Druhá ária

29. června 2010 v 21:16 | Amane
,,Kde to som?´´ spýtala sa Lily Potterová šeptom. Lekár, ktorí sa nad ňou nakláňal ju chlácholivo pohladil po vlhkých vlasoch.
,,Ste v Ústave zmrazovania. Pamätáte si niečo?´´
Lily pomaly prikývla.
,,Sestra, prineste niake oblečenie, nech sa pani Potterová trochu zohreje,´´ obrátil sa lekár na ženu vedľa seba a tá niekam odbehla.
Lekár pomohol Lily sa posadiť. Bola ešte trochu mimo a tak si neuvedomovala, že je úplne nahá.
,,Pani Potterová, viete, ako sa voláte?´´ spýtal sa lekár.
,,Lily Potterová.´´
,,Dobre,´´ povedal lekár sám sebe a obrátil sa na kolegov. ,,Teraz ma prosím nechajte s pani Potterovou o samote,´´ prikázal a všetci prítomný sa poslušne vytratili z miestnosti. Lily sa za nimi obzrela
a neprítomne si objala plecia.
,,Nebojte sa. O chvíľu vám donesú oblečenie. Teraz mi povedzte, čo si pamätáte zo svojho života.´´
Lily mu venovala letmí pohľad a zadívala sa do zeme.
,,Rodená som ako Evansová a mám staršiu sestru Petuniu. Chodila som od svojich jedenástich rokov na Rokfortskú čarodejnícku školu a vydala som sa za Jamesa Pottera. Mám syna Harryho...´´ Lily sa zrazu rozšírili oči strachom.
,,K-kde je Harry?´´ zašepkala.
Lekára na toto upozornili už pred dvadsiatimi rokmi. Ten muž, čo ju sem doniesol, povedal, aby ju vyliečili a keď bude všetkému koniec, nech len pošlú na túto adresu ( ako to hovoril vtisol lekárovi lístoček do ruky aj s hrubou obálkou) a na účet im budú poslané peniaze.
Náš lekár si vtedy ako jediný ten list prečítal. Bolo mu oznámené, že žena, ktorú majú vyliečiť, je čarodejnica a nikto sa nesmie dozvedieť, že je u nich. Tiež mu bolo oznámené, že celá jej rodina je pravdepodobne vyvraždená. Na túto povinnosť sa lekár tešil najmenej. Nechcelo sa mu pacientke hovoriť, že je na svete sama.
Ďalej zo začiatku listu nechápal, prečo, keď je vraj čarodejnica, ju nemôžu vyliečiť jej ľudia, ale nakoniec mu bolo vysvetlené, že keby sa tak stalo, táto žena by mohla byť v smrteľnom nebezpečenstve. Tomu už lekár chápal. Preto sa celých dvadsať rokov snažil utajiť pred všetkými, okrem jeho spolupracovníkov, že je žena tu. Preto dal presadiť zákon o dôvernosti informácii o počte pacientov ústavu. Našťastie bol zákon prijatý.
,,Kde je môj synček?´´ vyzvedala, teraz už plačlivo. Lekár si smutne vzdychol.
,,Pani Potterová, je mi to veľmi ľúto, ale...´´
Žena odrazu zoskočila z kvádra a vybehla z miestnosti. Počul ako stále opakovala jednu a tú istú vetu: ,,Kde je môj syn?´´
Muž sa okamžite za ňou rozbehol. Nesmela vyjsť z budovy dovtedy, kým ju plne nezoznámi so situáciou.
Vybehol za ňou z miestnosti a videl, ako mu mizne za rohom. Rozbehol sa za ňou. Žena bežala chodbami a zjavne si neuvedomovala, čo sa deje. Lekári, ktorí stáli na chodbách na ňu vyjavene pozerali.
,,Nenechajte ju ujsť!´´ zakričal náš lekár, pretože nič lepšie ho nenapadlo.
Niaky  praktikant sa na ňu vrhol, ale Lily sa mu šikovne vykrútila z rúk a bežala ďalej. Obaja muži sa za ňou pustili a kričali na ostatných, aby ju chytili.
Ďalší lekár ju chytil za ruku, ale Lily ho kopla do holene a pokračovala v behu. Vyhýbala sa lekárom a bežala všade tam, kde sa jej uvoľnilo miesto.
,,Beží smerom k východu! Nesmiete ju pustiť!´´ kričal lekár. Chránil túto ženu dvadsať rokov. Nedovolí, aby jeho dlhodobá námaha vyletela oknom.
Lily zbehla po schodoch s lekármi za pätami a namierila si to priamo cez recepciu.
,,Luis, zamkni dvere!´´ zakričal praktikant na vrátnika. Ten stlačením gombíka na pulte vzduchotesne uzavrel budovu.
Lily však prebehla okolo neho a lekári zastali. Vedeli, že sa cez nepriestrelné sklo nedostane. Ó ako veľmi sa mýlili!
Žena bežala po šmykľavých kachličkách a pred sebou mala len pár metrov a hrubú tabuľu skla. KRACH! Sklo sa rozletelo asi meter pred ňou na tisíc kúskov a drobné úlomky sa jej vyhli. Cestu mala voľnú. Lekári len v úžase ostali stáť. Ako prví sa prebral Lilyin lekár.
,,Za mnou! Nesmie zdrhnúť!´´ zreval a všetci vybehli za ňou z budovy.

Hneď ako sa Lily dostala na ulicu, uvedomila si, že niečo nie je v poriadku. Doteraz jej po rozume behal jediný cieľ: Nájsť Harryho.
Teraz si však začala uvedomovať svoje okolie a rýchlo sa poobzerala. Okolo nej sa týčili vysoké mrakodrapy, vo vzduchu a na zemi lietali autá a na uliciach bolo plno ľudí. Zrazu za sebou začula výkrik a tak sa obzrela.
Bežali za ňou lekári a pripomínali jej splašené biele kone. Dostala strach, že ju tie kone rozdupú. Urobila tú najprirodzenejšiu vec. Rozbehla sa hore ulicou.
Odstrkovala ľudí z cesty a tí jej buď nadávali, alebo udivene na ňu hľadeli. Lily bola totižto stále nahá. Ale nevšímala si to a statočne si to razila davom. Musela ujsť prenasledovateľom.
Lily zabočila do tichšej uličky v nádeji, že ju nechytia. Zmýlila sa. Lekári v bielych plášťoch zabočili ako jeden do tej istej uličky ako ona. Bežala však neúnavne ďalej, keď si všimla muža pred sebou. Nestihla spomaliť a vrazila doňho.
,,Dávajte pozor ženská!´´ zavrčal. Ona naňho rýchlo pozrela s úmyslom sa ospravedlniť, ale bola tak dezorientovaná, že nič nepovedala a len bežala ďalej.
Ulička bola veľmi dlhá a plná zákrut. Každopádne v nej už nebolo ani živej duše. Lily už začala pociťovať únavu a adrenalín jej začal klesať, keď ju niekto chytil a stiahol na bok.

Severus ešte chvíľu stál na mieste a sledoval zmenšujúcu sa Potterovu siluetu. Znechutene potriasol hlavou a vykročil opačným smerom.
Svet sa musel definitívne zblázniť. Práve ma požiadal o pomoc Harry Potter, pomyslel si pobavene a siahol do vrecka. Nahmatal v ňom mešec s galeónmi. Buck mal pravdu. Teraz si môže dovoliť dlhú dovolenku, ale až vtedy, keď Potterovi pomôže zabiť Voldemorta.
Pche! Keď mu s tým pomôže, je veľmi vysoká šanca, že pri tom pokuse zomrie a tú odmenu si neužije. No, stále lepšie umrieť v boji, než na niaku trápnu nekromantickú kliatbu. Samozrejme, môže tú prácu odmietnuť, však peniaze by mu zostali a on by si mohol pred smrťou užiť život. Ale tiež to bola otázka hrdosti a cti. Už dal slovo a on ho málokedy poruší. Nuž, zásadový ľudia si dlho nepožijú.
S takýmito myšlienkami sa vracal nočným mestom domou. Ľudí bolo dnes večer v meste dosť. Väčšinou masu tvorili úradníci, zamilované páriky alebo prostitútky. Dve sa doňho chceli zavesiť, ale nepekne na ne pozrel a rozmysleli si to. Dokonca sa mu zdalo, že zazrel svoju známu s orientálnou čelenkou zo včera.
Ľudí už mal plné zuby a tak, keď sa dostal do známejšej časti mesta, zabočil do zašitejšej uličky. Bola dlhá a kľukatá a na konci sa rozdvojovala, ale ako sa zdalo, nikto tam nebol. Konečne doňho nikto nestrkal a nemusel sa báť vreckových zlodejov. V tejto časti mesta boli zvlášť rozšírený a poväčšine išlo o deti prostitútok.
Pokojne si kráčal, keď začul za sebou rýchle kroky a zrazu doňho niekto vrazil.
,,Dávajte pozor ženská!´´ zavrčal a pozrel sa na ženu v náručí.
Žena s červenými vlasmi zdvihla hlavu a zadívala sa naňho prenikavo zelenými očami. Severusovo srdce vynechalo jeden úder. To predsa nebolo možné! Tá žena vyzerá presne ako...
Ryšavá sa mu vytrhla a bežala ďalej. Okolo neho ako stádo rozzúrených slonov prebehli lekári v bielych plášťoch.
Severus tam ešte chvíľu stál a nakoniec sa zvrtol smerom, ktorým bežala ryšavá a jej prenasledovatelia. Poznal túto uličku veľmi dobre a tak vedel, kadiaľ pobežia.
Rýchlo sa pretiahol úzkou štrbinou medzi budovami a ponáhľal sa priamejšou cestou. Ulica, po ktorej ryšavá bežala, sa oblúkovito stáčala a koniec uličky, po ktorej išiel Severus končila kúsok pred rozdvojením tej prvej. Jeho cesta bola kratšia a keď prišiel na jej koniec, stúpol si do tmavého výklenku a čakal.
V diaľke sa ozval hluk a tak mu stačilo len natiahnuť ruku, a keď ryšavá bežala okolo, tak ju chytil za predlaktie a stiahol k sebe. Pritlačil ju k studenej stene za sebou a zakryl ju vlastným telom. Lekári s krikom prebehli okolo bez toho, aby si všimli niečo podozrivé.
Na konci ulice zastali.
,,Ach nie, ono sa to rozchádza! Ako máme teraz vedieť, kade bežala?´´
,,Neskuč Gibbons! Rozdelíme sa. Vy idete doľava a mi doprava. Vpred!´´
Skupinka sa rozdelila a nastalo ticho.
Severus ešte chvíľu počkal a nakoniec vystúpil z výklenku. Žena ho nasledovala a tak si ju mohol pozornejšie obzrieť.
Až teraz si všimol, že je nahá a tak sa so začervenaním odvrátil. Inak vyzerala presne ako Lily. Dlhé červené vlasy ( teraz takmer do pása ), jasne zelené oči a štíhla atletická postava. Vyzerala takmer rovnako, ako keď ju videl naposledy.
A ona tam pred ním stála nahá a snažila sa pozakrývať. Nakoniec sa mu jej uľútostilo a hodil jej svoj kabát. Chytila ho a hneď si ho obliekla. Neskoro si uvedomil, že tam má peniaze od Pottera. Nuž, ale ona ich bude skôr potrebovať.
,,Vezmi si kabát a zmizni,´´ precedil cez zuby a vykročil od nej, keď ho chytila za rukáv.
,,Ja viem kto si. Ty si môj kamarát z detsva, Severus Snape. Však áno?´´ zašepkala a Severus sa zastavil. Takto mu už roky nikto nepovedal a jeho to čudne zabolelo pri srdci.
,,Nechaj ma na pokoji. Neverím, že si ona,´´ povedal a vytrhol sa jej. Lily tam chvíľu zaskočene stála, ale okamžite ho nasledovala.
Nepriblížila s k nemu úplne, udržiavala niekoľko metroví odstup, ale tiež sa snažila ho nestratiť.
Severus pridal do kroku. Najskôr Potter a teraz toto. Nie je predsa
možné, aby sa len tak zjavila uprostred ulice. Boh ho musí veľmi nenávidieť, keď mu toto robí. Spomienka na tie zelené oči bola až príliš bolestivá. Zastal.
,,Povedal som, aby si za mnou nedoliezala,´´ zavrčal a otočil sa.
Lily tam stála v jeho kabáte a upierala naňho tie svoje smaragdy. Ó ako ich on len miloval!
,,Posledné čo si pamätám,´´ začala, ,,je zelený záblesk. Mala som zomrieť, ale predsa som tu. Prečo?´´
Severus na ňu nemo hľadel. Naozaj, prečo ešte žije?
,,Na to neviem odpovedať,´´ povedal a zahanbil sa sám pred sebou. Nevedel odpovedať na otázku. Potter by sa potešil.
Lily sa rozhliadla okolo.
,,Kde to som?´´
,,Si v muklovskom Londýne. Dnes už čarodejnícky svet splýva s tým muklovským. Pre mnohých je ťažké v ňom prežiť.´´ Pri týchto slovách si spomenul na Voldemortov plán. Veľmi sa mu nečudoval. Ani on tomuto novému svetu nerozumel.
,,Povedz, ako dlho som mŕtva?´´ Severus prehltol.
,,Dvadsať rokov.´´
Lily len prikývla. Nastalo ticho.
Severus na ňu dlho hľadel. Bola jej tak podobná. Nie, bola to ona! Nakoniec si rezignovane vzdychol.
,,Poď, vezmem ťa k sebe,´´ povedal a podal jej ruku. Vďačne ju prijala a on si ju pritiahol k sebe. Objal ju okolo pliec a viedol ju hore ulicou.
,,Sev, čo máš v tej taške,´´ spýtala sa a on ignoroval zdrobnelinu, ktorou ho nazvala. Pevnejšie stisol popruh v ruke.
,,To sú len veci z práce,´´ začal opatrne.
,,A kde pracuješ?´´
,,To je jedno,´´ odsekol. Lily sa ho už viac nič nepýtala.
Vyšli z uličky medzi ľudí. Severus sa cieľavedome prebíjal davom a Lily ho pevne držala za ruku. Nemala v úmysle sa
v tomto cudzom Londýne stratiť.
Ako tak držala Severusa za ruku, začala sa jej pamäť vyjasňovať. Spomínala si, ako sa prvý krát stretli na ihrisku ešte ako deti. Na ich spoločné letá, ktoré trávili spolu. Keď boli menší, často krát sa držali za ruku, ale to bolo len také priateľské.
Lily sa pozrela mužovi do tváre. Podvedome očakávala, že bude mať na nej niake zranenie, ale bola celkom čistá. Bez reznej rany, alebo modriny. Cez prázdniny a niekedy aj počas školy na nej mal aspoň jednu ranu. Cez prázdniny od svojho krutého otca a cez školu od spolužiakov.
Zo snenia ju vytrhlo buchnutie dverí. Zmätene sa rozhliadla okolo. Stála v predsieni Severusovho bytu a uvedomila si, že ju už Severus nedrží. Muž sa vyzul a viedol ju do obývačky.
Ocitla sa uprostred útulnej izby s jedným kreslom a gaučom, pred ktorým bol konferenčný stolík a televízor. Lily sa v duchu uškrnula nad predstavou Severusa Snapea, ako pozerá televízor.
,,No, môžeš si sadnúť a ja ti skúsim zohnať niečo na oblečenie,´´ povedal Snape a vedľa jedného kresla hodil svoju čiernu tašku, v ktorej to buchlo.
Lily si sadla na gauč a Severus sa zatiaľ začal hrabať v skrini. Červenovlasá sa pozrela na tašku. Netušila, čo v nej môže byť. Musí to čo najskôr zistiť.
,,Lepšie som nenašiel,´´ ozval sa zamatový barytón. Lily pozrela na Severusa a ako vždy si pomyslela, že najpozoruhodnejšou vecou na Severusovi, bol jeho hlas.
,,Ďakujem,´´ povedala a vzala si od neho čierne nohavice a modrú košeľu. Chvíľu sa na to len dívala akoby nevedela čo s tým a nakoniec jej pohľad znovu zablúdil k Severusovi. Ten sa mykol a mierne sčervenal.
,,Ehm...môžeš sa prezliecť v spálni keď chceš.´´
Lily kývla a otvorila dvere, na ktoré jej Severus ukázal. Spálňa bola o polovicu menšia než obývačka. Hneď ako prvú si všimla posteľ, na ktorej by sa mohli vyspať aj dvaja. Na jednej strane bol nočný stolík aj s lampou a vchod do kúpeľne.
Lily zo seba zhodila kabát a obliekla sa do požičaných vecí. Prehodila si kabát cez ruku a vrátila sa k Severusovi. Ten si ho od nej vzal a z jedného vrecka vybral kožený mešec.
,,Od koho to máš?´´ spýtala sa Lily a sadla si do kresla. Severus zavesil kabát v predsieni na vešiak a mešec uložil do jedného zo šuflíkov skrine.
,,Mám to od...jedného zákazníka,´´ povedal pomaly. Rozhodol sa, že jej nepovie o tom, kde pracuje, nechcel ju predsa vystrašiť, a zvlášť by sa jej nepáčilo, ako je do toho zapojený jej syn. Ach Potter, robíš mi problémy aj vo svojej neprítomnosti, pomyslel si podráždene a otočil sa k Lily.
,,Spať by si mohla zatiaľ tu v obývačke, ak ti to nevadí. Máš niake otázky?´´ prešiel hneď k veci.
,,Kde pracuješ?´´ spýtala sa prvé čo ju napadlo.
,,To nie je podstatné,´´ zaznela nekompromisná odpoveď. Lily si vzdychla.
,,Nezmenil si sa. Stále si zaťatý ako mulica, ale načo sa trápiť. Keď nechceš tak nechceš.´´
Severus na ňu prekvapene pozrel.
,,Ale mám ďalšie otázky,´´ pokračovala Lily. ,,Čo sa stalo s Londýnom?´´
,,Ako som ti už povedal, stále je to Londýn, len modernejší. Dnes staré splýva s novým, muklovský svet sa prekrýva s tým našim. Taký je bohužiaľ tento svet. Všetko sa tu zmenilo.´´
,,A čo Voldemort? Čo je s ním?´´
,,No...keď prišiel vtedy k vám do domu, stala sa mu jeho smrtiaca kliatba osudnou. Zmenila ho na niečo štruktúrovo podobné myšlienke. Ale o niekoľko rokov znovu povstal a dnes má ešte väčšiu moc než vtedy. Aspoň ako som pochopil z toho, čo som počul.´´
,,A Harry?´´ spýtala sa Lily potichu a uprela oči na Severusa.
Severus zaťal zuby. Nahlas by to nepovedal, ale táto otázka ho desila celý čas. Nevedel , ako to Lily vysvetlí, ale nakoniec sa rozhodol jej povedať pravdu.
,,Žije.´´
Lily sa zatvárila ohromene a o chvíľu sa na jej tvári objavil úsmev. Severusa to ranilo. Vedel, že o chvíľu zmizne.
,,Vyviazol z toho útoku len s jazvou, ale dnes...´´
,,Čo?´´ spýtala sa Lily podozrievavo.
,,Po útoku spred troch rokov, sa pridal k Voldemortovi. Nechal si vypáliť znamenie a zmizol z očí spoločnosti.´´
Lily sa
uprene zadívala na vlastné topánky. Nemohla tomu uveriť. Jej vlastný syn sa postavil na stranu, ktorá zapríčinila smrť jeho rodičov. Nešlo jej to do hlavy.
Severus na ňu hľadel a podišiel k nej. Čupol si a ocitol sa na jej úrovni. Lily mu pozrela do očí.
,,To, že sa k nemu pridal, ešte neznamená, že je zlý. Pridal sa k Voldemortovi s jasným cieľom. Chce ho definitívne zničiť,´´ povedal jej chlácholivo.
,,A odkiaľ to ty vieš?´´ odsekla Lily. Severus sa zarazil. Vyzerá tak, že jej to bude
musieť povedať a pekne všetko.
,,Nuž, začnem od začiatku. Aby som pravdu povedal, som nájomný vrah.´´
Lily sa rozšírili oči šokom.
,,A Potter, teda Harry, sa so mnou dnes večer stretol a ponúkol mi menšiu prácičku. V skutočnosti sa mám podieľať na Voldemortovom zavraždení,´´ uzavrel Severus.
,,Takže...on nie je zlý?´´ spýtala sa s nádejou Lily. Severus sa musel nad jej detskou otázkou usmiať.
,,Nie, nie je. Ale nie je to ľahké mu slúžiť bez toho, aby si sa prezradila.´´
,,On to zvládne,´´ povedala Lily sebaisto. Severus sa nemohol ubrániť pocitu, že sa snaží
utešiť seba samú. Nahol sa k nej ešte bližšie a objal ju. Pomaly ju stiahol k sebe na zem do náručia. Lily bola najskôr prekvapená, pretože pokiaľ ona vedela, tak Severus málo koho objíma, ak vôbec niekoho.
Severus si ju pritiahol ešte bližšie a ona mu položila hlavu na rameno. Pohladil ju po vlasoch. Zrazu mal pocit, že mu niečo zamokrilo rameno. Odtiahol Lily na dĺžku paží a pozrel sa na ňu. Po tvári sa jej kotúľali slzy.
,,Ty plačeš?´´ zvolal prekvapene a Lily si hánkou utrela slzy.
,,Myslím, že je toho na mňa priveľa. Nezomrela som, Londýn sa zmenil na nepoznanie a môj jediný syn sa pridal na stranu vraha.´´
,,Moja matka vždy vravela, že sa z problémov treba vyspať.´´
,,Prečo do toho prosím ťa pletieš vlastnú matku?´´ spýtala sa Lily nechápavo. Nastalo chvíľkové ticho.

,,Ani neviem,´´ povedal pomaly Severus a Lily sa zasmiala.
,,Myslím, že by sme mali ísť spať obaja,´´ povedala Lily. ,,Pretože o chvíľu tu začneš spomínať na letá, ktoré sme väčšinu trávili spolu.´´
Severus len prikývol a zdvihol ju zo zeme.
,,Môžeš spať tu v obývačke, ak ti to nebude vadiť.´´
Lily prikývla.
,,Potrebuješ ešte niečo?´´ spýtal sa Severus. Lily zavrtela hlavou.
Severus sám pre seba prikývol a doniesol Lily deku. Tá si ju od neho vzala. Nastalo ticho.
,,Dobrú noc Severus,´´ povedala Lily a rozprestrela deku na gauč.
,,Dobrú noc...Lily,´´ povedal Severus a jej meno takmer zašepkal. Lily naňho pozrela a usmiala sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama