14. kapitola

23. února 2010 v 21:24 | Amane
Keď sme sa vrátili k domu jeho matky, videli sme z dverí vychádzať gejšu. Lúčila sa s Mikamiho matkou a bola od nej o dvadsať až tridsať rokov mladšia. Keď prechádzala popri nás, pozdravila nás miernym úklonom a pokračovala v ceste.
,,To ste tu už tak skoro?´´ divila sa Mikamiho matka.
,,Áno, začalo trochu mrznúť,´´ povedal Mikami.
,,No, tak mi aspoň Viktoria pomôže,´´ povedala žena. Bolo mi hneď jasné, že ma mieni vyspovedať bez synovej prítomnosti a zároveň si overiť, či budem schopná sa oň ho postarať.
Najskôr ma poslala si prezliecť mokré kimono za suché. Teraz som mala na sebe belasé kimono s vyšitými čerešňovými kvetmi. Potom som zišla za ňou dolu do kuchyne.
,,Takže, vyhrň si rukávy a začneme,´´ povedala žena energicky a do veľkého hrnca nasypala olúpanú ryžu.
Presne ako som predpokladala, sa ma začala vypytovať na rôzne aspekty môjho života. Začínajúc miestom narodenia, končiac údajom o strate panenstva. Statočne som pomlčala o svojom sexuálnom apetíte a prelietavosti. A ja som jej celkom ochotne odpovedala. Vlastne tak ochotne, až som sa sama sebe divila.
Všetko išlo dobre, až do tej nešťastnej chvíle. Dodnes nepochopím, ako sa mi to vydarilo.
Niesla som podnos s jedlom. Keď som vyšla z kuchyne a zabočila, zle som odhadla vzdialenosť stolíka za rohom a lakťom som zhodila vázu, ktorá na ňom stála. Hluk rozbíjajúceho sa porcelánu privolal ženu z kuchyne.
,,Preboha! Je mi to tak ľúto!´´ zvolala som, položila tácku na teraz prázdny stolík a začala zbierať drobné úlomky.
,,Je mi to tak ľúto. Nevšimla som si tú vázu, moc som sa ponáhľala. Som nemožná,´´ ospravedlňovala som sa. Žena chvíľu mlčala.
,,Bola od môjho manžela,´´ povedala nakoniec. Stuhla som. Pozrela som na ňu a prekvapivo sa veselo uškŕňala.
,,Ale to nevadí, pretože sa mi nikdy nepáčila. Už dlhšiu dobu som rozmýšľala, že ju rozbijem. Ďakujem, že si ma jej zbavila.
Na schodoch sa ozvali kroky.
,,Čo sa stalo?´´ spýtal sa Mikami, keď zišiel dolu.
,,Tvoja milenka ma konečne zbavila tej otrasnej vázy od tvojho otca,´´ povedala žena.
,,Nie je to moja milenka,´´ zavrčal Mikami pomedzi zuby.
,,Keď myslíš. Prosím, upracte to tu,´´ povedala žena a odplával do kuchyne.
Mikami si unavene vzdychol a kľakol si ku mne.
,,Je mi to ľúto. Nevšimla som si tej vázy,´´ povedal som.
,,Nič zlé sa nestalo. Nemusíš sa obviňovať,´´ mávol rukou a začal zbierať drobné úlomky. Chvíľu bolo ticho.
,,Prečo to stále popieraš?´´ prerušila som ticho.
,,Čo popieram?´´
,,To, že sme milenci,´´ u presnila som. Mlčal. Naštvalo ma to.
,,Teru Mikami, mi sme milenci. Všetci to vedia, tak si to konečne priznaj,´´ vrčala som. Stále nič nehovoril.
,,Tak povedz, prečo hovoríš každému niečo iné?´´ naliehala som. Ruky sa zastavili v pohybe.
,,Ja ani neviem,´´ hľadiac do zeme. Bola jasné, že sa nerád niekomu zveruje. Výsluch jeho matky to potvrdzoval.
,,Tvrdíš, že nie sme milenci. Tak potom čo sme?´´
,,To vieš skôr ty. Pre mňa je to všetko nové,´´ priznal. Samozrejme, ako inak. Chytila som ho za ruku, aby vedel, že mi to nevadí. Vtedy sa odsunuli dvere do kuchyne.
,,Takže, už môžeme večerať,´´ povedala žena s úsmevom. S Mikamim sme na seba pozreli. Bolo to jasné, máti odpočúvala.
Pri večery matka tento krát spovedala svojho syna. Vyťahovala z neho informácie o tom, čo robí doma alebo v práci. Na mňa sa nepýtala. Ja som ich ani nevnímala a pokojne som jedla. Snažila som sa na nič nemyslieť. Len som tam v tichosti sedela a vychutnávala si dobré jedlo.
,,Ako sa vám páčila Maruyama?´´ spýtal sa ženin hlas, akoby z diaľky.
,,Hmm?´´
,,Ste asi unavená. Bežte hore a ľahnite si,´´ povedala a ja som poslúchla. Vyšla som na poschodie a vošla do našej izby. Rozložila som futony a na jeden z nich si ľahla.
,,Blázniš? Keby ťa takto máti videla, však tá by ťa zaškrtila,´´ počula som Mikamiho a otvorila som oči. Nechtiac som zadriemala. Posadila som sa.
,,Obleč si to,´´ povedal a podal mi tenký - silne mi to pripomínalo župan a aj to tak budem volať - bavlnený župan. Vyzliekla som sa a natiahla na seba župan. Mikami sa tiež prezliekol, oblečenie odložil do skrine a zaliezol si vedľa mňa.
,,Asi je to skoro, ale u nás to tak chodí. Snaž sa zaspať. Dobrú noc,´´ povedal Mikami a zavrel oči otočený smerom ku mne.
Chvíľu som naňho hľadela a začala ho prstami hladiť po hrudi. Otvoril oči.
,,Pekne to hráš,´´ zašepkala som a ruka mi skĺzla pod župan. ,,Viem, že to chceš a hneď teraz.´´
,,Zrazu sa Mikami naklonil tesne nado mňa. Hľadel mi do očí a pobozkal ma. Pomaly začal kĺzať prstami po mojom krku až na hruď a rozhrnul mi župan. Pobozkal ma medzi prsia. Rozviazal župan najskôr mne a potom sebe.
,,Naozaj to chceš urobiť matke rovno pod nosom?´´ spýtala som sa. Bolo zaujímavé, ako sa karta obrátila. Najskôr som chcela sex hlavne ja a teraz to chce hlavne on. Ktož vie, čo ho tak vzrušovalo. Možno fakt, že sme boli spolu v úplne inom prostredí.
,,Raz to prežije,´´ mykol plecom a vnikol do mňa. Napriek všetkému sme sa snažili byť potichu. Keď som chcela vzdychnúť od rozkoše, prikryl mi ústa. Akosi situáciu podcenil. Takmer vzápätí to chcel urobiť aj on a tak som mu rýchlo prikryla ústa. Tak sme tam ležali a navzájom si prikrývali ústa. Boli sme v tejto polohe dovtedy, kým nás to neprešlo. Keď zo mňa vykĺzol, iba silou vôle sme nevydali ani hláska.
Mikami chvíľu na mňa hľadel, mykol sám pre seba plecom a roztiahol mi nohy. Pohladil ma po stehnách a začal mi lízať pošvu. Nemohla som inak. Musela som roztúžene zavzdychať. Mikami ma ukľudňujúco pohladil po bokoch, neprestávajúc v činnosti. Pohladila som ho po vlasoch.
Krátko na to do mňa vnikol a začal vo mne jazdiť. Keďže sme sa už prezradili, nebolo nutné niečo skrývať. Nesexovali sme dlho, len toľko, aby sme ukojili túžbu po sebe.
Zobudila som sa celkom skoro ráno. Mikami ešte spal. Potichu som vstala, obliekla si župan a zišla do kuchyne. Akoby naschvál, som tam našla Mikamiho matku.
,,Dobré ráno,´´ usmiala sa a naliala mi čaj. Vďačne som ho prijala.
,,Mali ste rušnú noc?´ spýtala sa.
,,Keby ste vedeli,´´ odpovedala som bezmyšlienkovito. Ledva som vyliezla z postele, už sa mi zatvárali oči.
,,Myslí, že viem. Podľa toho, čo som počula. Dúfam, že z toho aspoň niake vnúča bude.´´
Zabehlo mi a žena sa zasmiala.
,,Drahá, poznám, keď majú byť dvaja ľudia spolu. Veľmi dobre viem, že môjho syna milujete a on vás. Brala by som vás ako nevestu. Ste inteligentná a silná žena, a tak to má byť,´´ povedala a napila sa. Jej poznámka mi lichotila.
,,Viete, môj syn bol pred ženami, ktoré sa mu páčili, vždy veľmi hanblivý. Asi preto si doteraz nenašiel manželku. Je to tak trochu smutné. Vás ale musí veľmi milovať, keď nabral odvahu.´´
Nemienila som jej povedať, ako to vlastne bolo, pretože som jej nechcela brať ilúzie.
,,Samozrejme, tiež viem, že ste sa ho pokúšali zviesť. Nebola by ste prvá. Môj syn je pekný, to je fakt, ale vždy, keď sa oňho začala niaka žena zaujímať, vždy sa vystrašene stiahol do úzadia a dotyčnej sa vyhýbal. Pri vás to nerobí.´´
,,Prečo mi to hovoríte?´´
,,Sám vám to nepovie a určite ste už zistili, že sa nerád zveruje. Verte mi, ešte veľa vecí neviete. Časom na ne prídete.´´
,,Čo keď tu nezostanem? Môžeme sa pohádať.´´
,,Myslím, že to sa vám už stalo a stále ste spolu. Takže, toho sa veľmi nebojím.´´
,,Koľko toho vlastne viete?´´

,,Nie veľa, pretože z môjho syna sa páčia informácie asi tak ťažko, ako hrdzavý klinec z plechu. Ale zároveň ich je dosť, aby som si vedela urobiť približný obrázok vášho vzťahu. ´´
Z hora sa ozvali kroky.
,,Úprimne dúfam, že vám to vyjde,´´ šepla žena rýchlo a privítala syna, ktorý vstúpil do kuchyne.
Keď sme sa vlakom vracali do Tokia, znovu sme spolu nehovorili. Sedela som pri okne a rozmýšľala som o tom, čo mi povedala Mikamiho matka. Čo by som urobila, keby ma Mikami požiadal o ruku?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama