Červen 2010

15. Vianočné prázdniny

30. června 2010 v 19:02 | Amane
Je to tak trochu paradox, písať o Vianociach pred letom, ale snáď sa bude páčiť :)

Harry ju potichu sledoval. Sedela v kresle pod oknom a zimné slnko jej svietilo na hlavu, vytvárajúc jej vo vlasoch hnedé tiene.
Často o nej v poslednej dobe rozmýšľal. Rozmýšľal o tom, čo mu povedala pred dvoma dňami o matke. Nevedel aké to je, keď niekomu zomrie blízky človek. On bol ešte veľmi malý keď sa to stalo.
Tiež rozmýšľal, aké by to s ňou bolo, hlavne potom, čo ju videl nahú. Rozmýšľal o tom tak často, až si to dokonca všimol Snape. Akurát včera na večeri nebolo nikde inde voľné miesto než vedľa neho. Harry si tam sadol a ako spomínal na príhodu v sprchách, odrazu vypadol Snapeovi nôž z ruky a prenikavo zazvonil o tanier. Harry sa naňho spýtavo pozrel a vzápätí ho vydesil profesorov vražedný pohľad. Len Merlin vie, prečo takto odrazu použil oklumenciu.

Každopádne to už Snape vedel a Harry sa úprimne divil, že ho profesor na mieste nezabil.
Selene sa zase poctivo každý deň navoňala a Harry bol nútený čuchať ten jazmínoví opar, ktorí sa okolo nej vytváral. Nie že by mu to vadilo, len to zintenzívňovalo jeho
túžbu po čiernovlasej.
Raz to nevydržal a rovno sa jej spýtal. Teda, s určitou slušnosťou.
,,Selene, spala si už s niekym?´´

,,Iste, ale to som ti určite hovorila, nie?´´
,,Ehm nespomínam si, ale nevadí.´´
,,Chceš to skúsiť?´´
,,No...ehm...asi hej.´´ Selene sa rozosmiala.
,,Za to sa nemusíš hanbiť. Je to prirodzené. Čo takto zajtra po obede v núdzovej miestnosti?´´ spýtala sa Selene a pozrela naňho.
,,No dobre, ale keď nechceš, nemusíme to robiť.´´
,,Kto povedal že nechcem,´´ povedala pobúrene. ,,Vieš ako dlho som s nikým nespala? Pol roka, veď si už pripadám ako v celibáte.´´
,,A s kým si bola vtedy?´´
,,S Jamesom Flinnom, to je môj spolužiak. Teda bol.´´
Druhý deň pri obede mal Harry zase smolu, sedel hneď vedľa Snapea. Bola však hneď dvojitá, pretože nebol schopný prestať myslieť na to čo príde. Skončilo to tak, že on bol v tvári červený od hanby, Snape bledý od hnevu a Dumbledore sa na všetkých natešene usmieval.
Po obede sa stretol so Selene pred núdzovou miestnosťou. Mala na sebe čierne gate a šedé tričko.
,,Nemusíš byť nervózny,´´ povedala Selene a vošla dnu. Harry ju nasledoval. Ocitli sa v obyčajnej miestnosti s kobercom, stolom so stoličkou a manželskou posteľou. Selene si sadla na posteľ a vyzula sa.
,,No tak poď sem,´´ vyzvala ho s laškovným úškrnom a dlaňou pobúchala po posteli. Harry si vedľa nej meravo sadol. Prstami mu prešla po čeľusti, po krku a začala mu pomaličky rozopínať školskú košeľu, ktorú mal na sebe.
,,Nebuď taký nervózny, ´´ zašepkala mu do ucha a jemne ho doň uhryzla. Harry sa mykol.
,,Bojíš sa,´´ zasmiala sa čiernovlasá a stiahla z noho košeľu, a potom zo svojej maličkosti tričko.
,,Ehm...mh.´´
Selene ho chytila za ruku a viedla ju k zipsu svojich nohavíc. Harry sa zhlboka nadýchol a cítil ako sa červená.
,,Rozopni ich,´´ povedala a on tak urobil. Rozopol gombík a pomaly ťahal zips dolu. Potom sa Selene postavila oproti nemu v rozopnutých nohaviciach. Cítil jemné mravenčenie v podbrušku.
,,Stiahni ich,´´ prikázala a on ju chytil za boky. Pomaly z nej sťahoval nohavice a kúsok po kúsku odhaľoval bielu pokožku a čierne prádlo.
Stiahol jej ich do polovičky stehien a ona sa z nich nakoniec vyvliekla. Sadla si naňho a začali sa bozkávať. Selene ho zvalila na posteľ a ďalej to už išlo samo...

Harry mohol s pokojným svedomím konštatovať, že jeho prázdniny boli viac než dobré. Strávil ich celé v Seleninej spoločnosti, nehovoriac o tom, že spolu pár krát spali. Jeho najprudším a zároveň najabsurdnejším zážitkom týkajúcim sa ich sexuálnych hrádok bol nasledovný.
Selene ho v jedno poobedie zatiahla do žalárov, aby trochu zmenili pôsobisko a práve sa to chystali si rozdať priamo na Snapeovej katedre, keď spomínaný profesor otvoril dvere a vzápätí ho takmer ranila mŕtvica - o päť minút neskôr a pravdepodobne by ho aj zabila. Odvtedy sa mu Harry vyhýbal širokým oblúkom a Snape zase vydezinfikoval katedru, ako mu povedala Selene.
Takže, prázdniny skončili viac než úspešne.

V posledný prázdninový deň sa všetci vrátili do školy. Ron sa okamžite Harryho spýtal, aké mal prázdniny a ten zo zasneným výrazom odpovedal, že dobré. Ron sa podozrievavo zamračil, ale nekomentoval to.
Selene zase okamžite zisťovala, či sa Thomasová vrátila. Vrátila sa.
,,Teraz stačí len čakať, či zomrie aj ona,´´ povedala sucho.
,,Hmm,´´ bolo jediné na čo sa Harry zmohol a v duchu sa psychicky pripravoval na prvú hodinu Elixírov. Život je niekedy vážne kurva.

Sorry, že je kapitola taká krátka, ale robila som ju pod veľkým stresom. Neviem vám teraz povedať, kedy bude ďalšia pretože odchádzam na pár dní preč, ale budem sa snažiť ju nahodiť čo najskôr. Dopredu viem povedať len toľko, že sa bude volať Otec a dcéra.

Ak si niekto spomína, tak som prednedávnom hovorila, že v septembri bude pripravený jeden preklad. Bohužiaľ z toho vzišlo, pretože som sa nemohla s autorom skontaktovať, ale pokúsim sa nájsť niečo iné.

Prajem vám inak všetkým pekné leto:D

Tretia ária

29. června 2010 v 21:16 | Amane
Severus už dobrú pol hodinu ležal v posteli a civel do stropu. Zobudil sa s vedomím, že v obývačke spala žena. A to nie hoci aká, ale rovno Lily Potterová, jeho dávna kamarátka a stará láska.
Niekto ma vážne nemá rád, pomyslel si, toto ráno už po stí raz a rezignovane si vzdychol. Vstal a začal zháňať svoje oblečenie. Zo skrine vytiahol čisté nohavice, košeľu a spodky, veci zo včera hodil do bielizníka v kúpeľni. Plne oblečený a čerstvo oholený (svedčil o tom škrabanec na líci) sa vybral do kuchyne.
Keď prechádzal cez obývačku, Lily ešte spala. Zastal na pol ceste a chvíľu sa na ňu díval.
Deku mala vytiahnutú až po bradu a bola schúlená v embrionálnej polohe. Ohnivo červené vlasy mala rozhodené na vankúši.
Nakoniec sa prebral zo snenia a pokračoval do kuchyne. Postavil vodu na kávu a začal pripravovať raňajky. Po chvíli počul, ako sa otvorili dvere a vedľa neho sa zjavila Lily.
,,Dobré ráno. Pomôžem?´´ spýtala sa s úsmevom.
,,Nie netreba. Sadni si, už to bude hotové.´´
Lily si sadla a Severus pred ňu položil pohár kávy a dva chleby so šunkou. Žena sa mu poďakovala a potichu sa pustila do jedla.
,,Čo budeš dnes robiť?´´ spýtala sa do napätého ticha.
,,Neviem, asi pôjdem do Srdcovej sedmi, či tam pre mňa nie je práca,´´ povedal ale hneď sa zarazil. Lily naňho zamračene hľadela. Iste, včera jej predsa povedal, že je nájomný vrah.
,,Ale asi nebude nič,´´ zahundral, snažiac sa zachrániť situáciu.
,,Prečo to vlastne robíš? Prečo nerobíš niečo iné?´´ opýtala sa.
,,Neviem. Možno to bude tým, že nič iné neviem. Učiť už nemôžem, keďže si Voldemort myslí, že som mŕtvy a jediné čo viem ďalšie, je zabíjanie.´´
,,A čo muklovský svet? Ten má tiež veľa možností. Prečo si nenájdeš prácu, ktorá by ťa bavila?´´
,,Lily, ja netuším, čo sa dnes všetko učí na muklovských školách a inú prácu jednoducho robiť nebudem.´´
,,Všetko okrem učiteľovania, je pod tvoju úroveň. To chceš povedať?´´
,,Áno. A okrem toho, ja pre úrady neexistujem. Vieš koľko čarodejníkov, ako som ja, majú sfalšované občianky? Síce sú bezcenné, ale niekedy sa hodia. Moje meno nemôže byť nikde zaregistrované.´´
,,Prečo?´´
,,Keby Voldemort zistil, že žijem, neváhal by a hneď by ma zabil. Vie, že som ho zradil a teraz už Dumbledore nežije. Nie je tu nikto, koho by sa bál. Preto sa mnohý čarodejníci skrývajú medzi muklami. Síce je to teraz ťažšie, keďže naše svety splývajú, ale stále máme nádej prežiť.´´
,,Dobre, tomu ešte rozumiem. Ale prečo pracuješ ako nájomný vrah? Nemyslím si, že jediným dôvodom je fakt, že nič iné nevieš.´´
,,Ten, kto mi zháňa prácu, je tiež čarodejník. Takže sa ešte pohybujem na hranici medzi našim a muklovským svetom.
Ďalej, pri tejto práci nemusíš nikomu ukazovať rodný list a nie si registrovaná na úrade práce. Zostávaš v anonymite.´´
,,Už tomu asi začínam rozumieť.´´
,,Ale dosť o mne. Teraz musíme vyriešiť tvoj problém. Odkiaľ si vlastne utiekla a prečo si vôbec po ulici behala nahá?´´
Lily sa mierne začervenala a sklopila oči.
,,Utiekla som z akejsi budovy. Boli tam lekári a bola som zavretá v akomsi boxe. Vôbec neviem, ako som sa tam dostala.´´
,,Aha. Netuším odkiaľ si mohla ujsť ale určite ťa budú hľadať ďalej. Čo znamená, že ťa treba zamaskovať.´´
,,A ako? Budem piť všehodžús?´´
,,Nie. Pri nadmernom používaní sa stáva návykovým. Musíme ťa zmeniť inak,´´ povedal Severus zamyslene.
,,Cez chodbu býva jedna kaderníčka. Možno by vedela niečo vymyslieť s vlasmi a oblečenie zoženieme v obchode cez ulicu.´´
,,Aha. A kedy to chceš realizovať?´´
,,Kľudne aj teraz,´´ odpovedal a okamžite ťahal Lily z bytu. Zazvonil na dverách oproti. Lily sa tvárila zmätene ale statočne bola ticho.
Dvere im otvorilo asi dvadsaťročné dievča v župane.
,,Ale čo. Severus vysvetli mi, prečo ma
ťaháš z postele v takúto nekresťanskú hodinu.´´
,,Je to dôležité.´´ Dievča pozrelo na Lily a vytreštilo oči.
,,Ona je tehotná?!´´
,,Preboha nie. Vieš čo pusť nás dnu. Na chodbe to vysvetľovať nebudem.´´
   Keď za nimi dvere zapadli, dievča sa k nim obrátilo a na tvári sa jej usadil prísny výraz.
,,Tak, čo sa deje?´´
,,Toto je moja známa a bohužiaľ, je hľadaná.´´
,,No čo, chytili vás uprostred kšeftu?´´ uškrnulo sa dievča.
,,Prosím?´´
,,Nebojte, nikomu nepoviem, že ste vrah.´´
,,Ja nie som vrah!´´
,,Hej? Tak potom nerozumiem,´´ povedalo dievča a spýtavo pozrelo na Severusa.
,,Je to zložité, ale z basy neušla ani nie je vrah. Mohla by si pomôcť?´´
,,Dobre ale čo chceš, aby som urobila?´´
,,Vlasy,´´ zasyčal muž a demonštratívne chutil jeden prameň Lilyných vlasov.
,,Hmm. Červeno-čierny melír, zostrihané do postupna a mala by začať nosiť kontaktné šošovky. Čierne. Budeme ju vydávať za tvoju sestru,´´ odpovedalo dievča pohotovo.
,,To nie je zlé. Kedy to môžeš urobiť?´´
,,Keď mi dovolíš sa obliecť, tak aj teraz.´´
Severus kývol a dievča zmizlo v spálni. Lily sa k nemu hneď otočila.
,,Kto je to?´´
,,Carmen. Je to len kamarátka.´´
,,Aha.´´
Hneď ako sa Carmen vrátila, posadila si Lily na stoličku v kuchyni a Severusa vyhnala z bytu, aby nezavadzal.
,,Odkiaľ sa poznáte?´´ spýtala sa Lily, keď jej Carmen dostrihala vlasy a začala jej na ne nanášať farbu.
,,Zabil mi otca.´´
,,Čože?!´´
,,Nebojte, zaplatila som mu za to. Bol to hajzel a zvrhlá sviňa. Bil moju matku a znásilnil sestru. Stále bol ožratý ako doga. Zaslúžil si to, sviniar.´´
,,A čo matka so sestrou?´´
,,Žijú spolu v Oxforde. Je tam väčší kľud. Matka jej pomáha sa postarať o syna.´´
,,To je mi ľúto. Dúfam, že teraz je vám všetkým lepšie.´´
,,To je veľmi relatívne. Táto doba je zlá. Všetko ide rýchlo dopredu. Vláda sa dnes skôr zaujíma len o pokrok a na ľudí kašle. Čierny obchod len prekvitá, nájomných vrahov je ako maku v poli a všade kde sa pozriete, je bieda.´´
,,Mne sa nezdá, že je bieda všade. To čo som z Londýna videla, nevyzeralo zanedbane.´´
,,To len preto, že sme v centre. Za hranicami nášho centra je chudoba a plno špiny. Opustené budovy, plno bezdomovcov a čierne bazáre.´´
,,To je čo?´´
,,Predávajú tam drogy, kradnutý tovar a dokonca na niektorých miestach aj ľudí. Tak čo? Ešte stále sa vám zdá, že je táto doba lepšia?´´
,,Nie. A čo Severus? Vraveli ste, že je všade plno vrahov a zdalo sa mi, že sa vám to nepáči.´´
,,No, Severus je trochu zvláštny prípad. Viete, občas sa nájde niekto, čo si objednávky vyberá ani nie podľa sumy ale skôr podľa toho, koho má zabiť. Viem určite, že by Severus nikdy nezabil niekoho, kto si to nezaslúži. Môj otec nás týral a smrť si zaslúžil.´´ uzavrela Carmen.
,,A vy čo? Aký je váš príbeh?´´
Lily už otvárala ústa, že jej odpovie ale hneď ich zavrela. Bola predsa mukelka. Nemohla jej povedať o čarodejníckom svete.
,,Prečo mlčíte? Prespali ste snáď polovicu života?´´
,,Hmm.´´
,,Vy ste čarodejnica, však?´´
,,Ako...´´
,,Severus je predsa čarodejník. S muklami sa nezvykne kamarátiť a okrem toho, povedal, že ste známi, tak logicky mi z toho vychádza, že ste tiež čarodejnica.´´
,,Tak to máte pravdu. Som Lily.´´
,,Teší ma. Tak pred čím to utekáte?´´
Lily jej v krátkosti povedala svoj zážitok zo včera a tiež aj niečo z minulosti.
,,Miesto z ktorého ste ušli je Zmrazovací ústav. Môžete sa tam dať zamraziť na ako dlho chcete. Robia to väčšinou tí, ktorý majú nevyliečiteľnú chorobu a chcú počkať, kým niekto nevynájde proti tomu liek. Myslím, že toto je jediné využitie, ktoré ústav ponúka.´´
,,Zaujímavé. Ale aj tak mi nejde do hlavy, ak som tam mohla ležať dvadsať rokov, keď v mojej dobe ešte také niečo nebolo.´´
,,No, vláda pred nami tají všeličo. Takže teraz vás hľadajú?´´
,,Hej.´´
,,Tak to ste príliš blízko ústavu. Nie som si istá, či toto všetko na niečo bude. Neviete, kto vás tam dal umiestniť?´´
,,Nie.´´
,,Keby totižto žil, mohol by po vás dať vyhlásiť pátranie, ale pokiaľ je mŕtvy tak vás hľadať nemusia.´´
,,Myslíte?´´
,,Tak to mi verte.´´

Severus sa medzi tým uberal k Srdcovej sedme. Bar bol ako vždy zadymený a Buck, ako vždy, stál za barom a nalieval.
,,Rád ťa vidím. Mám tu pár odkazov,´´ povedal Buck, keď sa k nemu Severus konečne pretlačil a podal mu tri kartičky.
,,Akurát si sa minul s tým mladíkom, s ktorým si sa stretol.´´
,,S Potterom?´´
,,Hmm. Doniesol mi sem môj podiel,´´ povedal muž a poťažkal v ruke mešec.
,,Divím sa, že ťa to nevzrušuje.´´
,,Čo presne?´´
,,Že si videl chlapca-ktorí-prežil naživo.´´
,,Stretol som sa so všeličím. Niečo takéto ma nemôže nadchnúť. Možno len, keby sem osobne prišiel však-veď-vieš-kto.´´
,,Ver mi, že by si to nechcel zažiť.´´
,,Okrem toho, nikto nesmie vedieť, že tu bol.´´
,,Vravel si, že sme sa minuli. Povedal ti niečo?´´
,,Nie. Len sa pýtal, kde si. Povedal som mu, že asi doma.´´
,,Ktorým smerom išiel?´´
,,Myslím, že niekam na Soho.´´
,,Díky. Pozriem sa na to doma,´´ povedal Severus a zamával kartičkami.
,,Fajn. Maj sa.´´
Severus vyšiel von a rýchlo vyrazil smerom na Soho. Nebolo to ďaleko, takže sa mu tam mohol Potter ľahko stratiť, ale dúfal, že ho ešte dobehne. Rozhliadal sa okolo seba, ale na ulici bolo toľko ľudí, že si začal myslieť, že Pottera nenájde. A zrazu ho zbadal.
Asi desať metrov pred ním sa mihali čierne neposlušné vlasy. Okamžite si začal kliesniť cestu k nemu.
,,Potter! Hej Potter stoj!´´ zakričal, keď ich oddeľovali len tri metre. Harry zastal a otočil sa k nemu.
,,Zdá sa, že sme sa minuli.´´
,,Chcel si niečo odo mňa?´´ skočil mu neslušne Severus do reči. Nech sa deje čo sa deje, on toho fagana nebude mať nikdy rád. A teraz sa už o to ani nemusí pokúšať. Lily sa predsa vrátila, no nie?
,,Zajtra o ôsmej večer sa stretneme na ministerstve. Dostanete sa tam cez Buckov krb. Nechal som vám uňho ešte smrťožrútsky habit, keby ste nemali. Dostanete sa do kancelárie aurorov.´´
,,Čože?! Ty si sa zbláznil! To ma chceš poslať do Azkabanu?´´
,,V tej dobe tam už nikto nebude a okrem toho, ste boli oslobodený.´´
,,Viem, ale aj tak aurorom neverím. Mohli by si to predsa len rozmyslieť.´´
,,Chápem vaše obavy ale verte mi. Uvidíme sa zajtra na ministerstve.´´ Harry sa otočil a stratil sa v dave.
Severus ešte chvíľu stál uprostred ulice a díval sa do davu, hľadajúc Pottera. Nakoniec sa otočil a vracal sa cestou, ktorou prišiel.
V bare sa už nezastavil. Rozhodol sa vrátiť domov a cestou kúpil niečo na obed, keďže doma toho veľa na jedenie nemal.
Keď sa konečne dostal domov, ešte stále tam nikto nebol. Keďže bolo len jedenásť hodín, kúpené jedlo odložil do chladničky. Sadol si v kuchyni za stôl a začal si čítať kartičky, čo mal od Bucka.
Všetko to boli samozrejme ponuky na kšeft. V prvej chceli dať zavraždiť neverného manžela ale to sa mu nezdalo veľmi správne. Načo vraždiť niekoho len preto, že ho jeho vlastná manželka nudí.
V druhej zase akýsi bohatý fagan chcel dať zabiť svojho profesora, na čom sa Severus zasmial. Na poslednej zase požadovali zavraždenie akéhosi podvodníka s nehnuteľnosťami.
Poslednú si odložil, aj tak nemal čo robiť, a ostatné dal nabok, aby si ich mohli rozobrať iný.
Zhruba za trištvrte hodinu zazvonil zvonček na dverách. Odložil knihu, ktorú čítal na stôl a šiel otvoriť.
,,Tak čo hovoríš?´´ spýtala sa Carmen a tlačila Lily do bytu. Severus takmer neveril, že to bola ona. Mala zostrihané vlasy s ofinou na stranu, červeno-čierny melír, čierne kontaktné šošovky a oblečená bola vo svetlomodrých rifliach a károvanej košeli.
,,Tak a teraz sa postavte vedľa seba,´´ povedala Carmen a postavila ich vedľa seba. Chvíľu na nich zamyslene hľadela. Nakoniec sa šťastne zazubila a zvolala: ,,Som génius!´´
S Lily sa na seba pozreli a tá sa začala smiať.
,,Boli sme ešte zohnať niake oblečenie a tie kontaktné šošovky. Tu máš bloky aj s výslednou sumou, ktorú mi dlhuješ.´´
Severus si od nej vzal bloky a pozrel na sumu. Nebolo to zase až tak zlé.
,,Počkaj tu. Idem nájsť muklovské peniaze.´´
,,Na to zabudni! Chcem na ruku jeden zlatý galeón a raz ma zoberieš na jeden z tých vašich čarodejníckych bazárov.´´
,,Načo ti to porosím ťa bude? Chceš si tam kúpiť elixír lásky? Kvôli tomu nemusíš nikam chodiť. Môžem ti jeden urobiť aj keď si myslím, že je to zbytočnosť.´´
,,O to mi vôbec nejde. Čo myslíš, koľko by sa za to dalo kúpiť kníh?´´
,,Asi jedna alebo dve. Záleží na cene. Ale aj tak nechápem, na čo ti to bude? Nie si čarodejnica.´´
,,Nechcem nič o čarovaní. Chcem len niečo čo by ma zaujalo. Možno o čarovných tvoroch alebo dačo z vašej histórie. Veď vieš ako mám rada dejepis.´´
,,No dobre. Ale tak skoro ťa tam nevezmem,´´ rezignoval a podal jej jednu zlatú mincu. Carmen si ju od neho vzala a skúmavo prevracala medzi prstami.
,,Nevadí. Dohodneme sa, kedy to bude vyhovovať obom. Tak sa zatiaľ majte,´´ rozlúčila sa a zavrela za sebou dvere. Nastalo ticho.
,,Vždy je taká pohotová?´´ spýtala sa Lily.
,,Čo ja viem, zase až tak sa spolu nebavíme. Ale prekvapila ma. Vôbec by som nečakal, že by chcela zaplatiť takýmto spôsobom.´´
,,Hm. Vyhandloval si ma, Severus, len čo je pravda.´´
,,Kde sú veci, čo som ti požičal.´´
,,Tu,´´ povedala Lily a vytiahla ich z tašky.
,,Čo tam je ešte?´´
,,Ešte jedny gate, dve tričká a jeden sveter. Carmen povedala, že keď to bude nutné, tak mi máš požičať bundu.´´
,,Iste. Carmen povie a my ostatný sa zariadime podľa nej,´´ zahundral Severus a išiel si odložiť veci.
,,Aspoň noviny ste mi mohli doniesť.´´
,,Mal si povedať.´´
,,Nie, vy ste mali povedať, že niekam idete.´´
,,Čo ťa žere?´´
,,Nič.´´
,,Iste.´´
,,Dosť! Ideme jesť.´´

Harry sedel v pohodlnom koženom kresle a z pohára upíjal ohnivú whisky. Ostražito sledoval Luciusa Malfoya. Ten sa nepokojne prechádzal po obývačke svojho sídla.
,,Vždy si taký nervózny?´´ spýtal sa. Malfoy sa zastavil a pozrel naňho.
,,Nervózny? Skôr vzrušený alebo nadšený, keď chceš. Konečne sa po dlhej dobe niečo deje. Ty sa snáď netešíš?´´
,,Na čo? Na lov? Nie sme nič iné, než len jeho lovecké psy, ktoré skočia tam, kam on ukáže.´´
,,Možno, ale má to svoje výhody.´´
,,Povedz mi aspoň jednu.´´
,,Moc.´´
,,Je to len moc zo strachu. Každý síce urobí, to čo chceš, ale len preto, pretože sa ťa bojí.´´
,,Ešte stále je z teba cítiť Dumbledorov vplyv. Ten už je mŕtvy, to by si mal vedieť. Snape ho zabil aj keď nakoniec zradil.´´
Chvíľu bolo ticho.
,,Nechápem, ako je to vlastne možné. Zabil Dumbledora ale aj tak bol jeho človek.´´
,,Nevšímaš si detailov, Malfoy.´´
,,Hovorí ten, čo prepadal z elixírov. Snape vždy vravel, že si nevšímaš detaily.´´
,,Mal som dobrého učiteľa, ktorí ma to naučil.´´
Malfoy zastal a pozrel na Harryho.
,,Vy dvaja ste zvláštny. Ty a Snape. Na prvý pohľad patríte na jednú stranu, ale v skutočnosti ste na strane druhej.´´
,,Život je niekedy zvláštny.´´
,,V tom máš pravdu. Nikdy by mi nenapadlo, že sa pridáš k nám.´´
Harry sa naňho uškrnul. Ani mne nie, pomyslel si a zadíval sa na plameň sviečky.

Druhá ária

29. června 2010 v 21:16 | Amane
,,Kde to som?´´ spýtala sa Lily Potterová šeptom. Lekár, ktorí sa nad ňou nakláňal ju chlácholivo pohladil po vlhkých vlasoch.
,,Ste v Ústave zmrazovania. Pamätáte si niečo?´´
Lily pomaly prikývla.
,,Sestra, prineste niake oblečenie, nech sa pani Potterová trochu zohreje,´´ obrátil sa lekár na ženu vedľa seba a tá niekam odbehla.
Lekár pomohol Lily sa posadiť. Bola ešte trochu mimo a tak si neuvedomovala, že je úplne nahá.
,,Pani Potterová, viete, ako sa voláte?´´ spýtal sa lekár.
,,Lily Potterová.´´
,,Dobre,´´ povedal lekár sám sebe a obrátil sa na kolegov. ,,Teraz ma prosím nechajte s pani Potterovou o samote,´´ prikázal a všetci prítomný sa poslušne vytratili z miestnosti. Lily sa za nimi obzrela
a neprítomne si objala plecia.
,,Nebojte sa. O chvíľu vám donesú oblečenie. Teraz mi povedzte, čo si pamätáte zo svojho života.´´
Lily mu venovala letmí pohľad a zadívala sa do zeme.
,,Rodená som ako Evansová a mám staršiu sestru Petuniu. Chodila som od svojich jedenástich rokov na Rokfortskú čarodejnícku školu a vydala som sa za Jamesa Pottera. Mám syna Harryho...´´ Lily sa zrazu rozšírili oči strachom.
,,K-kde je Harry?´´ zašepkala.
Lekára na toto upozornili už pred dvadsiatimi rokmi. Ten muž, čo ju sem doniesol, povedal, aby ju vyliečili a keď bude všetkému koniec, nech len pošlú na túto adresu ( ako to hovoril vtisol lekárovi lístoček do ruky aj s hrubou obálkou) a na účet im budú poslané peniaze.
Náš lekár si vtedy ako jediný ten list prečítal. Bolo mu oznámené, že žena, ktorú majú vyliečiť, je čarodejnica a nikto sa nesmie dozvedieť, že je u nich. Tiež mu bolo oznámené, že celá jej rodina je pravdepodobne vyvraždená. Na túto povinnosť sa lekár tešil najmenej. Nechcelo sa mu pacientke hovoriť, že je na svete sama.
Ďalej zo začiatku listu nechápal, prečo, keď je vraj čarodejnica, ju nemôžu vyliečiť jej ľudia, ale nakoniec mu bolo vysvetlené, že keby sa tak stalo, táto žena by mohla byť v smrteľnom nebezpečenstve. Tomu už lekár chápal. Preto sa celých dvadsať rokov snažil utajiť pred všetkými, okrem jeho spolupracovníkov, že je žena tu. Preto dal presadiť zákon o dôvernosti informácii o počte pacientov ústavu. Našťastie bol zákon prijatý.
,,Kde je môj synček?´´ vyzvedala, teraz už plačlivo. Lekár si smutne vzdychol.
,,Pani Potterová, je mi to veľmi ľúto, ale...´´
Žena odrazu zoskočila z kvádra a vybehla z miestnosti. Počul ako stále opakovala jednu a tú istú vetu: ,,Kde je môj syn?´´
Muž sa okamžite za ňou rozbehol. Nesmela vyjsť z budovy dovtedy, kým ju plne nezoznámi so situáciou.
Vybehol za ňou z miestnosti a videl, ako mu mizne za rohom. Rozbehol sa za ňou. Žena bežala chodbami a zjavne si neuvedomovala, čo sa deje. Lekári, ktorí stáli na chodbách na ňu vyjavene pozerali.
,,Nenechajte ju ujsť!´´ zakričal náš lekár, pretože nič lepšie ho nenapadlo.
Niaky  praktikant sa na ňu vrhol, ale Lily sa mu šikovne vykrútila z rúk a bežala ďalej. Obaja muži sa za ňou pustili a kričali na ostatných, aby ju chytili.
Ďalší lekár ju chytil za ruku, ale Lily ho kopla do holene a pokračovala v behu. Vyhýbala sa lekárom a bežala všade tam, kde sa jej uvoľnilo miesto.
,,Beží smerom k východu! Nesmiete ju pustiť!´´ kričal lekár. Chránil túto ženu dvadsať rokov. Nedovolí, aby jeho dlhodobá námaha vyletela oknom.
Lily zbehla po schodoch s lekármi za pätami a namierila si to priamo cez recepciu.
,,Luis, zamkni dvere!´´ zakričal praktikant na vrátnika. Ten stlačením gombíka na pulte vzduchotesne uzavrel budovu.
Lily však prebehla okolo neho a lekári zastali. Vedeli, že sa cez nepriestrelné sklo nedostane. Ó ako veľmi sa mýlili!
Žena bežala po šmykľavých kachličkách a pred sebou mala len pár metrov a hrubú tabuľu skla. KRACH! Sklo sa rozletelo asi meter pred ňou na tisíc kúskov a drobné úlomky sa jej vyhli. Cestu mala voľnú. Lekári len v úžase ostali stáť. Ako prví sa prebral Lilyin lekár.
,,Za mnou! Nesmie zdrhnúť!´´ zreval a všetci vybehli za ňou z budovy.

Hneď ako sa Lily dostala na ulicu, uvedomila si, že niečo nie je v poriadku. Doteraz jej po rozume behal jediný cieľ: Nájsť Harryho.
Teraz si však začala uvedomovať svoje okolie a rýchlo sa poobzerala. Okolo nej sa týčili vysoké mrakodrapy, vo vzduchu a na zemi lietali autá a na uliciach bolo plno ľudí. Zrazu za sebou začula výkrik a tak sa obzrela.
Bežali za ňou lekári a pripomínali jej splašené biele kone. Dostala strach, že ju tie kone rozdupú. Urobila tú najprirodzenejšiu vec. Rozbehla sa hore ulicou.
Odstrkovala ľudí z cesty a tí jej buď nadávali, alebo udivene na ňu hľadeli. Lily bola totižto stále nahá. Ale nevšímala si to a statočne si to razila davom. Musela ujsť prenasledovateľom.
Lily zabočila do tichšej uličky v nádeji, že ju nechytia. Zmýlila sa. Lekári v bielych plášťoch zabočili ako jeden do tej istej uličky ako ona. Bežala však neúnavne ďalej, keď si všimla muža pred sebou. Nestihla spomaliť a vrazila doňho.
,,Dávajte pozor ženská!´´ zavrčal. Ona naňho rýchlo pozrela s úmyslom sa ospravedlniť, ale bola tak dezorientovaná, že nič nepovedala a len bežala ďalej.
Ulička bola veľmi dlhá a plná zákrut. Každopádne v nej už nebolo ani živej duše. Lily už začala pociťovať únavu a adrenalín jej začal klesať, keď ju niekto chytil a stiahol na bok.

Severus ešte chvíľu stál na mieste a sledoval zmenšujúcu sa Potterovu siluetu. Znechutene potriasol hlavou a vykročil opačným smerom.
Svet sa musel definitívne zblázniť. Práve ma požiadal o pomoc Harry Potter, pomyslel si pobavene a siahol do vrecka. Nahmatal v ňom mešec s galeónmi. Buck mal pravdu. Teraz si môže dovoliť dlhú dovolenku, ale až vtedy, keď Potterovi pomôže zabiť Voldemorta.
Pche! Keď mu s tým pomôže, je veľmi vysoká šanca, že pri tom pokuse zomrie a tú odmenu si neužije. No, stále lepšie umrieť v boji, než na niaku trápnu nekromantickú kliatbu. Samozrejme, môže tú prácu odmietnuť, však peniaze by mu zostali a on by si mohol pred smrťou užiť život. Ale tiež to bola otázka hrdosti a cti. Už dal slovo a on ho málokedy poruší. Nuž, zásadový ľudia si dlho nepožijú.
S takýmito myšlienkami sa vracal nočným mestom domou. Ľudí bolo dnes večer v meste dosť. Väčšinou masu tvorili úradníci, zamilované páriky alebo prostitútky. Dve sa doňho chceli zavesiť, ale nepekne na ne pozrel a rozmysleli si to. Dokonca sa mu zdalo, že zazrel svoju známu s orientálnou čelenkou zo včera.
Ľudí už mal plné zuby a tak, keď sa dostal do známejšej časti mesta, zabočil do zašitejšej uličky. Bola dlhá a kľukatá a na konci sa rozdvojovala, ale ako sa zdalo, nikto tam nebol. Konečne doňho nikto nestrkal a nemusel sa báť vreckových zlodejov. V tejto časti mesta boli zvlášť rozšírený a poväčšine išlo o deti prostitútok.
Pokojne si kráčal, keď začul za sebou rýchle kroky a zrazu doňho niekto vrazil.
,,Dávajte pozor ženská!´´ zavrčal a pozrel sa na ženu v náručí.
Žena s červenými vlasmi zdvihla hlavu a zadívala sa naňho prenikavo zelenými očami. Severusovo srdce vynechalo jeden úder. To predsa nebolo možné! Tá žena vyzerá presne ako...
Ryšavá sa mu vytrhla a bežala ďalej. Okolo neho ako stádo rozzúrených slonov prebehli lekári v bielych plášťoch.
Severus tam ešte chvíľu stál a nakoniec sa zvrtol smerom, ktorým bežala ryšavá a jej prenasledovatelia. Poznal túto uličku veľmi dobre a tak vedel, kadiaľ pobežia.
Rýchlo sa pretiahol úzkou štrbinou medzi budovami a ponáhľal sa priamejšou cestou. Ulica, po ktorej ryšavá bežala, sa oblúkovito stáčala a koniec uličky, po ktorej išiel Severus končila kúsok pred rozdvojením tej prvej. Jeho cesta bola kratšia a keď prišiel na jej koniec, stúpol si do tmavého výklenku a čakal.
V diaľke sa ozval hluk a tak mu stačilo len natiahnuť ruku, a keď ryšavá bežala okolo, tak ju chytil za predlaktie a stiahol k sebe. Pritlačil ju k studenej stene za sebou a zakryl ju vlastným telom. Lekári s krikom prebehli okolo bez toho, aby si všimli niečo podozrivé.
Na konci ulice zastali.
,,Ach nie, ono sa to rozchádza! Ako máme teraz vedieť, kade bežala?´´
,,Neskuč Gibbons! Rozdelíme sa. Vy idete doľava a mi doprava. Vpred!´´
Skupinka sa rozdelila a nastalo ticho.
Severus ešte chvíľu počkal a nakoniec vystúpil z výklenku. Žena ho nasledovala a tak si ju mohol pozornejšie obzrieť.
Až teraz si všimol, že je nahá a tak sa so začervenaním odvrátil. Inak vyzerala presne ako Lily. Dlhé červené vlasy ( teraz takmer do pása ), jasne zelené oči a štíhla atletická postava. Vyzerala takmer rovnako, ako keď ju videl naposledy.
A ona tam pred ním stála nahá a snažila sa pozakrývať. Nakoniec sa mu jej uľútostilo a hodil jej svoj kabát. Chytila ho a hneď si ho obliekla. Neskoro si uvedomil, že tam má peniaze od Pottera. Nuž, ale ona ich bude skôr potrebovať.
,,Vezmi si kabát a zmizni,´´ precedil cez zuby a vykročil od nej, keď ho chytila za rukáv.
,,Ja viem kto si. Ty si môj kamarát z detsva, Severus Snape. Však áno?´´ zašepkala a Severus sa zastavil. Takto mu už roky nikto nepovedal a jeho to čudne zabolelo pri srdci.
,,Nechaj ma na pokoji. Neverím, že si ona,´´ povedal a vytrhol sa jej. Lily tam chvíľu zaskočene stála, ale okamžite ho nasledovala.
Nepriblížila s k nemu úplne, udržiavala niekoľko metroví odstup, ale tiež sa snažila ho nestratiť.
Severus pridal do kroku. Najskôr Potter a teraz toto. Nie je predsa
možné, aby sa len tak zjavila uprostred ulice. Boh ho musí veľmi nenávidieť, keď mu toto robí. Spomienka na tie zelené oči bola až príliš bolestivá. Zastal.
,,Povedal som, aby si za mnou nedoliezala,´´ zavrčal a otočil sa.
Lily tam stála v jeho kabáte a upierala naňho tie svoje smaragdy. Ó ako ich on len miloval!
,,Posledné čo si pamätám,´´ začala, ,,je zelený záblesk. Mala som zomrieť, ale predsa som tu. Prečo?´´
Severus na ňu nemo hľadel. Naozaj, prečo ešte žije?
,,Na to neviem odpovedať,´´ povedal a zahanbil sa sám pred sebou. Nevedel odpovedať na otázku. Potter by sa potešil.
Lily sa rozhliadla okolo.
,,Kde to som?´´
,,Si v muklovskom Londýne. Dnes už čarodejnícky svet splýva s tým muklovským. Pre mnohých je ťažké v ňom prežiť.´´ Pri týchto slovách si spomenul na Voldemortov plán. Veľmi sa mu nečudoval. Ani on tomuto novému svetu nerozumel.
,,Povedz, ako dlho som mŕtva?´´ Severus prehltol.
,,Dvadsať rokov.´´
Lily len prikývla. Nastalo ticho.
Severus na ňu dlho hľadel. Bola jej tak podobná. Nie, bola to ona! Nakoniec si rezignovane vzdychol.
,,Poď, vezmem ťa k sebe,´´ povedal a podal jej ruku. Vďačne ju prijala a on si ju pritiahol k sebe. Objal ju okolo pliec a viedol ju hore ulicou.
,,Sev, čo máš v tej taške,´´ spýtala sa a on ignoroval zdrobnelinu, ktorou ho nazvala. Pevnejšie stisol popruh v ruke.
,,To sú len veci z práce,´´ začal opatrne.
,,A kde pracuješ?´´
,,To je jedno,´´ odsekol. Lily sa ho už viac nič nepýtala.
Vyšli z uličky medzi ľudí. Severus sa cieľavedome prebíjal davom a Lily ho pevne držala za ruku. Nemala v úmysle sa
v tomto cudzom Londýne stratiť.
Ako tak držala Severusa za ruku, začala sa jej pamäť vyjasňovať. Spomínala si, ako sa prvý krát stretli na ihrisku ešte ako deti. Na ich spoločné letá, ktoré trávili spolu. Keď boli menší, často krát sa držali za ruku, ale to bolo len také priateľské.
Lily sa pozrela mužovi do tváre. Podvedome očakávala, že bude mať na nej niake zranenie, ale bola celkom čistá. Bez reznej rany, alebo modriny. Cez prázdniny a niekedy aj počas školy na nej mal aspoň jednu ranu. Cez prázdniny od svojho krutého otca a cez školu od spolužiakov.
Zo snenia ju vytrhlo buchnutie dverí. Zmätene sa rozhliadla okolo. Stála v predsieni Severusovho bytu a uvedomila si, že ju už Severus nedrží. Muž sa vyzul a viedol ju do obývačky.
Ocitla sa uprostred útulnej izby s jedným kreslom a gaučom, pred ktorým bol konferenčný stolík a televízor. Lily sa v duchu uškrnula nad predstavou Severusa Snapea, ako pozerá televízor.
,,No, môžeš si sadnúť a ja ti skúsim zohnať niečo na oblečenie,´´ povedal Snape a vedľa jedného kresla hodil svoju čiernu tašku, v ktorej to buchlo.
Lily si sadla na gauč a Severus sa zatiaľ začal hrabať v skrini. Červenovlasá sa pozrela na tašku. Netušila, čo v nej môže byť. Musí to čo najskôr zistiť.
,,Lepšie som nenašiel,´´ ozval sa zamatový barytón. Lily pozrela na Severusa a ako vždy si pomyslela, že najpozoruhodnejšou vecou na Severusovi, bol jeho hlas.
,,Ďakujem,´´ povedala a vzala si od neho čierne nohavice a modrú košeľu. Chvíľu sa na to len dívala akoby nevedela čo s tým a nakoniec jej pohľad znovu zablúdil k Severusovi. Ten sa mykol a mierne sčervenal.
,,Ehm...môžeš sa prezliecť v spálni keď chceš.´´
Lily kývla a otvorila dvere, na ktoré jej Severus ukázal. Spálňa bola o polovicu menšia než obývačka. Hneď ako prvú si všimla posteľ, na ktorej by sa mohli vyspať aj dvaja. Na jednej strane bol nočný stolík aj s lampou a vchod do kúpeľne.
Lily zo seba zhodila kabát a obliekla sa do požičaných vecí. Prehodila si kabát cez ruku a vrátila sa k Severusovi. Ten si ho od nej vzal a z jedného vrecka vybral kožený mešec.
,,Od koho to máš?´´ spýtala sa Lily a sadla si do kresla. Severus zavesil kabát v predsieni na vešiak a mešec uložil do jedného zo šuflíkov skrine.
,,Mám to od...jedného zákazníka,´´ povedal pomaly. Rozhodol sa, že jej nepovie o tom, kde pracuje, nechcel ju predsa vystrašiť, a zvlášť by sa jej nepáčilo, ako je do toho zapojený jej syn. Ach Potter, robíš mi problémy aj vo svojej neprítomnosti, pomyslel si podráždene a otočil sa k Lily.
,,Spať by si mohla zatiaľ tu v obývačke, ak ti to nevadí. Máš niake otázky?´´ prešiel hneď k veci.
,,Kde pracuješ?´´ spýtala sa prvé čo ju napadlo.
,,To nie je podstatné,´´ zaznela nekompromisná odpoveď. Lily si vzdychla.
,,Nezmenil si sa. Stále si zaťatý ako mulica, ale načo sa trápiť. Keď nechceš tak nechceš.´´
Severus na ňu prekvapene pozrel.
,,Ale mám ďalšie otázky,´´ pokračovala Lily. ,,Čo sa stalo s Londýnom?´´
,,Ako som ti už povedal, stále je to Londýn, len modernejší. Dnes staré splýva s novým, muklovský svet sa prekrýva s tým našim. Taký je bohužiaľ tento svet. Všetko sa tu zmenilo.´´
,,A čo Voldemort? Čo je s ním?´´
,,No...keď prišiel vtedy k vám do domu, stala sa mu jeho smrtiaca kliatba osudnou. Zmenila ho na niečo štruktúrovo podobné myšlienke. Ale o niekoľko rokov znovu povstal a dnes má ešte väčšiu moc než vtedy. Aspoň ako som pochopil z toho, čo som počul.´´
,,A Harry?´´ spýtala sa Lily potichu a uprela oči na Severusa.
Severus zaťal zuby. Nahlas by to nepovedal, ale táto otázka ho desila celý čas. Nevedel , ako to Lily vysvetlí, ale nakoniec sa rozhodol jej povedať pravdu.
,,Žije.´´
Lily sa zatvárila ohromene a o chvíľu sa na jej tvári objavil úsmev. Severusa to ranilo. Vedel, že o chvíľu zmizne.
,,Vyviazol z toho útoku len s jazvou, ale dnes...´´
,,Čo?´´ spýtala sa Lily podozrievavo.
,,Po útoku spred troch rokov, sa pridal k Voldemortovi. Nechal si vypáliť znamenie a zmizol z očí spoločnosti.´´
Lily sa
uprene zadívala na vlastné topánky. Nemohla tomu uveriť. Jej vlastný syn sa postavil na stranu, ktorá zapríčinila smrť jeho rodičov. Nešlo jej to do hlavy.
Severus na ňu hľadel a podišiel k nej. Čupol si a ocitol sa na jej úrovni. Lily mu pozrela do očí.
,,To, že sa k nemu pridal, ešte neznamená, že je zlý. Pridal sa k Voldemortovi s jasným cieľom. Chce ho definitívne zničiť,´´ povedal jej chlácholivo.
,,A odkiaľ to ty vieš?´´ odsekla Lily. Severus sa zarazil. Vyzerá tak, že jej to bude
musieť povedať a pekne všetko.
,,Nuž, začnem od začiatku. Aby som pravdu povedal, som nájomný vrah.´´
Lily sa rozšírili oči šokom.
,,A Potter, teda Harry, sa so mnou dnes večer stretol a ponúkol mi menšiu prácičku. V skutočnosti sa mám podieľať na Voldemortovom zavraždení,´´ uzavrel Severus.
,,Takže...on nie je zlý?´´ spýtala sa s nádejou Lily. Severus sa musel nad jej detskou otázkou usmiať.
,,Nie, nie je. Ale nie je to ľahké mu slúžiť bez toho, aby si sa prezradila.´´
,,On to zvládne,´´ povedala Lily sebaisto. Severus sa nemohol ubrániť pocitu, že sa snaží
utešiť seba samú. Nahol sa k nej ešte bližšie a objal ju. Pomaly ju stiahol k sebe na zem do náručia. Lily bola najskôr prekvapená, pretože pokiaľ ona vedela, tak Severus málo koho objíma, ak vôbec niekoho.
Severus si ju pritiahol ešte bližšie a ona mu položila hlavu na rameno. Pohladil ju po vlasoch. Zrazu mal pocit, že mu niečo zamokrilo rameno. Odtiahol Lily na dĺžku paží a pozrel sa na ňu. Po tvári sa jej kotúľali slzy.
,,Ty plačeš?´´ zvolal prekvapene a Lily si hánkou utrela slzy.
,,Myslím, že je toho na mňa priveľa. Nezomrela som, Londýn sa zmenil na nepoznanie a môj jediný syn sa pridal na stranu vraha.´´
,,Moja matka vždy vravela, že sa z problémov treba vyspať.´´
,,Prečo do toho prosím ťa pletieš vlastnú matku?´´ spýtala sa Lily nechápavo. Nastalo chvíľkové ticho.

,,Ani neviem,´´ povedal pomaly Severus a Lily sa zasmiala.
,,Myslím, že by sme mali ísť spať obaja,´´ povedala Lily. ,,Pretože o chvíľu tu začneš spomínať na letá, ktoré sme väčšinu trávili spolu.´´
Severus len prikývol a zdvihol ju zo zeme.
,,Môžeš spať tu v obývačke, ak ti to nebude vadiť.´´
Lily prikývla.
,,Potrebuješ ešte niečo?´´ spýtal sa Severus. Lily zavrtela hlavou.
Severus sám pre seba prikývol a doniesol Lily deku. Tá si ju od neho vzala. Nastalo ticho.
,,Dobrú noc Severus,´´ povedala Lily a rozprestrela deku na gauč.
,,Dobrú noc...Lily,´´ povedal Severus a jej meno takmer zašepkal. Lily naňho pozrela a usmiala sa.

Prvá ária

29. června 2010 v 21:15 | Amane
Svet sa vždy menil prirýchlo, ale človek sa vždy zázračne prispôsobil. Bolo úplne jedno odkiaľ pochádzal. Jedno, či bol mukel, alebo čarodejník...

Rachot londýnskeho metra nebolo vôbec počuť. Kedysi to tak bývalo, ale dnes nie. Tenké protizvukové sklá to nedovolili. Jemný ženský hlas ohlásil názov ďalšej zástavky a stroj nečujne zastal. Niekoľko ľudí vystúpilo a iný nastúpili.
Severus Snape sa posadil na voľné miesto pri okne a k svojim nohám hodil ťažkú čiernu tašku, v ktorej to tupo buchlo. Dvere na vozni sa zatvorili a stroj pomaly opustil nástupište.
Severus znudene civel do nepreniknuteľnej tmy podzemných tunelov a rozmýšľal o nepodstatných veciach. V byte dva týždne neupratoval a bolo by na čase s tým neporiadkom niečo urobiť. Podvedome si prešiel po mastných dlhých vlasoch. Tiež by si ich mohol konečne umyť.
Metro bolo pomerne prázdne, čo ale nebolo veľkým prekvapením, vzhľadom na pokročilú hodinu. Starec asi dve miesta pred Severusom čítal interaktívne noviny a ladným pohybom zápästia pretočil stránku.
Severus naňho letmo pozrel. Cestou domou si kúpim noviny, pomyslel si. Už dva týždne žiadne nečítal. Nuž, tak to dopadá, keď je zavalený prácou až po uši. Priveľa práce rovná sa kultúrna stagnácia.
Asi dve zástavky ďalej vystúpil. Nezaujato si to razil davom, keď ho niekto chytil za rukáv. Inštinktívne siahol po prútiku, ale uvedomil si, že je to len prostitútka.
,,Nazdar fešák. Máš záujem?´´ spýtala sa koketne a pohodila hlavou, až jej zlaté pliešky na orientálnej čelenke zacinkali.
,,Daj mi pokoj,´´ zavrčal a vytrhol sa dievčaťu zo zovretia. To sa zatvárilo sklamane, ale takmer okamžite sa zavesilo do ďalšieho muža. Ten ju však neodmietol.
Severus nad tým znechutene zavrtel hlavou. Hneď po Temnom pánovi najviac neznášal šľapky. Pripomínali mu Bellatrix a jej podobné ženy.
V najbližšom stánku si kúpil Timesky a od ženy v okienku si zobral štíhlu trubičku. Zľahka zatlačil na pravú stranu, niečo cvaklo a potiahol. Trubička sa po svojej dĺžke rozpolila a odhalila interaktívny list z nanosenzorov. Očami preletel titulnú stranu. Nič zaujímavé, iba veľký nápis oznamoval, že Manchester zbankrotoval a tak museli tým zrušiť. Vyzerá tak, že muklovia nemajú nič iné na práci, než sledovať futbal. Ešteže mal predplateného Denného proroka.
Obe polovice trubičky priložil k sebe a tie sa automaticky uzamkli. Severus pokračoval
v ceste domov, keď mu vo vrecku zavibroval mobil. Presne tak, mobil. Čarodejníci zistili, že ide o mimoriadne šikovnú vecičku, ktorú, pochopiteľne, účinne zdokonalili.
,,Prosím.´´
,,Snape, urýchlene sa dostav ku mne. Mám pre teba prácičku,´´ ozval sa hlas v aparáte.
,,Práve som jednu skončil. Nemám záujem o ďalšiu,´´ zavrčal. Bol tak unavený, že jeho povestný sarkazmus si zobral dovolenku.
,,Toto je rozkaz: Okamžite sa dostav do baru, inak si hľadaj inú spojku,´´ povedal nahnevaný hlas a aparát ohluchol.
Severus si unavene vzdychol. Ešteže to má po ceste. Ledva spravil dva kroky a zastavil ho záchvat kašľa, ktorí mu priam trhal pľúca. Trpel takýmito záchvatmi už dva roky.
Pár blokov ďalej sa nachádzal pomerne zašitý bar Srdcová sedma. Bolo všeobecne známe, že sa tu schádzala výhradne špinavá spoločnosť. Takže, pokiaľ ste chceli niekoho dať zabiť alebo zohnať niečo ilegálne, stačilo prísť sem.
Severus otvoril dvere a ovanul ho silný pach cigariet. V miestnosti bolo mierne prítmie a pri stoloch sedeli skupinky ľudí. Buď to boli skupinky nájomných vrahov čakajúcich na klientov, alebo pašeráci s klientmi. Zadymenou miestnosťou sa niesol tichý šum rozhovorov.
Zamieril k výčapu, kde sa o pult opieral majiteľ a zamestnávateľ v jednom. John Buck bol jednou z najlepších spojok v podsvetí. Vedel zohnať ľudí na čokoľvek. Chceli ste lacnú vraždu? Alebo zabiť Britského premiéra? Žiaden problém! Buck vždy zohnal niekoho, kto sa na to dá. Samozrejme za určitý poplatok. Tiež sa vyznal v spoločenskom poriadku vrahov. Presne vedel, kto kde stojí a akú má približnú cenu. Londýnsky vrahovia, to bola jedna veľká svorka vlkov. Nebezpečná svorka.
,,Konečne! Už som myslel že neprídeš,´´ privítal Buck Severusa a podali si ruky. Buck nalial Severusovi gin a posunul mu ho. Druhý muž do seba pohár obrátil.
,,Tak čo ste chceli?´´ začal Severus po malom osviežení. Buck ho zhodnotil pohľadom.
,,Ty ale vyzeráš,´´ poznamenal. Severus sa zamračil.
,,Prepáč, že nevyzerám ako niaky model. Udivuje ma, že si si moje pre dispozície všimol až po troch rokoch spolupráce. Myslel som, že si chytrejší,´´ ozval sa Severus sarkasticky.
,,Nemyslel som to takto. Ja len, že vyzeráš, akoby si týždeň nespal.´´
,,A ty sa divíš?! Ten blbec, ktorého som mal odstreliť ma asi odhalil, lebo som kvôli nemu musel obrátiť Londýn hore nohami. Až dnes som ho našiel sa schovávať v jednom nevestinci v Soho.´´
,,Ako ťa tak počúvam, tak začínam pochybovať o tvojej kvalite,´´ povedal Buck sklamane. ,,Vždy som si myslel že ťa neodhalia.´´
,,Na dokonalosť veria len blázni,´´ odsekol Severus. ,,Ale nedošiel som sem počúvať, ako ma kritizuješ. Vravel si, že máš prácu. Tak hovor.´´
Buck naňho urazene zagánil. Nemal rád, keď sa nad neho ľudia ako Snape vyvyšovali. Často krát si neuvedomovali, že prácu majú len vďaka nemu.
,,Bol tu taký jeden chlapík, vlastne skôr mladý muž, a výslovne si prial teba. Povedal mi len, že potrebuje niekoho odstrániť, ale sám na to nestačí. Vraj by mu bodla tvoja pomoc.´´
,,A odmena?´´
,,Má niečo nevyčísliteľnej hodnoty a môže sa ti to zísť. K tomu tisíc galeónov na vrch a mne polovicu, keď sa s ním len stretneš. ( Buck bol tiež čarodejník. ) Myslím, že pôjde o niečo veľké, keď je ochotný toľko zaplatiť.´´
Severus mlčal. Celé sa mu to nezdalo.
,,No tak Snape. Len si to predstav. Tisíc galeónov. S toľkým zlatom by si rok nemusel pohnúť zadkom,´´ lákal ho Buck.
,,Ty chceš hlavne svoj podiel, však?´´
,,Veď sa s ním len stretni. Nemusíš to prijať,´´ poznamenal majiteľ nevinne. Severus zaťukal nechtom na prázdny pohár a Buck mu dolial.
,,Kde sa to s ním mám stretnúť?´´ spýtal sa Severus rezignovane a napil sa alkoholu.
,,Niekde na Destiny street. Pokiaľ viem, je to ľudoprázdne miesto s opustenými skladiskami. Málokto tam chodí.´´
,,Zaujímavé,´´ poznamenal Severus.
,,Takže berieš?´´
,,Pôjdem sa s tým chlapom porozprávať, nech máš z toho niečo, ale nečakaj, že to vezmem. Povedal aj kedy?´´
,,Zajtra o desiatej večer.´´
Muži sa rozlúčili a Severus pokračoval v ceste domov. Keď vstúpil do bytu naskytol sa mu pohľad na totálny chaos. Oblečenie sa povaľovalo po zemi a obaly od jedla boli To som teda dopadol, pomysle si, pojedám tu čínu a popritom sa dívam na muklovskú politickú reláciu. Ach, kde sú tie časy, keď som večery trávil s trestami po škole, opravovaním písomiek a pohárikom ohnivej whisky v ruke? Čo som spravil zle?
Samozrejme, on nič zlé nespravil. Keď vyšla najavo jeho zrada a Voldemort sa ho pokúsil zabiť, tak ho zachránil Potter. Vpochodoval do Škriekajúcej búdy a začal bojovať s Voldemortom. Bohužiaľ, Severusa zasiahlo omračovacie zaklínadlo a tak si z toho takmer nič nepamätal. Vedel len, že Voldemort na niaky čas zmizol a teraz snová nové plány na ovládnutie sveta. Tiež si myslel, že ho pošlú do Azkabanu, ale akosi sa tak nestalo. Nestaral sa o to, ako je to možné, i keď bol trochu zvedaví.
Rokfort bol zničený a tak si musel hľadať iné miesto. Náhodou sa stretol v Deravom kotlíku s Backom a ten mu ponúkol prácu nájomného vraha. Nič lepšie vtedy nemal, tak to vzal.
Ako tak sledoval moderátora, znovu ho zachvátil bolestivý kašeľ. Každé nadýchnutie ho bolelo a keď sa pozrel na svoju ruku, videl na nej niekoľko kvapiek krvi. Občas sa mu stávalo, že vykašliaval krv. Tiež mu občas bolo tak zle, až z toho zvracal a niekedy ho celý deň bolela hlava.
Druhý deň vstal okolo obeda. Už dlho sa tak dobre nevyspal. Hneď po prebudení si uvaril kávu
a špinavé oblečenie z včerajšieho upratovania hodil do práčky. Spravil si ešte ľahký obed a oddal sa zaslúženej relaxácii. Pustil si pomalú jazzovú hudbu a začal si čítať jednu z kníh o čiernej mágii. Konečne pokoj.
Až do jedenástej nerobil takmer nič iné, než si čítal a počúval hudbu. Teda ak do toho nepočítame rozvešanie prádla. Úderom deviatej opustil byt, zamieril na miesto stretnutia a cestou si kúpil niečo na jedenie. Vlasy si umyť nestihol.


Destiny street bola dlhá zašitá ulička v chudšej časti mesta. Lemovaná opustenými skladmi s porozbíjanými oknami naznačovala, že kedysi zažila aj lepšie časy. Sklady boli rozľahlé a v niektorých ešte zostalo pár kusov zariadenia ako železné stoly či výrobné pásy. Inak bolo všade plno špiny a prachu, a jedinými obyvateľmi tohto bohom zabudnutého miesta boli potkany.
Severus ostražito prechádzal tmavou ulicou a rozhliadal sa okolo seba. Ticho bolo priam hmatateľné. Nepočul nič iné, len svoj vlastný dych a kroky. Odrazu zľava presvišťalo zaklínadlo. Severus sa s vyľakaným výkrikom uhol a červený záblesk narazil do zväzku železných tyčí, ktoré s ohlušujúcim treskotom dopadli na zem, rozvírili prach a hlasno sa ešte chvíľu kotúľali po zemi.
Severus sa rozkašľal, vytiahol prútik a žmúril okolo seba cez oblak rozvíreného prachu. Keď sa prach konečne usadil, všimol si tmavej postavy dobrých päťdesiat metrov pred ním. Koniec prútika jasne žiaril v prítmí. Postava sa pohla jeho smerom. Severus na ňu namieril svoj prútik.
,,Stojte! Inak vás omráčim!´´ zakričal varovne. Postava však nezastala.
,,Ale no tak Severus. Nemusíš sa hneď vyhrážať. Veď to bolo len priateľské podpichovanie.´´
Čiernovlasí muž zmeravel. Ten hlas poznal, ale nevedel si ho priradiť k menu.
,,Mne sa to veľmi priateľské nezdalo,´´ odsekol. Postava sa zasmiala.
,,To ma neprekvapuje. Vždy ti všetko vadilo a nikdy si nebol s ničím spokojný, pokiaľ niekto netrpel.´´
Takže ho ten hlas pozná. To nie je zrovna výhra.
,,Poviete mi, kto ste?´´ skúsil Severus, ale nedúfal, že dostane odpoveď.
Postava mlčala, ale ďalej sa približovala. Jej obrysy sa vyjasňovali. Keď bola dostatočne blízko, Severus takmer nedýchal. To predsa nebolo možné!
,,Potter!´´
Harry Potter, Chlapec ktorí prežil, stál pred ním s prútikom v ruke a drzo sa naňho škeril.
,,Dobrý večer, pán profesor.´´
Severusovi takmer vypadol prútik z ruky.
,,Čo tu robíte?´´ povedal chladne, aj napriek faktu, že bol veľmi blízko infarktu.


,,Napadlo mi, že si objednám vaše služby. Rád by som vybavil jednu delikátnu záležitosť,´´ povedal
Harry a díval sa mužovi priamo do očí.
,,Prečo ja?´´ zavrčal Severus. Vôbec sa mu to nepáčilo. Potter bol zjavne v riadnej kaši a on, Severus Snape, ho musel z nej vytiahnuť, ako už sto krát predtým.
,,Pretože ste jediný komu verím,´´ zaznela odpoveď.
Druhý muž prekvapene zažmurkal a zneistel. Potter mu verí? Svet sa musel zblázniť. Muklovia až príliš vplývajú na čarodejníkov.
,,A čo vaši vzácny priatelia?´´ rypol si Severus. Pokiaľ vedel, tak jeho kamoši s ním boli úplne všade.
,,Nestretávam sa s nimi,´´ povedal Harry smutne. ,,Po tom, čo sa stalo, už sa so mnou nebavia.´´
,,Len mi tu nezačnite nariekať Potter. Na niake pubertálne výlevy nemám náladu.´´
Harry naňho pozrel a pristúpil bližšie.
,,Než začneme, mali by ste niečo vidieť.´´ Severus v duchu prevrátil očami. Mal pravdu. Potter je v niakom veľkom probléme.
Harry si uvoľnil manžetu na ľavom rukáve košele a vykasal si ho až po lakeť. Pomaly zdvihol ruku tak, aby na ňu druhý muž dobre videl. Severus takmer nedýchal.
,,Nemožné,´´ zašepkal a ďalej civel na dobre známi obrazec na predlaktí. Temné znamenie.
,,Ako sa to stalo?´´ spýtal sa ešte mierne šokovaný.
,,Práve o to ide. Pridal som sa k Voldemortovi. Vy viete, že som to neurobil len tak zo zábavy. Mám plán, ako ho zabiť.´´
,,To je síce všetko veľmi pekné, ale zabiť ho môžeš aj sám. Určite si sa dostal do kruhu jeho obľúbencov. Tak v čom je problém?´´
,,Nie je to také jednoduché. Voldemort
nikomu neverí a myslím, že ten váš kruh obľúbencov už dávno neexistuje.
Aj keď, mnohý Smrťožrúti si to myslia. Hlavne Bellatrix.´´
,,Samozrejme, pripravená pred ním roztiahnuť nohy kedykoľvek,´´ zavrčal Severus.
,,Súhlasím. Voldemortovi sa nepáči, kam sa čarodejnícky svet uberá a plánuje znovu obsadiť ministerstvo a ovládnuť muklov. Predpokladám, že chce celý svet vrátiť do stredoveku a ovládať ho. Bohužiaľ, mnoho iných čarodejníkov s ním súhlasí a tak sa jeho rady rýchlo rozširujú. Viete koľko teraz behá po svete Smrťožrútov? Tisíc.´´
Pri tomto vyhlásení sa Severusovi takmer zatočila hlava. Keď slúžil on, toľko ich nikdy nebolo.   
,,Čo chcete robiť, Potter?´´
,,Voldemort sa obklopil starovekou obrannou mágiou. Je veľmi ťažké sa cez ňu dostať. Môj plán je taký, že ja ju na chvíľu zdvihnem a vy naňho zaútočíte. Predpokladám, že ste vynikajúci duelant.´´
,,Prečo si nevyberiete na pomoc niekoho iného a nezaujíma ma, že mi veríte. Ja sa odmietam účastniť na niečom takom.´´
,,Musíte sám uznať, že vybrať si niekoho zo Smrťožrútov, nie je veľmi múdre. Všetci sú mu verný až za hrob. Vás poznajú a preto si nemyslím, že by mal byť problém okolo nich prekĺznuť.´´
,,Poznajú ma ako zradcu. Zabijú ma skôr než stihnem povedať Avada kedavra.
Potter, aj keď tomu ťažko uveriť, ja mám svoj život rád,´´ vrčal Severus nepríčetne.
,,To vám nikto neberie, ale nepoznám nikoho iného, komu by som veril.´´
,,Mňa lichôtkami nezlomíte, Potter.´´
,,To nie je lichôtka. To je fakt. Stokrát ste ma zachránil a pomohol mi, a preto vás prosím ešte raz. Pomôžte mi sa znovu postaviť Voldemortovi, prosím.´´
Severus v ohromení civel na Harryho. Ešte nezažil, aby ho mladý Chrabromilčan o niečo prosil.
,,Chceš definitívne zabiť Temného pána?´´
,,Taký je plán.´´
,,A čo odmena. Vraj máš niečo, čo sa mi bude hodiť a je to neoceniteľnej hodnoty,´´ kontroloval Severus. Predsa nebude pracovať zadarmo.
,,Čakal som, že sa na to spýtate,´´ uškrnul sa Harry a z vrecka vybral malú fľaštičku s čírou tekutinou.
,,Viem, že umieraš, Severus. Viem dokonca čo ti je a ako to liečiť. Trvalo mi pol roka, kým som zohnal to, čo potrebuješ. Stačí, keď to vypiješ a bolesť odíde.´´
Severus sa díval na malú fľaštičku s kamennou tvárou.
,,Ako mám vedieť, že mi neklameš?´´
,,Prečo by som to robil? Nič nezískam, keď ťa zabijem, ale keď ti ponúknem vyliečenie, to je už iná. Povedz mi, je pravda, že liečitelia u sv. Munga nevedia čo ti je? Keď chceš, ja ti to poviem.´´
Nastalo mŕtve ticho. Obaja muži si navzájom hľadeli do očí. Severus vedel, že keby sa na to Pottera spýtal, stratil by sám pred sebou tvár, ale na druhú stranu, bol strašne zvedavý.
,,Tak hovor,´´ povedal ľadovo. Harry sa usmial. Zjavne vedel, na čo druhý muž myslí. Vyzerá tak, že Potter konečne zmúdrel a naučil sa všímať si detaily, pomyslel si Severus.
,,Rozpadá sa vám telo z vnútra. Predpokladám, že zvraciate, bolí vás hlava
a máte bolestivé záchvaty kašľa s občasným vykašliavaním krvi. Prečo sa to deje? Ide o veľmi vzácnu kliatbu, ktorú väčšinou používajú nekromanti. Povedzte, nezabili ste niakeho?´´
Severus sa začal prehrabovať v spomienkach. Naozaj jedného pred dvoma rokmi zabil. Vlastne to bolo v čase, keď sa začali uňho prejavovať prvé príznaky. Krátko prikývol.
,,Začínajú sa vám najskôr rozpadať pľúca, potom kliatba napáda tráviaci systém a až ako posledné prichádza na rad srdce. Bohužiaľ, tí čo sa toho dožili, umierali pomalou a bolestivou smrťou. Podľa vašich príznakov usudzujem, že
sa vám prednedávnom zhoršilo trávenie prejavované rannou nevoľnosťou. Pripravte sa na to, že začnete vykašliavať väčšie množstvo krvi a môže sa vám stať, že občas nebudete vedieť dýchať. Presne tak, Severus. Umierate a preto mi chcete pomôcť.´´
,,Ja vám nechcem pomôcť.´´
,,Ale chcete, len o tom ešte neviete,´´ trval na svojom Harry.
Severus bol zmätený. Teraz už síce vedel, čo mu je, ale veľmi povzbudivé to nebolo. Ak má tomu faganovi veriť, tak ten záhadný elixír, ktorí mu má vraj pomôcť, potrebuje. Všetko naznačovalo tomu, že by mal prijať Potterovu ponuku. Ale mal by odvahu urobiť to, čo po ňom chce? Bol nakoniec Slizolinčan, a ako bolo dobre známe, Slizolinčania nenasadzujú svoj život pre nič za nič.
,,Kedy chceš, aby som to urobil?´´
,,O to sa nebojte. Dám vám vedieť, keď budete potrebný. Zatiaľ si môžete robiť čo chcete. Tak čo, prijímate?´´ spýtal sa Harry a podal Severusovi ruku.
Ten váhal. Tento Potter, s ktorým hovorí je iný. Už to nie je hlúpe ustráchané decko. Dalo by sa povedať, že dospel.
Severus mu stisol ruku.
,,Napriek všetkému si myslím, že pri tom umrieme. Obaja.´´ Harry sa usmial.
,,Ale bude to pre dobrú vec. To sa nepošťastí každému. A ako povedal Dumbledore, smrť je len ďalším dobrodružstvom.´´
Pustili si ruky a Harry znovu siahol do vrecka. Vytiahol z neho kožený mešec.
,,Tu je tých tisíc galeónov, čo som sľúbil. Buck svoj podiel dostane ešte dnes večer. Nemusíte za ním chodiť.´´
Severus si od neho vzal mešec a poťažkal ho v ruke. Podľa váhy usudzoval, že je v ňom dosť zlata. Schoval ho do vrecka svojho kabáta a znovu sa zadíval na Harryho predlaktie.
,,Stále nemôžem uveriť, že si prijal Temné znamenie.´´
Harry sa nervózne uškrnul.
,,Viete, nikdy som si nemyslel, že to bude bolieť,´´ poznamenal nevinne a Severus sa musel zamyslieť nad jeho inteligenciou. Zdá sa, že mladíka precenil. Nuž čo, zmýliť s môže aj majster elixírov.
,,Zdá sa, že ste rovnako tupý ako v deň, keď ste sa objavili na Rokforte. Myslím, že je všeobecne známe, že cejchovanie bolí, Potter. Nechápem, ako ste si mohli myslieť opak.´´
,,Každý sa môže zmýliť,´´ povedal Harry diplomaticky a s týmito slovami zmizol v tme.

O niaky čas neskôr sa v miestnosti osvetlenej dvoma sviečkami Harry postavil k stene vedľa Luciusa Malfoya. Všade naokolo bolo cítiť starovekú mágiu.
V kresle oproti nim sedel Voldemort a jeho červené oči sa upierali na šachovnicu pred ním. Muž s haďou tvárou sa načiahol za figúrkou pešiaka a zdvihol ho do vzduchu.
,,Všetko je pripravené?´´ opýtal sa Voldemort syčivým hlasom.
,,Áno je môj pane,´´ ozval sa Malfoy úlisne. Voldemortovi sa na tvári objavil krutý úsmev.
,,A ty, Potter, vybavil si?´´
,,Všetko v poriadku.´´
Pešiak ladne pristál uprostred šachovnice.
,,Perfektné.´´

V tom istom momente sa rozozvučala zelená kontrolka v Ústave zmrazovania a na chodbách nastal pohyb. Niekoľký lekári sa nahrnuli do malej miestnosti s dvoma chladiacimi boxmi. Na jednom z nich blikalo zelené svetielko.
Dvaja lekári odistili dvere na boxe a vytiahli von dlhý kváder, na ktorom ležala mladá žena.
Aj napriek chladiacemu procesu bolo vidieť, ako je neuveriteľne pekná. Vyzerala presne tak isto, ako v deň, keď ju sem priniesli. Iba vlasy mala dlhšie.
Lekári ju nervózne sledovali. Žene sa zachveli viečka a pootvorila ústa. Jeden z lekárov sa nad ňu naklonil.
,,Pani Potterová počujete ma?´´
Žene sa znovu zachveli viečka a po chvíli ich otvorila. So zastretým zrakom sa pozrela do lekárovej tváre. Oči jej začali kĺzať po ostatných a nakoniec sa zase zastavili na prvom lekárovi. Žena niečo hovorila, ale šepkala tak potichu, až sa lekár musel skloniť k jej tvári.
,,Kde to som?´´

Slnečná balada

29. června 2010 v 20:46 | Amane
Môj úplne prvý songfic na pesničku od Pehy - Slnečná balada. Som zvedavá, ako sa vám bude páčiť, pretože mne sa nepáči vôbec.

Tmavá izba znela tichým plačom. Čiernovlasý chlapec sedel v kúte, objímal si kolená a plakal. Keby bol bežal rýchlejšie, určite by to prežila...

Lúče slnka pália tvár
Dotýkajú sa nám dlane
Aspoň chvíľu zažiť raj

Bol slnečný deň a oni ležali pri jazere. On ležal natiahnutý na tráve a Hermiona sedela vedľa neho. Potichu ju sledoval.

Dívala sa na trblietavú hladinu jazera a sledovala spolužiakov naokolo. Slnko jej vytváralo vo vlasoch zlaté kučery a teplý vetrík ich rozfúkal na všetky strany, takže ich mala strapatejšie než inokedy.

,,Už to dlho nepotrvá však. On príde,´´ prehovorilo dievča tlmene. Harry zavrel oči a cítil, ako mu slnko hreje na tvár.

,,Máš pravdu. Čoskoro príde, ale mi budeme pripravený,´´ utešoval ju. Vedel, že sa oňho bojí, ale on musel zabiť Voldemorta, pretože tak to bolo predpovedané.

,,Chcela by som odísť, utiecť, niekam veľmi ďaleko.´´

,,Keď to skončím, tak môžeme ísť kam len budeš chcieť.´´

,,Harry.´´

Oslovený otvoril oči a pozrel do očí tej, ktorú miloval viac než čokoľvek iné. Dívala sa naňho ustarostene a vyčítavo. Natiahla k nemu ruku a odhrnula mu vlasy z čela, aby videla na jazvu.

,,Je to prekliatie,´´ zašepkala a Harry ju vzal za ruku, snažiac sa ju utešiť.

,,Ja viem Hermiona, ja viem. No neboj sa, za pár dní to už bude iba spomienka.´´

Harmiona sa usmiala a naklonila sa k jeho tvári. Ich pery sa spojili v nežnom bozku. Ešte netušili, že bude ich posledný.

Koľko ľúbiš toľko si
Chutnaj chvíle zadýchané
Lány žltých slnečnýc

,,Kto ťa ochráni tento krát, Potter!´´ jačal Voldemort na celú Veľkú sieň. Harry pevne zvieral prútik a v hlave sa mu vznášal obraz Hermiony. Sľúbil jej, že odídu niekam ďaleko, najskôr niekam do Talianska. To by sa jej páčilo. Lenže na to, aby sa tak stalo, musí zabiť Voldemorta.

,,Nič iné než láska, Riddle. To však ty nemôžeš pochopiť.´´

,,Láska! Ty a Dumbledore ste rovnaký. Nepoznáte iné vysvetlenie, ako lásku,´´ povedal Voldemort a nadýchol sa k smrtiacej kliatbe. No Harry bol rýchlejší.

,,Avada kedavra!´´ skríkol a zelený lúč trafil Voldemorta priamo do hrude. Na chvíľu sa v jeho očiach zjavil úžas, no vzápätí ho vystriedal strach. Bez jediného hláska sa obávaný černokňažník zrútil na zem a Veľkou sieňou zaznel víťazoslávny krik.

Viem že všetko musí ísť
Aj keď neviem čo sa stane

Harry sa predieral cez zástup, ktorý ho obklopil a kričal mu na slávu. Nechcel počuť ich chválu, chcel ju počuť iba od nej.

Vybehol z Veľkej siene a obzeral sa na všetky strany. Nebola tam. Bežal von z hradu a namieril si to k Zakázanému lesu. Tam ju totiž videl naposledy.

Vbehol medzi vysoké stromy a bežal hustým kriačím, ktoré sa ho snažilo zastaviť. Necítil ako ho konáre švihajú do tváre a pichľavé halúzky mu driapu oblečenie. Chcel byť čím skôr pri nej.

Vbehol na čistinu, ne ktorú sa predtým premiestnili a kde ich napadli Smrťožrúti. Kričala naňho, aby išiel bez nej a s úsmevom mu povedala, že bude v poriadku, že to zvládne.

Všade boli telá a všetky mŕtve. Harry behal od jedného k druhému a hľadal Hermioninu tvár. Nakoniec ju aj našiel.

Ležala na zemi v zašpinenom habite s otvorenými očami. Harry k nej klesol na kolená a vzal ju do náruče. Horúce slzy mu stekali po lícach a z hrdla sa mu drali vzlyky. Zaboril svoju tvár do jej vlasov.

Sľúbil jej, že odídu a zlyhal. Nezostal s ňou a nepomohol jej. Zostala úplne sama.

Pozrel jej do vystrašených očí a ten pohľad ho zabolel. Rukou jej ich jemne zavrel. Zdvihol ju do náručia a pomaly niesol k hradu.

Dýchaj ma dýchaj
Chvíľu
nevrátiš už späť
Dýchaj dýchaj
Chvíľu nevrátiš už späť

14. Veci, o ktorých sa nehovorí

27. června 2010 v 19:37 | Amane

Harry sa zobudil na hluk v izbe. Potom, čo zdrhli so Selene pred Snapeom sa ešte stihli oddať vášnivému bozkávaniu v tmavej klubovni, takže Harry prišiel do izby v omámenom stave.
Namáhavo rozlepil oči a vo svojom zornom poli zbadal baliaceho Rona.
,,Ty niekam ideš?´´ spýtal sa ho a posadil sa.
,,Však domov nie? Mal si sa začať baliť, inak ťa tu necháme.´´
,,Tento rok zostávam na Rokforte.´´
Ron zamrzol v pohybe a pomaly pozrel na kamaráta.
,,Prečo?´´
,,No, ehm...´´
,,Chápem, ale mamka bude nešťastná.´´
,,Viem. Pozdrav ju prosím ťa za mňa a povedz, že mi je to ľúto.´´
,,Ako chceš,´´ povedal Ron a pokračoval v balení.
Okolo jedenástej bol Harry vyprevadiť kamarátov na dvor.
,,Harry, si si istý, že tu chceš zostať?´´ pýtala sa ho úzkostlivo Hermiona a objala ho.
,,Neboj sa Hermiona, budem v pohode.´´
,,Tak dobre. Kde je inak Selene?´´
,,Neviem. Možno ešte spí.´´
,,Hmm. Tak pekné Vianoce Harry.´´
,,Aj vám,´´ povedal, zamával im a vrátil sa do hradu.

O dvanástej bol hrad tichý ako hrob. Harryho kroky sa ozývali prázdnymi chodbami, keď mieril do Veľkej siene. Fakultné stoly zmizli a nahradil ich jeden spoločný. Sedelo tam už niekoľko učiteľov a jeden vysoký Slizolinčan.
,,Dobrí deň Harry, ty si zostal na Rokforte?´´ privítal ho Dumbledore.
,,Hej, zostal som,´´ povedal a sadol si oproti Slizolinčanovi. Stále lepšie, než sedieť pri učiteľoch. Rozhliadol sa, či tam nie je Snape, ale nikde ho nevidel.
Povzbudený týmto zistením, si nabral hustú hrachovú polievku. Hneď ako si vložil prvé sústo do úst, so Veľkej siene vošla Selene so Snapeom. Harry ho ostražito sledoval. Nevenoval mu však žiadnu pozornosť a sadol si k učiteľom. Ticho svojich kolegov pozdravil a nabral na tanier.
Selene sa hodila na stoličku vedľa neho. Mala na sebe čierne nohavice a tričko s nápisom rockove skupiny ( Evanescence :D) Vlasy mala rozpustené.
,,Dobré ráno,´´ pozdravila a zívla.
,,Skôr dobrí deň. Je už dvanásť,´´ ozval sa Slizolinčan.
,,Ja som vstala pred chvíľou, takže pre mňa je stále ráno,´´ odsekla čiernovlasá a nastalo ticho, prerušované cinkaním riadu.
,,Harry povedz, prečo si sa rozhodol zostať?´´ ozval sa Dumbledore nečakane.
Do Harryho akoby udrel blesk. O čo sa ten senilný chlap snažil?
,,Nechcelo sa mi.´´
,,Naozaj? Molly je určite nešťastná, že si neprišiel.´´
,,V
skutočnosti sa pohádal s Ronom. Preto nejde k Weasleyovcom,´´ vložila sa do toho Selene, snažiac sa Harryho ušetriť riaditeľovho výsluchu.
,,Hmm, mne sa zdalo, že ste sa rozlúčili celkom priateľsky.´´
Selene s Harrym na seba pozreli. Dostal ich.
,,Viete čo, nechajte to tak,´´ rezignoval Harry a cítil, ako ho prepálil niečí pohľad. Ani nemusel zdvihnúť hlavu, aby vedel, že to bol Snape.

Harry musel uznať, že v škole bola nuda. Absolútne netušil, čo by mohol robiť. Tak sa asi dve hodiny prechádzal hore dolu po hrade. Zašiel dokonca za Hedwigov, ktorej z nudy porozprával o včerajšom plese. Nezabudol jej ani porozprávať o rodiacom sa cite k Selene.
Cestou do klubovne objavil Selene v Snapeovom sklade. Upratovala, zase.
Harry sa oprel o zárubňu a sledoval ju. Stále mu chrbtom a čítala štítky na fľaštičkách. Keď sa načiahla po ďalšej, tričko sa jej trochu vyhrnulo a odhalilo kúsok tetovania. Harry sa zamračil. Ona má tetovanie?
Chvíľu ju ešte pozoroval
a keď si bol istý, že dievča o ňom nevie, podišiel k nej a chytil ju za pás. Čiernovlasá skríkla a pozrela sa za seba - našťastie nestála na rebríku.
,,Prečo ma stále takto strašíš?´´ spýtala sa ho s mierne podráždeným tónom. Harry si oprel bradu o jej plece.
,,Bude ti to ešte dlho trvať?´´
,,Nie, už končím. Dneska mi otec povedal, nech napíšem zoznam elixírov, ktoré som vyhodila. Lenže, kto si to má pamätať, tak som mu povedala, nech si ho spraví sám. Však svoje zásoby pozná.´´
,,A?´´
,,Nasral sa na mňa.´´
,,Hmm, to je zlé,´´ povedal Harry a pobozkal Selene na líce. Tá sa mu otočila tvárou a Harry sa na ňu vrhol.
Pritlačil ju k regálu s takou razanciou, až sa fľaštičky na policiach zatriasli. Selene ho objala okolo krku a pritiahla si ho bližšie, presne ako včera večer.
,,Nevadí ti, že by nás mohol prichytiť?´´
,,Jeb na to.´´
,,Ó dokonca je aj vulgárny,´´ zasmiala sa Selene. ,,To sa mi páči,´´ povedala a pobozkala ho.

Podvečer so Selene natrafili na Slizolinčana, s ktorým si nakoniec v knižnici zahrali rachotiacu sedmu. Utiahli sa tam do kúta a popri tom ohovárali učiteľov a spolužiakov.
Ešte pred spaním sa Harry vybral do chalanskej umyvárky. Vošiel dnu a zarazene zostal stáť. Selene stála pod prúdom teplej vody kompletne nahá.
,,Prepáč!´´ zvolal Harry a rýchlo sa jej otočil chrbtom. Selene zvreskla a chrbtom narazila do vykachličkovanej steny. Neobťažovala sa pozakrývať. Bola zvyknutá, že sa na ňu chalani dívajú.
,,Čo tu robíš?´´ koktal Harry. Stále sa na ňu nedíval.
,,No, v našich sprchách netečie teplá voda a akosi som nepočítala s tým, že sa pôjdeš osprchovať... a môžeš sa otočiť.´´
,,Fajn, ale daj si na seba uterák.´´
,,Pche. Ver mi, že som na takéto zvyknutá.´´
Harry sa nechcel otočiť a predsa to urobil. Selenine dlhé vlasy sa jej vlnili po mokrom tele. Pokožku mala bledú ako mramor a v rozkroku tmavú húštinu. Jediným ladným pohybom vypla vodu. V miestnosti zavládlo ticho.
Pomaly k nemu vykročila a voda jej v pramienkoch stekala po tele. Zastala kúsoček od neho a zadívala sa mu do očí.
,,Nehor mi, že si to nikdy nevidel,´´ povedala a dotkla sa jeho začínajúcej erekcie.
,,Predstav si, že nie,´´ precedil cez stisnuté zuby a cítil, ako mu do tváre stúpa červeň. Keď toto Snape zistí, zabije ho.
Selene od neho odstúpila, obliekla si župan a pozbierala svoje veci.
,,Dobrú noc,´´ povedala potichu a zmizla z miestnosti.

Harry tej noci nespal pokojne. Stále sa mu vynáral obraz nahej Selene a nútil ho rukou zablúdiť k lemu nohavíc.
Ráno si Harry konča postele našiel hromadu darčekov. Hermiona mu dala akúsi knihu o metlobala, od Rona dostal veľkú krabicu fazuliek každej chuti, Dursleyovci mu poslali krabičku ušných tyčiniek - aspoň je to užitočné - a od pani Weasleyovej pletený sveter.
Posledný darček bol od Selene. Bola to malá sivá krabička previazaná striebornou stužkou. Roztasenými rukami ho rozbalil. Na perinu vypadol strieborný prsteň s levou hlavou. Harry naňho zíral s rozšírenými očami. Ešte nikdy nedostal žiaden šperk a ani žiadny nevlastnil. Nasadil si ho na prst a sledoval, ako sa leskne. Bol jednoducho nádherný.


Zrazu sa dvere na izbe otvorili a objavila sa v nich Selene v čiernej nočnej košeli na ramienka, s hlbokým výstrihom a lemom končiacim v polovici stehien.
,,Pekné Vianoce!´´ zvolala a hneď sa nasáčkovala k nemu do postele. ,,Ďakujem za náramok. Ako si vedel, že mám rada hadov?´´ vyškierala sa naňho Selene a ukázala mu zápästie, okolo ktorého sa točil náramok v podobe hada.
,,Ehm. Typol som si. Dik za prsteň.´´
,,V poho. Hneď ako som ho videla som si myslela, že by sa ti páčil.´´
Zavládlo ticho.
,,Povedz mi niečo o svojej mame,´´ povedal Harry. Už dlhšie ho tento problém zamestnával, ale nebola vhodná príležitosť sa spýtať.
Selene naňho pozrela čiernymi očami, ktoré tak veľmi pripomínali jej otca. Vlastne by sa dalo povedať, že sa veľmi podobala na otca. Samozrejme okrem nosa. Ten mala stopercentne po mame.
,,Moja mama bola Elisabeth Carterová a bola tiež pol na pol, ako otec. Poznali sa niekde v Škótsku. Bolo to tesne pred koncom vojny. Pamätám si, že sa mali veľmi radi, dokonca si spomínam, že sa otec usmieval.´´
,,Naozaj! On sa fakt usmieval!´´
,,Samozrejme, ale bolo to dávno.´´
,,Čo sa stalo?´´
,,Keď som mala deväť mama zomrela. Nikto nevedel, čo sa jej stalo. Prišlo to rýchlo a nečakane. Odrazu len omdlela a nemohli sme ju prebrať. Otec ju hneď zobral k Sv. Mungovi. Keď sa druhý deň zobudila, mala hrozné bolesti, blúznila a mala horúčku. Otec sa od nej nepohol celú dobu. Spomínam si, ako tam pri nej presedel celé dni. Nikto jej nevedel pomôcť Harry, nikto. Ku koncu už nikoho nepoznávala. Zomrela o týždeň...v otcovom náručí.´´
Selene si zobrala striebornú stužku a začala sa s ňou hrať. Harry sa na ňu pozorne díval a nemokol tomu uveriť. Ohromila ho Snapeova oddanosť k manželke, ktorú neodškriepiteľne miloval. Muselo to byť strašné sa dívať, ako mu umiera pred očami.
,,Niekedy sa mi o tom sníva. Znovu a znovu vidím otca ako ju drží v náručí a plače. Ešte mesiac po maminej smrti som sa v noci budila s krikom. Otec sa vtedy nado mnou zľutoval a dovolil mi spať s nim v posteli. Vlastne som tam spávala do jedenástich,´´ povedala Selene a uškrnula sa.
,,Čo bolo potom?´´
,,Mohla som ísť na Rokfort, ale ja som nechcela. Všetko mi ju tu pripomínalo. Musela som vypadnúť niekam ďaleko. Tak ma otec poslal do Ameriky, odkiaľ som sa vrátila až po šiestich rokoch. Nevideli sme sa celú tu dobu, len sme si písali.´´
,,Takže preto si odišla do Ameriky. No ale keď ti to tu všetko pripomína, tak prečo si sa vrátila?´´
,,Aj keď som mala v Amerike priateľov a relatívny pokoj od dotieravých spomienok, necítila som sa tam doma. Môj domov je v Británii, ďaleko na severe v mrňavom mestečku pri rieke. Nie je to nič moc, ale je to domov,´´ povedala
a pozrela naňho. Harry sa k nej naklonil a spontánne ju objal. Rozumel tomu.
,,Teraz sa však bojím, že o to prídem. Mám stále taký divný pocit, že to nevydrží dlho.´´
,,Myslím si, že sa bojíš zbytočne. Áno, je tu Voldemort, ale nie navždy a ja pochybujem, že by sa tvoj otec dal tak ľahko zabiť. Ver mi, je to nezmar.´´
Selene sa zasmiala a oprela sa o Harryho plece. Harry sa nemal na čo sťažovať. Mal od všetkých pokoj, bola tu s ním Selene, vyzeralo, že bude dneska pekne a nose cítil príjemnú vôňu jazmínu. Moment, jazmín?
,,Ty máš voňavku?´´ spýtal sa a privoňal čiernovlasej k vlasom.
,,Uhm. Dostala som od otca na Vianoce. Však je super!´´ rozohnila sa Selene a šťastne sa usmievala.
,,Kto, tá voňavka, alebo Snape? Nikdy by mi nenapadlo, že by niekomu dal voňavku.´´
,,Noo, on sa ma prišiel spýtať, čo chcem na Vianoce.´´


V stredu ďalšia kapitola.

13. Ples

22. června 2010 v 15:56 | Amane
V ten večer zostali v klubovni až neskoro do noci. Sedeli pri ohni a čakali, kým sa všetci poberú spať.
,,Takže, aká je tvoja teória?´´ spýtal sa Harry potichu, aby ho prípadný zvedavec nepočul.
Selene chvíľu hľadela do plameňov, ktoré jej tvár robili ešte svetlejšiu a v jej havraních vlasoch vytvárali zlatavé odlesky.
,,Je v tom systém,´´ začala. ,,Úplne prvá zomrela tá Slizilinčanka. Videla ju však Whinterová a potom sa zabila aj ona. To sme zase videli mi. Potom sa zabil King, ktorého videla Thomasová. Jediné, čo mi do celého vzorca nesedí, je ten chalan v otcovom sklade. Dovoľujem si však odhadovať, že bol prvou obeťou on.´´
,,Takže naznačuješ, že keď uvidíš niekoho, ako sa snaží zabiť, a podarí sa mu to, ty sa potom zabiješ tiež?´´
,,Presne.´´
,,No dobre, ale Whinterovú sme predsa videli. Prečo zomrel zrovna King?´´
,,Harry, ja neviem, prečo si to vybralo zrovna jeho, ale čo viem určite je, že sme tú noc boli neuveriteľne blízko smrti.´´
,,Povedz to ešte raz!´´ vyletel na ňu odrazu a tváril sa pritom veľmi nadšene. Selene sa zatvárila nechápavo.
,,Povedz ešte raz to, čo si povedala,´´ požiadal ju teraz miernejšie.
,,Že sme boli tej noci neuveriteľne blízko smrti?´´
,,Nie, ten začiatok.´´
,,Harry, ja neviem, prečo si to vybralo zrovna...´´
,,Ha! ´TO´! Máš pravdu je to niečo nehmotné, akoby ich niečo posadlo,´´ povedal zamyslene.
,,Harry? Ako to myslíš?´´
,,Mohol by to byť démon, alebo zlý duch?´´ spýtal sa pomaly a pozrel sa do Seleniných očí, v ktorých
sa zrkadlili plamene.
,,Mohol. Je to nakoniec logické, ale koľko ľudí na škole, okrem učiteľov, je natoľko silných, aby sa na niečo také zmohlo? Na vyvolanie démona musíš podstúpiť evokačný rituál a úprimne, to je čierna mágia a ja pochybujem, že by sa niečo také na škole učilo, alebo o tom bola čo i len jediná stránka v knižnici.´´
,,A nemohla by si si takú knihu kúpiť? Určite sa dá niečo
na túto tému zohnať v Zašitej uličke.´´
,,To je pravda, ale načo by tam niekto chodil.´´
,,Možno, aby naplánoval pomstu.´´
,,Ach no dobre. Keď to všetko vezmeme ako skutočnosť, to znamená, že musíme nájsť toho, kto démona vyvolal a zrušiť kúzlo.´´
,,Koho typuješ?´´
,,Nikoho, pretože nepoznáme motív.´´
,,To je tvoje posledné slovo?´´
,,Áno a dobrú noc.´´

Dumbledorovo oznámenie plesu malo presne taký účinok, aký predpokladala Selene. Nasledujúce dva dni sa v škole nehovorilo o ničom inom, len o plese. Harrymu sa zdalo, ako by všetci zabudli, čo sa stalo Kingovi a sústredili sa iba na túto nepodstatnosť v ich živote, ako bol ples.

Ráno a večer dostávali študenti balíčky so slávnostnými habitmi a Harry mal možnosť si oprášiť svoje tanečné schopnosti, ktorým sa priučil počas Trojčarodejníckeho turnaja. Na pomoc si prizval Hermionu, ktorá mu s tým celá šťastná pomohla, pretože Ron sa netváril, že by tento rok mal väčšiu chuť tancovať, než vo štvrtom ročníku.
Medzitým za ním prišlo asi desať dievčat, či by s nimi nešiel na ples, ale on zdvorilo odpovedal, že si to premyslí. Jediným človekom, ktorého by pozval na ples bola samozrejme Selene. Bránil mu v tom krátky odkaz, ktorí mu do písomky napísal Snape.
Okolo Selene sa tiež točili nápadníci, nutné dodať, že boli výhradne slizolinského pôvodu. Najviac sa asi snažil Malfoy, ktorý na ňu hádzal desaťkarátové úsmevy. Cez obed sa Harrymu priznala, že ju Slizolinčanove snaženie pomaly udoláva a asi ho pozve na ples.
V tom momente sa v Harrym niečo pohlo a napriek Snapeovej hrozbe na ňu vybafol:
,,Pôjdeš so mnou na ples?´´ Povedal to celkom nahlas, takže ho počuli všetci naokolo. Samozrejme sa naňho otočili, aby zistili, koho sa rozhodol pozvať.
,,No, tak dobre,´´ povedala váhavo čiernovlasá, v tvári celá červená. Harrymu búchalo srdce ako divé a tak len prikývol a opäť sa sústredil na obed. Nezabudol sa pozrieť na Snapea, ktorý ho samozrejme sledoval a nemusel ani rozhovor počuť, aby sa dovtípil jeho podstatu a výsledok.
Snapeove pery vytvorili tenkú priamku a tvár mal bielu od hnevu. Harry si bol istý, že keby pohľad vedel zabíjať, tak padne ako podťatý.

Ráno 22. decembra, všetci prváci, druháci a tretiaci nasadli na vlak a odcestovali do Londýna, zatiaľ čo sa ostatný len zobudili a celý vzrušený sa dostavili na raňajky. Chalani sa bavili o tom, koho pozvali a dievčatá o tom, čo si oblečú. Ples sa konal až večer, takže mali ešte celý deň na prípravu.
Harry si s Hermionou v rohu klubovne precvičoval kroky, ale asi po hodine sa pri nich objavil Ron, že nech s ním ide Hermiona na ples. Dievča sa celé šťastné vrhlo Ronovi okolo krku a o Harryho už nezakopla po zbytok dňa. Nakoniec si kroky precvičoval s Nevillom u nich v izbe, čo vyznievalo veľmi komicky a obaja pri tom hovorili veľmi málo.
Po obede sa veľká sieň zavrela a otvoriť ju mali až večer. Hermiona skoro celé poobedie strávila vyrovnávaním vlasov a Selene sa zašila bohvie kam. Tak bol Harry nútený si zahrať s Ronom šachy a niekoľkokrát za sebou prehrať.
Nakoniec sa dočkali večera a žiaci sa začali zhromažďovať vo vstupnej hale. Partneri sa navzájom hľadali a hodnotili si oblečenie.
Harry zišiel dolu s Ronom a Hermionou. Ron mal na sebe slávnostný habit, ktorý dostal od Freda s Georgeom a Hermiona naberané hnedé šaty. Jeho priatelia hneď vošli do Veľkej siene - ktorú medzičasom otvorili - , aby si našli miesta. Hermiona naňho ešte rýchlo zavolala, že im chytia miesta, ale Harry o tom dosť pochyboval. Od niekoho počul, že sú tam len stoly pre páry a Ron by aj tak nechcel trávi ďalší večer v blízkosti Selene. Nakoniec sa postavil ku stene a pohľadom prečesával dav, hľadajúc čiernovlasú.
Za chvíľku sa k nemu postavil Neville, ktorý čakal na Ginny. Tá k nim prišla v zeleno-béžových šatoch a ani na Harryho nepozrela. Bola naštvaná, že ju nepozval.
Stál tam už celkom dlho a čakalo tam s ním ešte päť ľudí. Začínal si myslieť, že nepríde, keď akési dievča vedľa neho zhíklo a ukázalo smerom k žalárom. Harry tam pozrel.
Selene pomaly stúpala hore schodami a nadvihla si dlhú rozšírenú suknicu, aby o ňu nezakopla. Rukávy na šatách mala stiahnuté tak, aby jej odhaľovali ramená. Výstrih mala celkom hlboký a vlasy vypnuté v zložitom účese, v ktorom mala vpletené pravé diamanty. Pristúpila k Harrymu a s úsmevom mu pozrela do očí.
Neveril tomu čo vidí. Selene bola ešte krajšia než v inokedy, čo sa mu zdalo nemožné. Okrem diamantov vo vlasoch na sebe nemala žiadny šperk.
,,Vyzeráš úžasne,´´ vyletelo z neho a Selene sa zasmiala.
,,Ďakujem. Keď ma otec uvidel skoro dostal infarkt. Ozaj, odkazuje ti, že keď sa s tebou budem nudiť čo i len päť minút, tak ťa otrávi a tiež ma nemáš bozkávať.´´
,,Ejha, ale tancovať s tebou snáď môžem.´´
,,Ale samozrejme.´´
,,V tom prípade, madam,´´ povedal a ponúkol jej rameno. Selene sa doňho zavesila a spolu vstúpili do Veľkej siene.
Bola vyzdobená podobne ako cez Trojčarodejnícky turnaj. Našli si stolík niekde v kúte a usadili sa.
Za chvíľu vystúpil na pódium Dumbledore, aby ich privítal.
,,Vážený páni a dámy, vítam vás na Vianočnom plese, ktorí znovu oživí staré Rokfortské tradície. Zároveň vám oznamujem, že od tohto roku sa Vianočné plesy začnú konať každoročne. A teraz medzi nami opäť privítajme kapelu Sudičky!´´ zvolal a začal tlieskať spolu s celou sieňou.
Na pódium vyšiel päťčlenný zbor a usadil sa k svojim nástrojom. Začali hrať valčíkovú melódiu.
Okamžite sa niekoľký zdvihli - s Nevillom v čele - a ťahali svoje partnerky na parket. Riditeľ sa tiež pridal a vyzval do tanca profesorku Mcgonagallovú. Tá sa mierne začervenala, ale ponuku prijala.
Harry po chvíľke váhania vstal a pristúpil k Selene.
,,Chceš si zatancovať?´´
,,To by bolo fajn,´´ zasmiala sa a znovu sa doňho zavesila. Vstúpili na parket a Harry ju chytil za pás. Spoločne sa rozhúpali do rytmu valčíka. Harry zacítil na zátilku nepríjemné šteklenie a odprisahal by, že sa naňho v tom momente pozrel Snape.
Selene tancoval úžasne a pri každej otočke jej diamanty vo vlasoch zažiarili ako hviezdy na oblohe. Jej čierne šaty vírili okolo nej a keď pôvabne naklonila hlavu na stranu, Harry by prisahal, že sa díva na vílu.
Neskončili len pri prvom tanci, ale pokračovali hneď desiatimi. Z času na čas zazrel aj Rona, ako tancuje s Hermionou, či Nevilla s Ginny, ale väčšinu času sledoval Selene.
Nakoniec sa rozhodli, že si oddýchnu a tak sa pobrali k pultom s občerstvením. Selene im do pohárov naliala punč a Harry naložil na tanierik chlebíčky. Už sa chceli vrátiť k svojmu stolu, keď si všimli Dumbledora so Snapeom.
Stáli kúsok od nich a riaditeľ sa snažil naštvaného Snapea k niečomu donútiť.
,,Severus, na tejto škole je veľmi málo profesorov a myslím, že je tvojou povinnosťou si aspoň s jednou z nich zatancovať. No tak len povedz, ktorá sa ti páči,´´ dobiedzal doňho. Snape sa zatváril najskôr zhrozene a potom kyslo.
,,Nevypili ste toho punču priveľa?´´ spýtal sa podráždene, ale to nemohlo Dumbledora vyviesť z rovnováhy.
,,No tak Severus, je to tvoja kolegiálna povinnosť.´´
,,Ja som tu len ako dozor. Určite viete, čo si myslím o takejto zábave.´´
,,Tuto ťa musím poopraviť. Kedysi, ťa takéto plesy celkom bavili. Myslím, že za to mohla prítomnosť slečny Morgenovej.´´
Snape už chcel na to niečo odseknúť, keď sa pri ňom objavila Hoochová a bez milosti ho odtiahla na parket. Harry so Selene ho pobavene sledovali.
Profesor neochotne chytil kolegyňu za pás a začal viesť. Harry si nikdy nemyslel, že by bol profesor Elixírov taký dobrí tanečník. Tiež si všimol, že je dosť dobre oblečený.
,,To som ho ja donútila si vziať,´´ ozvala sa Selene, akoby mu - čo by ho ani neprekvapilo - čítala myšlienky.
Vrátili sa na svoje miesto v rohu a trochu si oddýchli. Hneď ako dopili punč, už ju Harry znovu ťahal na parket. Zatúlali sa tiež celkom blízko k Snapeovi, ktorí bol ešte stále nútený tancovať s Hoochovou.
Okolo jedenástej sa začali ľudia vytrácať zo siene, ale niekoľký vytrvalci ešte zostali. Samozrejme, Harry so Selene boli medzi nimi.
Systematicky sa pohupovali do rytmu a Selene mala hlavu položenú na Harryho pleci. Obaja úplne ignorovali ostražitý Snapeov pohľad, ktorý na nich vrhal spoza pohára s punčom.
,,Stále nás sleduje,´´ poznamenal Harry potichu.
,,To vieš, dáva pozor, aby sme sa nebozkávali.´´
,,Ale čo robíme v klubovni, to ho veľmi netrápi, čo.´´ Selene sa zasmiala a odvrátila pohľad.
Harry si všimol, že sa jej zatvárajú oči a tak navrhol, že by už mohli ísť spať. Selene prikývla a z Veľkej siene ich vyprevadil Snapeov pohľad, ktorý vypaľoval diery do dverí.

Keď kráčali chodbami, nerozprávali sa. Harry sa toto mlčanie rozhodol prelomiť prvou vecou, čo ho napadla.
,,Neuveriteľné, že si vydržala tancovať tak dlho na opätkoch.´´
,,Ja nemám opätky,´´ povedala Selene a nadvihla si okraj sukne. ,,Tancovala som v teniskách.´´
Zase nastalo ticho. Chodby boli tiché a prázdne. Teraz, alebo nikdy, pomyslel si, a zrazu pritisol Selene k stene. Tá ani okom nemihla a okamžite sa lačne vrhla na Harryho pery. Objala ho okolo krku a pritisla sa k nemu bližšie. Začuli kroky.
Odtrhli sa od seba a započúvali sa.
,,Kto je to?´´ zašepkal Harry, skôr sám pre seba.
,,Skús hádať.´´
,,Tak v tom prípade zdrhnime,´´ povedal, chytil Selene za ruku a spolu sa rozbehli do klubovne.

V nedeľu ďalšia kapitola :)

12. Aby ste sa nebáli

20. června 2010 v 12:00 | Amane
Tento krát sa v škole nerozprávalo o ničom smutnom, ale pre zmenu o nečakaných udalostiach na metlobalovom štadióne. Kto by to bol povedal, že legendárnemu Harrymu Potterovi sa vyrovná dcéra profesora Elixírov!
Áno bolo to tak, Harry našiel rovnocenného súpera v bývalej stíhačke Bostonských sokolov.
Najviac sa v tomto zistení vyžíval Draco Malfoy, ktorí vyhlasoval, že slizolinská krv je na metlobal jednoducho stvorená - opieral sa o fakt, že Selene bola dcérou Slizolinčana -, ale v kútiku duše ho mrzelo, že dievča nebolo zaradené do Slizolinu. Pár krát sa pristihol pri myšlienke, že by jej ochotne uvoľnil miesto v týme, len aby konečne porazili ten nafúkaný Chrabromil a možno by mu aj dala.
Mcgonagallová zase riešila dilemu, či by nemala Harryho skúsiť vymeniť za Selene, predsa len ten školský pohár vyhrávajú s obdretými ušami a Selene by možno bola rýchlejšia. Veď ako sa jej drahý kolega, profesor Snape, chválil - a v poslednej dobe to robil dosť často - v priemere všetky zápasy, v ktorých hrávala Selene, netrvali dlhšie než dvadsať minút. To už stálo za premyslenie. No na druhej strane, nechcela urobiť Snapeovi ešte väčšiu radosť než už mal. Celkom ju rozčuľovali tie výsmešné pohľady, ktoré na ňu zakaždým vrhal, keď sa stretli.
Harry bol niekoľko dní ochromený šokom, po tomto neuveriteľnom odhalení. Nikdy mu nenapadlo, že by mohol byť niekto rovnako dobrý ako on, nieto ešte dcéra profesora Elixírov. Selene mu vždy pripomínala skôr Snapea. Mala rada knihy, rozumela sa do elixírov a o jej inteligencii nezapochyboval ani na minútu.
Pre Rona to bol zase ďalší dôvod, prečo nenávidieť Selene. Hrozne ho škrelo, že vedela lietať na metle lepšie než on - nepodarilo sa mu dostať do týmu. Tiež si spomenul na tú ich šialenú stávku, ktorú uzavreli vo vlaku a bol rád, že z nej nakoniec vzišlo. Bolo mu úplne jasné, že by Selene vyhrala, a to by neprežil.

Asi dva týždne pred Vianocami, im Snape naparil test na, ktorom Harry potil krv. Síce mu všetko Selene dôkladne vysvetlila, ale aj tak mal pocit, že to celé zmrví. Pri otázke: Akým spôsobom dostaneme šťavu zo sofofóznej fazule , sa odvážil pozrieť Selene do písomky.
Rozdrviť plochou stranou striebornej dýky, šťava sa tak uvoľní lepšie ako pri krájaní, bolo napísané a Harry to okamžite prepísal do svojej písomky.
Metlobalové tréningy boli zrušené a žiaci sa ešte posledný krát ponorili do kníh, aby mohli s pokojným svedomím odísť na prázdniny. Snape nebol jediný, kto túto príležitosť využil. King aj s Mcgonagallovou si z neho zobrali príklad a nasolili žiakom ďalšie písomky. Písomku z transfigurácie celkom zvládol, ale pri tej z Obrany nariekal ako celá ich trieda. Nebolo v jeho silách ju napísať.

,,No čo, pokročila si vo vyriešení záhady?´´ spýtal sa Harry Selene v pondelok pri večery. Selene naňho unavene pozrela a zavrtela hlavou.
,,Z toho si nič nerob. A kto vie. Možno to aj prestalo.´´
Selene otvárala ústa, že mu na to niečo povie, keď do Veľkej siene vbehla piatačka z Chrabromilu a zakričala: ,,Profesor King...je...je mŕtvy!´´
Žiačka sa zatackala a spolužiak hneď vyskočil, aby ju podoprel. V sieni nastalo hrobové ticho.
Harry sa pozrel na Snapea, ktorý sa tváril ohromene. To je zvláštne, však bol celú dobu tu, pomyslel si. Nebol jediný, kto sa obzrel po Snapeovi. Bolo všeobecne známe, že sa s profesorom Kingom navzájom neznášali.
Dumledore sa spamätal ako prvý
a hneď sa ujal velenia.
,,Všetci žiaci sa vrátia do svojich internátov. Všetci učitelia pôjdu so mnou,´´ povedal a žiaci začali vstávať. Za ustavičného poháňania prefektov sa pomaly premiestnili do svojich klubovní.
Harry so Selene celú cestu mlčali a keď prišli do klubovne, okamžite sa rozhodli nájsť dievča, ktoré pribehlo do Veľkej siene.
Našli ju sedieť v kúte s hlúčikom kamarátok, ktoré sa ju snažili upokojiť. Zamierili k nej so zámerom zistiť, ako to celé bolo.
,,Ahoj. Takže, ty si videla Kinga? Vieš ako zomrel?´´ prihovorila sa jej Selene potichu a dve dievčatá na ňu nevraživo pozreli. Prečo jej nemôžu dať pokoj?
,,Ja to nie len viem, ja som to aj videla,´´ vzlykalo dievča.
,,A čo sa stalo?´´
,,Na mieril na seba prútik...a...po-povedal to zaklínadlo,´´ vyliezlo z nej pomaly a rozplakala sa.
,,To by už stačilo,´´ začala jedna z jej kamarátok. ,,Že sa nehanbíte takto...´´ nedopovedala, pretože do klubovne vošla Mcgonagallová.
Tvárila sa veľmi nešťastne a podišla k ich hlúčiku. Chytila dievča za ramená a dvíhala ju z kresla.
,,Poďte so mnou Thomasová. Musíte povedať aurorom, čo ste videli,´´ povedala jej potichu a vyviedla ju z klubovne. Takmer okamžite sa všetci začali vzrušene rozprávať.
,,To stihli akosi rýchlo,´´ poznamenala Selene a pozrela na Harryho.
,,Asi je situácia veľmi vážna.´´
,,Asi hej.´´

Vyšetrovanie aurorov prebehlo ako vždy. Vypočuli svedka, riaditeľa a tento krát celý učiteľský zbor.
Miernou zvláštnosťou na tomto prípade bolo, že doteraz nebol nikto v podozrení. V tomto prípade však mnohý ukazovali na Snapea. Nemal rád Kinga a to z dvoch dôvodov: učil Obranu a urážal jeho dcéru. Jediným jeho šťastím bolo, že Thomasová všetko videla od začiatku, až do konca.
Selene to samozrejme štvalo. Neverila, že by kvôli takej hlúposti dokázal zájsť až tak
ďaleko. Bohužiaľ, ostatný tomu boli schopný uveriť.
,,Nuž, keby to Thomasová nevidela, a byť auror, tak pošlem Snapea do Azkabanu skôr, než by sa stihol nadýchnuť,´´ povedal pri raňajkách Ron. Ostatný boli pri stole ticho, pretože sa báli hovoriť o svojich názoroch pred Selene. Tá na Rona vrhla spaľujúci pohľad, ale nekomentovala to.
Na Elixíroch im Snape rozdal písomky a v Harryho papieri bolo naškrabané a dvakrát podčiarknuté T a k tomu pripísaný odkaz: V mojej triede nikto opisovať nebude, a opaľovať dcéru mi tu tiež nebudete. Na to si nájdite niekoho iného.
Harry si rýchlo strčil písomku do tašky, pretože Selene mu nakúkala cez plece, aby videla, čo dostal. Čakal, že si to Snape všimne - ten incident na ihrisku si nešlo nevšimnúť - , ale rozhodne nečakal, že mu to napíše takto otvorene do písomky.
V ten večer riaditeľ vstal a so širokým úsmevom oznámil žiakom:
,,Prosím vás o chvíľkovú pozornosť. Po včerajšej tragédii si viem predstaviť, že ste mnohý vydesený. Tak som sa rozhodol, na rozveselenie, zorganizovať Vianočný ples. Kedysi bolo tradíciou, že sa takéto plesy konali každoročne. No, možno pouvažujem a vrátime sa k tomuto krásnemu zvyku. Každopádne 22. decembra, čiže za dva dni, sa zhromaždia všetci od štvrtého ročníka vyššie vo Veľkej sieni a mladšie ročníky budú môcť odísť na prázdniny skôr. Bližšie informácie sa dozviete zajtra. Vo vstupnej hale, bude vyvesený oznam,´´ povedal a sadol si.
Žiaci sa začali prekrikovať a mnohý si hneď začali zháňať partnerov.
,,Chce si utíšiť svedomie,´´ ozvala sa Selene a Harry na ňu pozrel. Mračila sa do svojho taniera.
,,Prečo si to myslíš?´´
,,Dlho sa mu to darilo držať pod povrchom, ale vraždu učiteľa tak ľahko nezahovorí. Ten ples je iba na upokojenie ostatných. A chceš vedieť, kto sa zabije ďalší?´´
,,Kto?´´
,,Thomasová.´´
,,Ako ti to napadlo?´´ spýtal sa Harry šokovane, pretože ho prekvapila istota, s akou to čiernovlasá povedala.
,,Myslím, že som na niečo prišla.´´

Mno, je tu ďalšia kapitola a dúfam, že sa vám páčila. Myslím si, že Snapeova reakcia na Harryho záujem o Selene bola predvídateľná. Dlho som rozmýšľala, akým spôsobom, by mu svoj postoj Severus mohol naznačiť. Napadlo ma to až pri písaní písomky z matiky a dúfam, že sa vám to páčilo.

Tiež by som sa vám chcela poďakovať, za čitateľskú vernosť v tomto príbehu. Dala som to na stránku s malou dušičkou a záujem ma úprimne a príjemne prekvapil. Ešte raz ďakujem za vašu vernosť.


Na september, mám pripravených niekoľko projektov, ktorým sa budem venovať cez leto. Avizujem dopredu - a ako som prednedávnom zistila - , že Selene sa pomaly, ale isto končí. Chýba mi do konca len pár kapitol, ale nebojte, som pevne rozhodnutá so Selene neskončiť :) - teraz si asi trochu protirečím však
. Aby som bola presnejšia, toto leto by mala byť ukončená prvá séria. No od septembra bude vychádzať pokračovanie, na ktorom budem pracovať cez leto. Tiež mám v pláne preložiť jednu veľmi dobrú kapitolovku, len ešte musím poprosiť autorku o povolenie. Po tretie, mám v pláne rozbehnúť ďalší projekt, ktorí hlavne poteší tých, čo majú radi postavu profesora Snapea. Neprezradím bližšie o čo pôjde a tiež je asi 50% šanca, že budem mať dosť času na tom pracovať cez leto. Mám toho totižto v pláne veľa, tak v to veľmi nedúfajte, ale budem sa snažiť, to všetko stíhať :).

K budúcim a zároveň posledným kapitolám - predpokladám, že ich bude ešte takých 6. Vzťah medzi Harrym a Selene sa riadne vyhrotí a zároveň bude nosným pilierom v druhej sérii. Tiež sa definitívne vyrieši záhada úmrtí. Takže asi toľko.

11. Metlobal

15. června 2010 v 22:29 | Amane
  
Druhá polovica novembra bola mrazivá. Harry kráčal z metlobalového ihriska celý premrznutý a dýchal si na dlane, aby si ich zahrial.
Selene sa krátko po ich rozhovore v knižnici pohrúžila do riešenia záhady, ale odvtedy sa nepohla z miesta. Vlastne všetko čo urobila bolo, že si napísala mená ľudí, ktorý zomreli, za akých okolností zomreli a kde ich našli a kto. Harry to rád nechal na nej, pretože sa v poslednej dobe musel venovať metlobalu, keďže mali zajtra prvý zápas s Byfľomorom. Čo znamenalo, že bude musieť hrať proti Čcho. No čo už.
Keď Harry prišiel do svojej izby, spolubývajúci ho veselo privítali.
,,Tak čo Harry? Rozdrtíš zajtra Bifľomor?´´ škeril sa naňho Dean.
,,Možno. Angelina vravela, že máme slušnú šancu.´´
,,No, tak podľa nášho odhadu Bifľomor nemá šancu,´´ ozval sa Seamus a ostatný súhlasne prikývli.
Harry sa usmial a ľahol si do postele. Jeho posledné myšlienky patrili, ako každú noc Selene a upokojil si myseľ Snapeovim cvičením.

      Ráno ho zobudil nadšený krik ostatných chlapcov, ktorý ho vystrkali z postele a hlučne sa dovalili do Veľkej siene. K ich nadšeniu sa okamžite pridal celý chrabromilský stôl. Všetci žiaci v triede boli oblečený vo farbách svojej fakulty a nadšene sa bavili o výsledku zápasu.
Selene samozrejme sedela vedľa neho a usmievala sa.
,,A čo vy v Amerike? Aké ste to mali, keď ste nemali fakulty?´´ spýtal sa Dean a väčšina ľudí sa so záujmom otočilo k čiernovlasej a čakali, čo povie.
,,Mali sme rovnako ako vy štyri družstvá. Ja som tiež v jednom hrala. Bola som stíhačka.´´
Mnohým od údivu klesla čeľusť.
,,To fakt?!´´ ozval sa Seamus.
,,Uhm.´´
,,A bola si rovnako dobrá ako Harry?´´
,,Čo ja viem. Ešte som ho nevidela hrať.´´
,,A
čo keby ste si po zápase zahrali proti sebe?´´ navrhol Neville a mnohý začali súhlasne prikyvovať. Selene sa vyzývavo pozrela na Harryho.
,,Fajn, ale aké budú pravidlá?´´
,,Budete len naháňať len Zlatú strelu.´´
Asi o pol hodinu sa začali všetci trúsiť na ihrisko. V šatni sa Harry prezliekol do stíhačského dresu a sadol si na lavicu k ostatným aj so svojim Bleskom. Keďže minulí rok George a Fred odišli, ako náhradu dostali Ginny a Alicu ako odrážačky a do bránkoviska sa mal postaviť Dean.
,,Všetko je jasné?´´ spýtala sa Angelina po desiatich minútach
vysvetľovania taktiky. Všetci prikývli. Potom vstali a vyšli na ihrisko. Profesorka Hoochová už stála v strede aj s hráčmi Bifľomoru.
Zatiaľ čo si kapitáni podali ruky, Harry sa pozrel na Čcho, ktorá sa usmievala. Úsmev jej vrátil.
,,Nechcem vidieť na ihrisku žiadne podvádzanie,´´ upozornila ich profesorka a hráči sa vzniesli do vzduchu. Zaznelo pískanie píšťalky a prehadzovačka sa ocitla vo vzduchu aj s dvoma dorážačkami. Krátko po nich sa do vzduchu dostala Zlatá strela, ale takmer okamžite sa stratila z dohľadu.
Hneď na začiatok sa prehadzovačky zmocnil Bifľomor, ale Chrabromil mu ju prebral a strelil na bránu. Bohužiaľ bránkar strelu chytil.
Harry zatiaľ prečesával ihrisko a hľadal Zlatú strelu. Občas sa pozrel na Čho, či ona nemala väčšie šťastie.
Medzi tým sa medzi ostatnými hráčmi rozpútala krvavá bitka. Strkali do seba, podnikali sa útoky na jednotlivých hráčov a niekomu dokonca rozbili nos. No a faulovalo sa v jednom kuse. Po napínavej pol hodine viedol Bifľomor 120:100.
Harry celý zúfalí krúžil po ihrisku a usilovne hľadal. Nech sa díval akokoľvek pozorne, strelu nie a nie nájsť. V protismere sa stretol s Čcho a tá vyzerala presne tak zúfalo, ako sa on cítil. Dostal sa celkom blízko k chrabromilskej tribúne a v dave zbadal Selene. Dívala sa naňho a tak sa ich pohľady stretli.
Za tebou!, ozval sa mu v hlave výkrik a on sa inštinktívne otočil. Kútikom oka zazrel záblesk zlatých krídel a okamžite sa tým smerom vrhol. Nemusel čakať dlho, aby sa za ním zjavila Čcho. Prilepila sa naňho ako mucha na med a zarovno pliec leteli vedľa seba. Spoločne natiahli ruku pred seba a snažili sa dosiahnuť na strelu. Zrazu Harrymu niečo napadlo.
Priblížil sa k dievčatinmu uchu a z celej sily doň fúkol. Čcho to nečakala a vyľakane sebou mykla, čím sa dostala pól dĺžky za Harryho. Ten víťazoslávne zovrel v pästi Zlatú strelu a vyletel s ňou vysoko do vzduchu.
Polovica štadiónu nadšene zaburácala. Harry pristál v strede ihriska a padol svojmu tímu do objatia. Smiali sa, volili si na slávu a objímali. Kúsok od nich pristála Čcho a vrhla na Harryho vražedný pohľad, ale ten si ju nevšímal.
Na ihrisko vybiehali žiaci Chrabromilu a gratulovali víťazom. Cez dav sa pretlačila aj Selene a ocitla sa priamo pred Harrym. Postavila sa na špičky a rýchlo pobozkala Harryho na líce.
,,Gratulujem,´´ bolo všetko čo povedala a zmizla. Harry tam stál ako po údere bleskom a pomaly sa dotkol miesta, kde ho čiernovlasá pobozkala. Nemohol uveriť tomu, čo sa práve stalo.
Pred šatňami ju stretol znovu. Stála tam s metlou v ruke a zjave naňho čakala.
,,Tak čo, ideme na to?´´ spýtala sa s úškrnom a on prikývol.
Spoločne sa vrátili na ihrisko. Prevažná väčšina žiakov - hlavne Chrabromilčanov - zostala na tribúnach. Rozšírilo sa medzi nimi, čo sa stalo ráno a boli zvedaví na výsledok.
Harry si prezrel Seleninu metlu a nemohol uveriť svojim očiam. Mala Blesk rovnako ako on! Nemusel sa nikoho pýtať, ako k nemu došla, a okrem toho ho na jazyku pálila závažnejšia otázka.
,,Ty si na mňa použila Legilimenciu?´´ spýtal sa jej bez úvodu.
,,Iste,´´ odpovedala bez zaváhania a odrazila sa od zeme. Harry letel tesne za ňou. Dean, ktorí šiel na ihrisko s nimi, vypustil Zlatú strelu.
Selene letela pomerne vysoko a Harry ju úplne fascinovane nasledoval. Ešte stále myslel na ten bozk. Čiernovlasá zastavila a Harry vedľa nej. Spoločne sledovali z veľkej výšky celé ihrisko a jastrili po Zlatej strele.
Tam hore a vedľa Selene sa cítil neuveriteľne pokojne a uvoľnene. Všetky starosti zmizli a nahradil ich príjemný, povznášajúci pocit akéhosi spriaznenia. Nemusel sa na Selene dívať, stačilo, že vedel, že tam je. Zrazu mal pocit, že to takto má byť, že je to správne.
Harry mimovoľne pozrel na tribúny a ďaleko od žiakov zbadal profesora Elixírov. Veľmi dobre vedel, že ich uprene pozoruje, ale v tomto momente mu bolo úplne jedno, čo si profesor o ňom myslí. Teraz bola dôležitá len Selene.
Asi po piatich minútach upreného hľadenia na ihrisko ju konečne zbadali. Iba zlatý odlesk krídel, ale predsa. Prudko vyrazili za ňou a spolužiaci na tribúnach nadšene zahulákali.
Vietor im svišťal v ušiach a česal im vlasy ako sa rútili vzduchom. Zmenili sme rovnako ako Zlatá strela a čoskoro ju už aj mali na dosah, ale akosi sa ani jednému ju nechcelo chytiť. Loptička zamierila prudko dolu. Harry ju nasledoval kolmo, ale akosi stratil čiernovlasú. Obzrel sa a videl ako sa rýchlymi saltami rúti k zemi. Najskôr sa zľakol, mysliac si, že si ublíži, ale nakoniec svoj strach prekonal a nasledoval ju v tesnom závese.
Dievča tesne nad zemou sa načiahlo po strele, ale tá opäť zmenila smer a teraz letela asi meter nad zemou. Obaja sa za ňou pustili, tento raz pevne rozhodnutý, nedovoliť jeden druhému vyhrať. Načiahli sa za Zlatou a...
...zovreli trepotajúcu sa loptičku naraz.
Jedna ruka bola zakliesnená v druhej a oddeľovala ich len strela. Diváci na tribúnach prekvapene vydýchli. Harry so Selene na seba neveriacky pozreli. Zrazu si uvedomili blízkosť jednej z bránkových tyčí a tak zoskočili z metiel do piesku, ktorí bol okolo bránkoviska.
Nanešťastie skočili obaja doprava a tak spôsobili obecenstvu ďalší šok. Selene totižto pristála na Harrym a ich tváre sa ocitli len kúsok od seba.
Vyjavene ne seba hľadeli a ich mozgy neboli schopné prijať momentálny stav situácie. Ja som asi umrel a ocitol sa v nebi, pomyslel si Harry. Cítil veľké nutkanie Selene pobozkať, ale v jej pohľade bolo niečo odrádzajúce.
,,Vieš dúfam, kto sa díva,´´ poznamenala a on len prikývol. Usmiala sa a zliezla z neho. Ešte stále sa držali za ruky a úprimne, nechcelo sa im veľmi rozpliesť zovretie, či už tým drtia Zlatú strelu, alebo nie. Nakoniec tak, ale urobiť museli. Spolužiaci zliezli z tribúny a blížili sa k nim.
,,To bolo neuveriteľné! Myslím, že Harry má konečne rovnocenného súpera!´´ kričal Thomas a nadšene pobúchal Harryho po pleci.
,,No teda, vy ste predviedli riadne dobré vystúpenie,´´ poznamenal Neville a usmial sa.
Harry očami vyhľadal Hermionu s Ronom. Hermiona sa usmievala a Ron sa tváril trochu zachmúrene, nehovoriac o tom, že mu očerveneli uši. Nuž, čaká ho pekne nepríjemný rozhovor.
Selene sa na všetkých usmievala a nakoniec sa obaja vymotali z davu a vybrali do hradu v sprievode ostatných, ktorí kráčali dva kroky za nimi.
Ešte pred tým, než odišli z ihriska, sa Harry pozrel na tribúny. Snape sedel dosť blízko na to, aby mu videl do tváre. To čo však videl, ho veľmi prekvapilo. Profesor nevyzeral ani rozzúrene ani nadšene, ale prvý krát v živote ho videl naozaj zamysleného.

Nuž tak po dlhej dobe sa opäť hlásim s novou kapitolou. Písala som ju včera celý večer, lebo ma konečne osvietilo. Mám už naplánované ďalšie tri kapitoly takže to pôjde teraz trochu ľahšie. V nedeľu bude ďalšia kapitola :)

Tamara Tainová: Je to inak, mami...

13. června 2010 v 22:04 | Amane |  Knihy
kniha

Už dlhú dobu som zvažovala, či si mám tú knihu kúpiť, alebo nie. Ako milovník slashu a príbehov s homosexuálnou tematikou, som sa k tomuto kroku nakoniec odhodlala. Prečo som váhala? Slovenská spoločnosť je homofóbna a ja som sa preto veľmi bála kvality knihy. Autorka mohla písať príbeh veľmi zľahčujúco a rozpačito, ale nestalo sa tak.

Písanie to bolo vtipné aj vážne, autorka si nekládla servítku pred ústa, rozpráva o všetkom tak, ako to je a postupne máte pocit, že to písal chlap a nie žena.

A čo príbeh samotný? Neviem, či sa mám púšťať do obsahu, pretože by som najskôr všetko prezradila :). Ale ako zhrnutie, ide o klasickú love story, iba jej protagonistami sú homosexuáli.

Táto kniha nie len, že rúca mýty, ale aj otvára zamknuté dvere a dáva nám možnosť nahliadnuť do tohto skrytého sveta. Dúfam, že táto kniha pomôže verejnosti pochopiť homosexuálov a prestane sa na nich pozerať, ako na zvrhlíkov, či bytosti z inej planéty.

Na záver ešte poviem, že som knihu prečítala na jeden záťah a okrem nepekného zakopnutia na poslednej strane, tejto knihe nie je čo vytýkať. Takže hor sa do čítania :D.

Hodnotenie: 95%

Ukážka:
Michal sa díval kdesi za moju hlavu. ,,Boris, odišiel som do Bratislavy nielen kvôli štúdiu, ale aj preto, že moji rodičia, by nikdy nepochopili moju sexuálnu orientáciu. Vieš, tie krásne reči o tom, ako ťa rodičia podržia za každých okolností, to je len také bla-bla. Poznám toľko rodín, kde to vôbec nefunguje. A vôbec nemusí ísť o homosexuálne orientované dieťa.´´

Presne toto mi nedávno hovorila Sofi.

,,Mojich rodičov zväzujú predsudky zakorenené hlboko, ako keby im to niekto vypálil do mozgu. Nechce sa mi s tým bojovať.´´

,,Michal, nejde o boj, ide o dôveru, o...ani neviem. Ja som už jednoducho nedokázal klamať.´´

,,Moji rodičia nepotrebujú pravdu. Tvoja mam je iná. Zabolelo ju to, zaskočilo, v duchu si želala opak, pretože...Ako ti to povedala? Pretože sa o teba bojí. Naši by zostali hysterickí, agresívni, zlí...´´

,,Ako to môžeš vedieť, keď si to ani neskúsil?´´

,,Neprial by som ti vidieť cirkus, ktorý urobili s mojou sestrou len preto, že otehotnela. A keď vyšlo najavo, že ten chalan nie je ani katolík, ale evanjelik...Koniec sveta!´´

,,To nemyslíš vážne.´´

,,Smrteľne. Mama sa zavrela do izby a modlila sa, otec vyfackal sestru, potom toho chalana a vyhodil ho so slovami, že ak ešte raz prekročí prah nášho domu, tak ho zastrelí. Neprekročil.´´

,,Trochu zbabelý nastávajúci otecko, nie? Aj keď...Ako strieľa tvoj tatko?´´

,,Sestra sa zbalila a odsťahovala ku krstnej do Popradu. Už nemohla počúvať tie reči, ako priviedla rodinu do hanby a ako si na našich ukazuje celé mesto prstom. Preboha, aké mesto? Každý má svojich problémov dosť, a keby aj? Čo tam po susedoch, keď ide o vlastné dieťa. Ale naši nie, pre nich bolo vždy dôležitejšie, čo povie farár, nejaká hlúpa suseda alebo rozvetvené príbuzenstvo.´´

Strojčekový čašník mi doniesol polievku a znovu sa na nás oboch usmial. Možno to mal v náplni práce, možno sme mu len boli sympatickí. Michal si objednal ešte jeden jablkový džús.

,,V jeden deň som to nevydržal a povedal mame, čo si o tom všetkom myslím a nech sestru zavolá domov, no mama len previnilo šepkala, že otec a babka si to neželajú, to som ti ešte nepovedal, že v našej rodine vládne otcova mama, a tak sa mama bojí nie len otca, ale aj svokry a radšej prehĺta ponižovanie a vykrikovanie, že do rodiny nepriniesla žiadny majetok a že môže byť rada, že si ju otec zobral.´´

,,Michal, toto sa dialo na Slovensku pred sto rokmi, pomýlil si si storočia.´´

,,Boris, skoč si občas do nejakej krčmy na strednom Slovensku alebo do nejakého dedinského kostola. Potom uvidíš, čo sa zmenilo. Nikdy nebudem môcť našim povedať o sebe a o tebe...´´