolo to prvý krát v živote čo mi to niekto povedal a myslel to aj vážne.
,,Ja teba tiež,´´ zašepkala som a on ma pobozkal.
,,Viem, že som vtedy urobila hlúposť a je mi to ľúto, ospravedlňovala som sa.
,,Kašli na to,´´ mávol rukou a rozsvietil svetlo na chodbe. Zamračene si ma prezeral.
,,Vyzeráš strašne,´´ skonštatoval.
,,A ty sa divíš?´´ povedala som plačlivo.
Zhasol svetlo a poslepiačky ma odtiahol do obývačky. Sadli sme si na gauč. Objal ma, pobozkal do vlasov a položil si svoju hlavu na moju. Bolo to viac než len objatie. Mimovoľne som sa usmiala, oprela sa o jeho hruď a zaspala mu v náručí.