8. kapitola

1. února 2010 v 19:00 | Amane
Keď som otvorila oči, myslela som si, že ešte stále spím. Cítila som, ako ma Mikami objíma. Bol to krásny pocit.
Ležali sme stále v obývačke na zemi. Spali sme tam, kde sme sa milovali. Uvedomila som si, že mi nie je zima a ani nie som ničím prikrytá. S Mikamim sme len tak ležali na zemi a tisli sa k sebe. Musel zapnúť podlahové kúrenie, kým som spala, pomyslela som si. Zacítila som ako sa pohol.
,,Dobré ráno,´´ povedala som veselo a on ma namiesto odpovede pobozkal na temeno. Vstali sme, osprchovali sa a obliekli. Sadli sme si do kuchyne a ja som začala variť čaj.
,,Včera to bolo dobré,´´ začala som a vzápätí očervenela. Pozrela som na Mikamiho. Trochu nervózne sa uškŕňal.
,,To teda bolo,´´ súhlasil. Dlho sa nič nepovedalo.
Keď zovrela voda, naliala som ju do kanvice, vylúhovala čajové lístky a naliala do pohárov. Jeden som podala Mikamimu.
,,Budúci víkend idem k matke do Kjóta,´´ povedal.
,,Na celý víkend?´´
,,Áno, budem musieť.´´
,,Mamičke chýba jej synáčik?´´ podpichla som ho.
,,Asi tak.´´
,,To poznám. Moja matka ma tiež stále otravuje. Oddýchnem si od nej len keď som v zahraničí. Nemá totiž rowming, na šťastie.´´
,,Ty sa máš. Moja matka je aspoň natoľko moderná.´´ Zase ticho.
,,Počul som, že si tu mala zasa toho mladého,´´ začal a v jeho hlase sa ozval slabý osteň žiarlivosti.
,,Doučujem ho.´´
,,Prečo?´´
,,Nudím sa, tak doučujem.´´
,,A čo ho doučuješ?´´
,,Literatúru. A vieš čo je na tom najlepšie? Vôbec si nepíše poznámky a má dve päťky. To je teda irónia. Spoznám kovali sme spolu dve kapitoly a tým to haslo.´´

Druhý deň mi zazvonil Himuro.
,,Dúfam, že neruším, ale mohli by ste mi pomôcť?´´ spýtal sa.
,,Fajn. Hneď ťa pustím.´´
Hneď ako sa usadil v kuchyni, tak ťahal učebnice z tašky.
,,Učil som sa cez víkend, lebo zajtra píšeme písomku. Nevadí, keď ma vyskúšate?´´
,,No daj,´´ rezignovala som a zobrala si od neho učebnicu.
Strávila som celú hodinu skúšaním a nakoniec sme začali rozoberať Shakespeara.
,,Nechápem na čo sa to učíme. Však je to úplná hovadina,´´ rozčuľoval sa Himuro.
,,Máš pravdu. Ani mne sa to nikdy nepáčilo. Má tam síce pár pekných veršov, ale inak je to celé divné. Také niečo sa proste stať nemôže.´´
,,Shakespeare bol šialenec,´´ uzavrel Himuro.
,,Mohol by som ešte niekedy prísť?´´ spýtal sa, keď odchádzal. Usmiala som sa naňho.
,,Samozrejme, kedy len chceš. A vieš čo? Daj mi na seba číslo, aby som ti mohla povedať, keď nebudem mať čas.´´
,,Keby vám to nevadilo, mohol by som dostať vaše číslo aspoň na pevnú, aby som vás upozornil skôr než prídem?´´ spýtal sa.
,,To je dobrá pripomienka, ´´ súhlasila som a na kúsok papiera som mu napísala číslo pevnej.
,,Ak budeš chcieť, môže prísť aj v piatok,´´ povedala som skôr než vyšiel z dverí.
,,Hm, dobre. Tak prídem.´´ Rozlúčil sa a odišiel.
Cez týždeň som sa s Mikamim rozprávala len v metre. Obaja sme mali práce nad hlavu. Bola som celá šťastná, keď som sa do postele dostala o jednej. Pamätám si, ako som raz písala do šiestej ráno a prespala celý deň a vstala až večer. Vtedy som žila istú dobu ako upír. Cez deň som spala a v noci bola hore.
V piatok poobede som netrpezlivo čakala na Himura. Keby som cez týždeň nepracovala, asi by som umrela od nudy. Himuro bol vítaným rozptýlením.
V dohovorenú hodinu zazvonil. Sadla som si s ním do kuchyne a nechala ho, nech mi číta Shakespeara a rozoberá verše, zatiaľ čo som mu vymýšľala test.
,,Načo mi to je?´´ spýtal sa, keď som test položila pred neho.
,,Chcem si overiť, koľko toho vieš.´´
Otrávene si vzdychol a začal písať. Sedela som oproti nemu a dívala sa naňho. Sledovala som ako sústredene krčí obočie a jeho prsty zvierajú pero. Začala som si predstavovať, ako ma tie prsty hladia po tele.
,,Deje sa niečo?´´ spýtal sa.
,,Spal si už s babou?´´
,,Áno. Pár krát,´´ odpovedal pokojne a ďalej sa venoval testu.
Keď už bol na odchode, otočil sa ku mne.
,,Chcete sa so mnou vyspať?´´ spýtal sa konzervatívnym tónom. Prekvapilo ma to, pretože to vyzeralo, že mu je úplne jedno s kým sa vyspí, hlavne, že bude mať sex.
,,Nó...´´ vôbec som nevedela, ako mu mám odpovedať.
Himuro ale nečakal na odpoveď. Odhodlane ma pritlačil k stene a pobozkal. Zadíval sa mi s očakávaním do očí. Usmiala som sa.
,,Počuj mladý. Toto je môj byt. Takže slovo mám ja,´´ povedala som a zvalila ho na gauč.

Himuro pospával na gauči a ja som postávala pri okne. Bola už tma a popŕchalo.
Urobila som to. Urobila som niečo, čo som si myslela, že nikdy neurobím. Znížila som sa na úroveň obyčajnej štetky. Čo sa to so mnou deje? Bola som sama zo seba zhnusená.
Odvrátila som sa od okna a pozrela na Himura. Zviedla som ja jeho, alebo on mňa? Podišla som k nemu.
,,Vstávaj!´´ okríkla som ho rozhorčene, akoby za všetko mohol on.
Zobudil sa a prekvapene na mňa pozrel.
,,Už je takmer polnoc. Zdvihni sa a bež domov,´´ prikazovala som. Bez slova vstal a obliekol sa.
,,Vážne tu nemôžem zostať do rána?´´ spýtal sa s nádejou.
,,Nie. Sused už aj tak má podozrenie, tak to nechcem zhoršovať.´´
,,Prečo je to také dôležité?´´
,,Nechápem.´´
,,Prečo sa tak zaujímate o mienku druhých?!´´ rozčuľoval sa Himuro.
,,Tomu nemôžeš ešte rozumieť,´´ povedala som potichu. Otrávene si vzdychol a odišiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama