9. kapitola

1. února 2010 v 19:01 | Amane
Cez víkend som bola nepokojná. Mala som strašné výčitky svedomia. Bolo mi úplne jasné, že som svojim spôsobom Mikamiho podviedla. Bola som zo seba tak znechutená, až som si išla kúpiť niaky alkohol a opila sa.
V pondelok ráno som na chodbe stretla Mikamiho ako obyčajne. Rozhodla som sa, že mu nič nepoviem. Veď, čo človek nevie, to ho netrápi.
,,Ahoj, ´´ pozdravila som veselo. Ignoroval ma a prešiel okolo. Naštvalo ma to.
,,Hej! Hovorím s tebou!´´ zakričala som za ním. Ani sa neobzrel a zišiel po schodoch dolu. Sakra! Musel sa to niako dozvedieť. Asi mu to kecla suseda.
Aj keď som tušila, čo sa asi stalo, napriek tomu som nestrácala odvahu. O šiestej som stála na chodbe a čakala naň. Presne päť minút po šiestej sa Mikami objavil na opačnom konci chodby. Tváril sa, že si ma nevšimol. Prišiel až k svojim dverám a siahol do vrecka po kľúče. Nevydržala som to a chytila ho za rukáv.
,,Do riti Mikami, čo sa stalo?! Hovor so mnou!´´ rozčuľovala som sa. Pozrel mi do očí a odtiahol ma do môjho bytu. A otočil ma chrbtom k nim.
,,Himuro! To sa stalo!´´ zakričal mi do tváre. Vyľakane som naň pozrela. Ešte nikdy som ho nevidela nazúreného. Dostala som strach a roztriasla som sa na celom tele.
,,Rozprávaš mi tu ako by bolo divné, keby si spala s dvadsaťpätročným a pozrime sa kto tu s kým jebe!´´
Triaška ma okamžite prešla.
,,Som kurva dospelá a môžem si robiť čo chcem! Nemáš právo ma tu poučovať, čo mám a čo nemám robiť. Keď ta to tak serie tak si aj ty niekoho nájdi na jednu noc. Nie je to nič ťažké!´´
,,O to tu vôbec nejde!´´
,,Tak potom o čo!´´
,,Rozprávaš všade naokolo aká si počestná, ale skutočnosť je úplne iná!´´
,,Bola som sama! Nebol si tu!´´
,,to nie je dôvod! Povedz mi moja zlatá. Pokiaľ je náš vzťah len o sexe, tak je to dosť úbohé, nemyslíš?´´ Došlo mi to.
,,Mi odkedy spolu chodíme?´´ spýtala som sa. Teraz bol vyvedený z miery on.
,,To...to tu nehrá úlohu.´´
,,Tak potom ma prestaň poučovať!´´ zakričala som, struhla mu cez tvár a vybehla z bytu, pričom som treskla dverami. Snažila som sa otvoriť ten oproti, ale nedalo sa. Však nie je môj, pomyslela som si a vrátila sa. Mikami stál na mieste a líce mu už nepekne očervenelo.
,,Vypadni!´´ Chcel mi niečo povedať, ale ja som to nechcela počuť.
,,Vypadni z môjho bytu!´´ zrevala som a ukázala na prstom na chodbu. Bez slova prešiel okolo mňa a ja som za ním zabuchla dvere.

Schválne som si nenastavila budík na šiestu, aby som sa potom nemusela na chodbe stretnúť s Mikamim. Mohla som samozrejme počkať, kým odíde, ale načo sa trápiť.
Zobudila som sa o deviatej, vyrazila na svoju zvyčajnú prechádzku po Aoyame a pri tejto príležitosti zašla do potravín. Keď som prišla domov, vyložila som nákup a zapla počítač. Vôbec som sa nevedela sústrediť, pretože som stále myslela na včerajšiu hádku. Dopila som zvyšok alkoholu z víkendu a dala som sa do usedavého plaču.
Bolo mi zo všetkého nanič. Bola som blbá, blbá a ešte raz blbá. Ľutoval som všetko, čo som spravila a chcela som sa Mikamimu ospravedlniť. Ale akosi som tušila, že obyčajné ospravedlnenie nebude stačiť.
Muži to mali vždy jednoduchšie. Stačilo, aby poslali žene kvety s lístočkom, na ktorí napísali jediné slovo ´´prepáč´´ a hneď im ležala pri nohách. Vedela som si predstaviť, že keby mi to urobil Mikami, zachovala by som sa rovnako, ako väčšina žien.
Ale to sa nikdy nestane, pretože všetko bola moja chyba. Keby som mohla niečo vo svojom živote zmeniť, bol by to ten deň, keď som spala s Himurom. Mohla som tiež odísť a na všetko zabudnúť, ale bolo by to zbabelé a okrem toho, som bola do Mikamiho zamilovaná tým podivným druhom lásky.
Kedysi som už raz takto milovala a prinieslo mi to len sklamanie. Písala som o láske a čo o nej vlastne viem? Pokiaľ je bolesť v srdci jej dôkazom, tak načo nám vlastne je? Prináša nám len problémy a trápenie, ale možno práve to z nás robí ľudí.
Ďalší deň bol úplne úbohý. Znovu som pila, zastrela som žalúzie, posedávala v kúte a plakala. Bola som úplne zúfalá. Nevedela som, čo mám robiť. Poriadne som už v noci nespala. Len som sa krčila pod dekou a plakala. Cítila som sa strašne osamelo.
Zúfalo som túžila po jeho hlase a dotykoch, ale zo všetkého najviac mi chýbala jeho náruč. Neviem, či to muži vedia, ale ich objatie dáva žene pocit bezpečia. Je to to najkrajšie, čo môže muž žene dať. Pocit bezpečia.
V piatok to so mnou už naozaj vyzeralo biedne. Sedela som na zemi a pohľadom hypnotizovala dvere, dúfajúc, že každú chvíľu zazvoní. V jednej knihe som raz čítala: ,,Pokiaľ sa žena chová hlúpo, hľadaj za tým muža.´´ Bola to čistá pravda! Práve teraz som sa správala ako šialenec.

Sedela som tam takto až do siedmej. Nakoniec som sa rozhodla ísť za ním a odpustenie si od neho aj vyškemrať. Vstala som a podišla k dverám. Otvorila som ich a takmer umrela od šoku.
Mikami stál predo mnou a vyzeralo to tak, že sme boli šokovaný obaja. Spustil ruku - zjavne chcel zazvoniť - a bez pýtania vstúpil do bytu. Zľahka ma pritlačil k stene a zadíval zadíval sami do očí.
,,Nemohol som to bez teba už vydržať,´´ povedal potichu.
,,Prečo?´´ spýtala som sa. Nechápala som prečo to povedal, keď som ho podviedla ja.
,,Pretože...´´ prehltol a znervóznel. ,,Pretože...ja...ja ťa milujem.´´
Vyhŕkli mi slzy do očí a usmiala som sa. Bolo to prvý krát v živote čo mi to niekto povedal a myslel to aj vážne.
,,Ja teba tiež,´´ zašepkala som a on ma pobozkal.
,,Viem, že som vtedy urobila hlúposť a je mi to ľúto, ospravedlňovala som sa.
,,Kašli na to,´´ mávol rukou a rozsvietil svetlo na chodbe. Zamračene si ma prezeral.
,,Vyzeráš strašne,´´ skonštatoval.
,,A ty sa divíš?´´ povedala som plačlivo.
Zhasol svetlo a poslepiačky ma odtiahol do obývačky. Sadli sme si na gauč. Objal ma, pobozkal do vlasov a položil si svoju hlavu na moju. Bolo to viac než len objatie. Mimovoľne som sa usmiala, oprela sa o jeho hruď a zaspala mu v náručí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama