Prvá ária

29. června 2010 v 21:15 | Amane
Svet sa vždy menil prirýchlo, ale človek sa vždy zázračne prispôsobil. Bolo úplne jedno odkiaľ pochádzal. Jedno, či bol mukel, alebo čarodejník...

Rachot londýnskeho metra nebolo vôbec počuť. Kedysi to tak bývalo, ale dnes nie. Tenké protizvukové sklá to nedovolili. Jemný ženský hlas ohlásil názov ďalšej zástavky a stroj nečujne zastal. Niekoľko ľudí vystúpilo a iný nastúpili.
Severus Snape sa posadil na voľné miesto pri okne a k svojim nohám hodil ťažkú čiernu tašku, v ktorej to tupo buchlo. Dvere na vozni sa zatvorili a stroj pomaly opustil nástupište.
Severus znudene civel do nepreniknuteľnej tmy podzemných tunelov a rozmýšľal o nepodstatných veciach. V byte dva týždne neupratoval a bolo by na čase s tým neporiadkom niečo urobiť. Podvedome si prešiel po mastných dlhých vlasoch. Tiež by si ich mohol konečne umyť.
Metro bolo pomerne prázdne, čo ale nebolo veľkým prekvapením, vzhľadom na pokročilú hodinu. Starec asi dve miesta pred Severusom čítal interaktívne noviny a ladným pohybom zápästia pretočil stránku.
Severus naňho letmo pozrel. Cestou domou si kúpim noviny, pomyslel si. Už dva týždne žiadne nečítal. Nuž, tak to dopadá, keď je zavalený prácou až po uši. Priveľa práce rovná sa kultúrna stagnácia.
Asi dve zástavky ďalej vystúpil. Nezaujato si to razil davom, keď ho niekto chytil za rukáv. Inštinktívne siahol po prútiku, ale uvedomil si, že je to len prostitútka.
,,Nazdar fešák. Máš záujem?´´ spýtala sa koketne a pohodila hlavou, až jej zlaté pliešky na orientálnej čelenke zacinkali.
,,Daj mi pokoj,´´ zavrčal a vytrhol sa dievčaťu zo zovretia. To sa zatvárilo sklamane, ale takmer okamžite sa zavesilo do ďalšieho muža. Ten ju však neodmietol.
Severus nad tým znechutene zavrtel hlavou. Hneď po Temnom pánovi najviac neznášal šľapky. Pripomínali mu Bellatrix a jej podobné ženy.
V najbližšom stánku si kúpil Timesky a od ženy v okienku si zobral štíhlu trubičku. Zľahka zatlačil na pravú stranu, niečo cvaklo a potiahol. Trubička sa po svojej dĺžke rozpolila a odhalila interaktívny list z nanosenzorov. Očami preletel titulnú stranu. Nič zaujímavé, iba veľký nápis oznamoval, že Manchester zbankrotoval a tak museli tým zrušiť. Vyzerá tak, že muklovia nemajú nič iné na práci, než sledovať futbal. Ešteže mal predplateného Denného proroka.
Obe polovice trubičky priložil k sebe a tie sa automaticky uzamkli. Severus pokračoval
v ceste domov, keď mu vo vrecku zavibroval mobil. Presne tak, mobil. Čarodejníci zistili, že ide o mimoriadne šikovnú vecičku, ktorú, pochopiteľne, účinne zdokonalili.
,,Prosím.´´
,,Snape, urýchlene sa dostav ku mne. Mám pre teba prácičku,´´ ozval sa hlas v aparáte.
,,Práve som jednu skončil. Nemám záujem o ďalšiu,´´ zavrčal. Bol tak unavený, že jeho povestný sarkazmus si zobral dovolenku.
,,Toto je rozkaz: Okamžite sa dostav do baru, inak si hľadaj inú spojku,´´ povedal nahnevaný hlas a aparát ohluchol.
Severus si unavene vzdychol. Ešteže to má po ceste. Ledva spravil dva kroky a zastavil ho záchvat kašľa, ktorí mu priam trhal pľúca. Trpel takýmito záchvatmi už dva roky.
Pár blokov ďalej sa nachádzal pomerne zašitý bar Srdcová sedma. Bolo všeobecne známe, že sa tu schádzala výhradne špinavá spoločnosť. Takže, pokiaľ ste chceli niekoho dať zabiť alebo zohnať niečo ilegálne, stačilo prísť sem.
Severus otvoril dvere a ovanul ho silný pach cigariet. V miestnosti bolo mierne prítmie a pri stoloch sedeli skupinky ľudí. Buď to boli skupinky nájomných vrahov čakajúcich na klientov, alebo pašeráci s klientmi. Zadymenou miestnosťou sa niesol tichý šum rozhovorov.
Zamieril k výčapu, kde sa o pult opieral majiteľ a zamestnávateľ v jednom. John Buck bol jednou z najlepších spojok v podsvetí. Vedel zohnať ľudí na čokoľvek. Chceli ste lacnú vraždu? Alebo zabiť Britského premiéra? Žiaden problém! Buck vždy zohnal niekoho, kto sa na to dá. Samozrejme za určitý poplatok. Tiež sa vyznal v spoločenskom poriadku vrahov. Presne vedel, kto kde stojí a akú má približnú cenu. Londýnsky vrahovia, to bola jedna veľká svorka vlkov. Nebezpečná svorka.
,,Konečne! Už som myslel že neprídeš,´´ privítal Buck Severusa a podali si ruky. Buck nalial Severusovi gin a posunul mu ho. Druhý muž do seba pohár obrátil.
,,Tak čo ste chceli?´´ začal Severus po malom osviežení. Buck ho zhodnotil pohľadom.
,,Ty ale vyzeráš,´´ poznamenal. Severus sa zamračil.
,,Prepáč, že nevyzerám ako niaky model. Udivuje ma, že si si moje pre dispozície všimol až po troch rokoch spolupráce. Myslel som, že si chytrejší,´´ ozval sa Severus sarkasticky.
,,Nemyslel som to takto. Ja len, že vyzeráš, akoby si týždeň nespal.´´
,,A ty sa divíš?! Ten blbec, ktorého som mal odstreliť ma asi odhalil, lebo som kvôli nemu musel obrátiť Londýn hore nohami. Až dnes som ho našiel sa schovávať v jednom nevestinci v Soho.´´
,,Ako ťa tak počúvam, tak začínam pochybovať o tvojej kvalite,´´ povedal Buck sklamane. ,,Vždy som si myslel že ťa neodhalia.´´
,,Na dokonalosť veria len blázni,´´ odsekol Severus. ,,Ale nedošiel som sem počúvať, ako ma kritizuješ. Vravel si, že máš prácu. Tak hovor.´´
Buck naňho urazene zagánil. Nemal rád, keď sa nad neho ľudia ako Snape vyvyšovali. Často krát si neuvedomovali, že prácu majú len vďaka nemu.
,,Bol tu taký jeden chlapík, vlastne skôr mladý muž, a výslovne si prial teba. Povedal mi len, že potrebuje niekoho odstrániť, ale sám na to nestačí. Vraj by mu bodla tvoja pomoc.´´
,,A odmena?´´
,,Má niečo nevyčísliteľnej hodnoty a môže sa ti to zísť. K tomu tisíc galeónov na vrch a mne polovicu, keď sa s ním len stretneš. ( Buck bol tiež čarodejník. ) Myslím, že pôjde o niečo veľké, keď je ochotný toľko zaplatiť.´´
Severus mlčal. Celé sa mu to nezdalo.
,,No tak Snape. Len si to predstav. Tisíc galeónov. S toľkým zlatom by si rok nemusel pohnúť zadkom,´´ lákal ho Buck.
,,Ty chceš hlavne svoj podiel, však?´´
,,Veď sa s ním len stretni. Nemusíš to prijať,´´ poznamenal majiteľ nevinne. Severus zaťukal nechtom na prázdny pohár a Buck mu dolial.
,,Kde sa to s ním mám stretnúť?´´ spýtal sa Severus rezignovane a napil sa alkoholu.
,,Niekde na Destiny street. Pokiaľ viem, je to ľudoprázdne miesto s opustenými skladiskami. Málokto tam chodí.´´
,,Zaujímavé,´´ poznamenal Severus.
,,Takže berieš?´´
,,Pôjdem sa s tým chlapom porozprávať, nech máš z toho niečo, ale nečakaj, že to vezmem. Povedal aj kedy?´´
,,Zajtra o desiatej večer.´´
Muži sa rozlúčili a Severus pokračoval v ceste domov. Keď vstúpil do bytu naskytol sa mu pohľad na totálny chaos. Oblečenie sa povaľovalo po zemi a obaly od jedla boli To som teda dopadol, pomysle si, pojedám tu čínu a popritom sa dívam na muklovskú politickú reláciu. Ach, kde sú tie časy, keď som večery trávil s trestami po škole, opravovaním písomiek a pohárikom ohnivej whisky v ruke? Čo som spravil zle?
Samozrejme, on nič zlé nespravil. Keď vyšla najavo jeho zrada a Voldemort sa ho pokúsil zabiť, tak ho zachránil Potter. Vpochodoval do Škriekajúcej búdy a začal bojovať s Voldemortom. Bohužiaľ, Severusa zasiahlo omračovacie zaklínadlo a tak si z toho takmer nič nepamätal. Vedel len, že Voldemort na niaky čas zmizol a teraz snová nové plány na ovládnutie sveta. Tiež si myslel, že ho pošlú do Azkabanu, ale akosi sa tak nestalo. Nestaral sa o to, ako je to možné, i keď bol trochu zvedaví.
Rokfort bol zničený a tak si musel hľadať iné miesto. Náhodou sa stretol v Deravom kotlíku s Backom a ten mu ponúkol prácu nájomného vraha. Nič lepšie vtedy nemal, tak to vzal.
Ako tak sledoval moderátora, znovu ho zachvátil bolestivý kašeľ. Každé nadýchnutie ho bolelo a keď sa pozrel na svoju ruku, videl na nej niekoľko kvapiek krvi. Občas sa mu stávalo, že vykašliaval krv. Tiež mu občas bolo tak zle, až z toho zvracal a niekedy ho celý deň bolela hlava.
Druhý deň vstal okolo obeda. Už dlho sa tak dobre nevyspal. Hneď po prebudení si uvaril kávu
a špinavé oblečenie z včerajšieho upratovania hodil do práčky. Spravil si ešte ľahký obed a oddal sa zaslúženej relaxácii. Pustil si pomalú jazzovú hudbu a začal si čítať jednu z kníh o čiernej mágii. Konečne pokoj.
Až do jedenástej nerobil takmer nič iné, než si čítal a počúval hudbu. Teda ak do toho nepočítame rozvešanie prádla. Úderom deviatej opustil byt, zamieril na miesto stretnutia a cestou si kúpil niečo na jedenie. Vlasy si umyť nestihol.


Destiny street bola dlhá zašitá ulička v chudšej časti mesta. Lemovaná opustenými skladmi s porozbíjanými oknami naznačovala, že kedysi zažila aj lepšie časy. Sklady boli rozľahlé a v niektorých ešte zostalo pár kusov zariadenia ako železné stoly či výrobné pásy. Inak bolo všade plno špiny a prachu, a jedinými obyvateľmi tohto bohom zabudnutého miesta boli potkany.
Severus ostražito prechádzal tmavou ulicou a rozhliadal sa okolo seba. Ticho bolo priam hmatateľné. Nepočul nič iné, len svoj vlastný dych a kroky. Odrazu zľava presvišťalo zaklínadlo. Severus sa s vyľakaným výkrikom uhol a červený záblesk narazil do zväzku železných tyčí, ktoré s ohlušujúcim treskotom dopadli na zem, rozvírili prach a hlasno sa ešte chvíľu kotúľali po zemi.
Severus sa rozkašľal, vytiahol prútik a žmúril okolo seba cez oblak rozvíreného prachu. Keď sa prach konečne usadil, všimol si tmavej postavy dobrých päťdesiat metrov pred ním. Koniec prútika jasne žiaril v prítmí. Postava sa pohla jeho smerom. Severus na ňu namieril svoj prútik.
,,Stojte! Inak vás omráčim!´´ zakričal varovne. Postava však nezastala.
,,Ale no tak Severus. Nemusíš sa hneď vyhrážať. Veď to bolo len priateľské podpichovanie.´´
Čiernovlasí muž zmeravel. Ten hlas poznal, ale nevedel si ho priradiť k menu.
,,Mne sa to veľmi priateľské nezdalo,´´ odsekol. Postava sa zasmiala.
,,To ma neprekvapuje. Vždy ti všetko vadilo a nikdy si nebol s ničím spokojný, pokiaľ niekto netrpel.´´
Takže ho ten hlas pozná. To nie je zrovna výhra.
,,Poviete mi, kto ste?´´ skúsil Severus, ale nedúfal, že dostane odpoveď.
Postava mlčala, ale ďalej sa približovala. Jej obrysy sa vyjasňovali. Keď bola dostatočne blízko, Severus takmer nedýchal. To predsa nebolo možné!
,,Potter!´´
Harry Potter, Chlapec ktorí prežil, stál pred ním s prútikom v ruke a drzo sa naňho škeril.
,,Dobrý večer, pán profesor.´´
Severusovi takmer vypadol prútik z ruky.
,,Čo tu robíte?´´ povedal chladne, aj napriek faktu, že bol veľmi blízko infarktu.


,,Napadlo mi, že si objednám vaše služby. Rád by som vybavil jednu delikátnu záležitosť,´´ povedal
Harry a díval sa mužovi priamo do očí.
,,Prečo ja?´´ zavrčal Severus. Vôbec sa mu to nepáčilo. Potter bol zjavne v riadnej kaši a on, Severus Snape, ho musel z nej vytiahnuť, ako už sto krát predtým.
,,Pretože ste jediný komu verím,´´ zaznela odpoveď.
Druhý muž prekvapene zažmurkal a zneistel. Potter mu verí? Svet sa musel zblázniť. Muklovia až príliš vplývajú na čarodejníkov.
,,A čo vaši vzácny priatelia?´´ rypol si Severus. Pokiaľ vedel, tak jeho kamoši s ním boli úplne všade.
,,Nestretávam sa s nimi,´´ povedal Harry smutne. ,,Po tom, čo sa stalo, už sa so mnou nebavia.´´
,,Len mi tu nezačnite nariekať Potter. Na niake pubertálne výlevy nemám náladu.´´
Harry naňho pozrel a pristúpil bližšie.
,,Než začneme, mali by ste niečo vidieť.´´ Severus v duchu prevrátil očami. Mal pravdu. Potter je v niakom veľkom probléme.
Harry si uvoľnil manžetu na ľavom rukáve košele a vykasal si ho až po lakeť. Pomaly zdvihol ruku tak, aby na ňu druhý muž dobre videl. Severus takmer nedýchal.
,,Nemožné,´´ zašepkal a ďalej civel na dobre známi obrazec na predlaktí. Temné znamenie.
,,Ako sa to stalo?´´ spýtal sa ešte mierne šokovaný.
,,Práve o to ide. Pridal som sa k Voldemortovi. Vy viete, že som to neurobil len tak zo zábavy. Mám plán, ako ho zabiť.´´
,,To je síce všetko veľmi pekné, ale zabiť ho môžeš aj sám. Určite si sa dostal do kruhu jeho obľúbencov. Tak v čom je problém?´´
,,Nie je to také jednoduché. Voldemort
nikomu neverí a myslím, že ten váš kruh obľúbencov už dávno neexistuje.
Aj keď, mnohý Smrťožrúti si to myslia. Hlavne Bellatrix.´´
,,Samozrejme, pripravená pred ním roztiahnuť nohy kedykoľvek,´´ zavrčal Severus.
,,Súhlasím. Voldemortovi sa nepáči, kam sa čarodejnícky svet uberá a plánuje znovu obsadiť ministerstvo a ovládnuť muklov. Predpokladám, že chce celý svet vrátiť do stredoveku a ovládať ho. Bohužiaľ, mnoho iných čarodejníkov s ním súhlasí a tak sa jeho rady rýchlo rozširujú. Viete koľko teraz behá po svete Smrťožrútov? Tisíc.´´
Pri tomto vyhlásení sa Severusovi takmer zatočila hlava. Keď slúžil on, toľko ich nikdy nebolo.   
,,Čo chcete robiť, Potter?´´
,,Voldemort sa obklopil starovekou obrannou mágiou. Je veľmi ťažké sa cez ňu dostať. Môj plán je taký, že ja ju na chvíľu zdvihnem a vy naňho zaútočíte. Predpokladám, že ste vynikajúci duelant.´´
,,Prečo si nevyberiete na pomoc niekoho iného a nezaujíma ma, že mi veríte. Ja sa odmietam účastniť na niečom takom.´´
,,Musíte sám uznať, že vybrať si niekoho zo Smrťožrútov, nie je veľmi múdre. Všetci sú mu verný až za hrob. Vás poznajú a preto si nemyslím, že by mal byť problém okolo nich prekĺznuť.´´
,,Poznajú ma ako zradcu. Zabijú ma skôr než stihnem povedať Avada kedavra.
Potter, aj keď tomu ťažko uveriť, ja mám svoj život rád,´´ vrčal Severus nepríčetne.
,,To vám nikto neberie, ale nepoznám nikoho iného, komu by som veril.´´
,,Mňa lichôtkami nezlomíte, Potter.´´
,,To nie je lichôtka. To je fakt. Stokrát ste ma zachránil a pomohol mi, a preto vás prosím ešte raz. Pomôžte mi sa znovu postaviť Voldemortovi, prosím.´´
Severus v ohromení civel na Harryho. Ešte nezažil, aby ho mladý Chrabromilčan o niečo prosil.
,,Chceš definitívne zabiť Temného pána?´´
,,Taký je plán.´´
,,A čo odmena. Vraj máš niečo, čo sa mi bude hodiť a je to neoceniteľnej hodnoty,´´ kontroloval Severus. Predsa nebude pracovať zadarmo.
,,Čakal som, že sa na to spýtate,´´ uškrnul sa Harry a z vrecka vybral malú fľaštičku s čírou tekutinou.
,,Viem, že umieraš, Severus. Viem dokonca čo ti je a ako to liečiť. Trvalo mi pol roka, kým som zohnal to, čo potrebuješ. Stačí, keď to vypiješ a bolesť odíde.´´
Severus sa díval na malú fľaštičku s kamennou tvárou.
,,Ako mám vedieť, že mi neklameš?´´
,,Prečo by som to robil? Nič nezískam, keď ťa zabijem, ale keď ti ponúknem vyliečenie, to je už iná. Povedz mi, je pravda, že liečitelia u sv. Munga nevedia čo ti je? Keď chceš, ja ti to poviem.´´
Nastalo mŕtve ticho. Obaja muži si navzájom hľadeli do očí. Severus vedel, že keby sa na to Pottera spýtal, stratil by sám pred sebou tvár, ale na druhú stranu, bol strašne zvedavý.
,,Tak hovor,´´ povedal ľadovo. Harry sa usmial. Zjavne vedel, na čo druhý muž myslí. Vyzerá tak, že Potter konečne zmúdrel a naučil sa všímať si detaily, pomyslel si Severus.
,,Rozpadá sa vám telo z vnútra. Predpokladám, že zvraciate, bolí vás hlava
a máte bolestivé záchvaty kašľa s občasným vykašliavaním krvi. Prečo sa to deje? Ide o veľmi vzácnu kliatbu, ktorú väčšinou používajú nekromanti. Povedzte, nezabili ste niakeho?´´
Severus sa začal prehrabovať v spomienkach. Naozaj jedného pred dvoma rokmi zabil. Vlastne to bolo v čase, keď sa začali uňho prejavovať prvé príznaky. Krátko prikývol.
,,Začínajú sa vám najskôr rozpadať pľúca, potom kliatba napáda tráviaci systém a až ako posledné prichádza na rad srdce. Bohužiaľ, tí čo sa toho dožili, umierali pomalou a bolestivou smrťou. Podľa vašich príznakov usudzujem, že
sa vám prednedávnom zhoršilo trávenie prejavované rannou nevoľnosťou. Pripravte sa na to, že začnete vykašliavať väčšie množstvo krvi a môže sa vám stať, že občas nebudete vedieť dýchať. Presne tak, Severus. Umierate a preto mi chcete pomôcť.´´
,,Ja vám nechcem pomôcť.´´
,,Ale chcete, len o tom ešte neviete,´´ trval na svojom Harry.
Severus bol zmätený. Teraz už síce vedel, čo mu je, ale veľmi povzbudivé to nebolo. Ak má tomu faganovi veriť, tak ten záhadný elixír, ktorí mu má vraj pomôcť, potrebuje. Všetko naznačovalo tomu, že by mal prijať Potterovu ponuku. Ale mal by odvahu urobiť to, čo po ňom chce? Bol nakoniec Slizolinčan, a ako bolo dobre známe, Slizolinčania nenasadzujú svoj život pre nič za nič.
,,Kedy chceš, aby som to urobil?´´
,,O to sa nebojte. Dám vám vedieť, keď budete potrebný. Zatiaľ si môžete robiť čo chcete. Tak čo, prijímate?´´ spýtal sa Harry a podal Severusovi ruku.
Ten váhal. Tento Potter, s ktorým hovorí je iný. Už to nie je hlúpe ustráchané decko. Dalo by sa povedať, že dospel.
Severus mu stisol ruku.
,,Napriek všetkému si myslím, že pri tom umrieme. Obaja.´´ Harry sa usmial.
,,Ale bude to pre dobrú vec. To sa nepošťastí každému. A ako povedal Dumbledore, smrť je len ďalším dobrodružstvom.´´
Pustili si ruky a Harry znovu siahol do vrecka. Vytiahol z neho kožený mešec.
,,Tu je tých tisíc galeónov, čo som sľúbil. Buck svoj podiel dostane ešte dnes večer. Nemusíte za ním chodiť.´´
Severus si od neho vzal mešec a poťažkal ho v ruke. Podľa váhy usudzoval, že je v ňom dosť zlata. Schoval ho do vrecka svojho kabáta a znovu sa zadíval na Harryho predlaktie.
,,Stále nemôžem uveriť, že si prijal Temné znamenie.´´
Harry sa nervózne uškrnul.
,,Viete, nikdy som si nemyslel, že to bude bolieť,´´ poznamenal nevinne a Severus sa musel zamyslieť nad jeho inteligenciou. Zdá sa, že mladíka precenil. Nuž čo, zmýliť s môže aj majster elixírov.
,,Zdá sa, že ste rovnako tupý ako v deň, keď ste sa objavili na Rokforte. Myslím, že je všeobecne známe, že cejchovanie bolí, Potter. Nechápem, ako ste si mohli myslieť opak.´´
,,Každý sa môže zmýliť,´´ povedal Harry diplomaticky a s týmito slovami zmizol v tme.

O niaky čas neskôr sa v miestnosti osvetlenej dvoma sviečkami Harry postavil k stene vedľa Luciusa Malfoya. Všade naokolo bolo cítiť starovekú mágiu.
V kresle oproti nim sedel Voldemort a jeho červené oči sa upierali na šachovnicu pred ním. Muž s haďou tvárou sa načiahol za figúrkou pešiaka a zdvihol ho do vzduchu.
,,Všetko je pripravené?´´ opýtal sa Voldemort syčivým hlasom.
,,Áno je môj pane,´´ ozval sa Malfoy úlisne. Voldemortovi sa na tvári objavil krutý úsmev.
,,A ty, Potter, vybavil si?´´
,,Všetko v poriadku.´´
Pešiak ladne pristál uprostred šachovnice.
,,Perfektné.´´

V tom istom momente sa rozozvučala zelená kontrolka v Ústave zmrazovania a na chodbách nastal pohyb. Niekoľký lekári sa nahrnuli do malej miestnosti s dvoma chladiacimi boxmi. Na jednom z nich blikalo zelené svetielko.
Dvaja lekári odistili dvere na boxe a vytiahli von dlhý kváder, na ktorom ležala mladá žena.
Aj napriek chladiacemu procesu bolo vidieť, ako je neuveriteľne pekná. Vyzerala presne tak isto, ako v deň, keď ju sem priniesli. Iba vlasy mala dlhšie.
Lekári ju nervózne sledovali. Žene sa zachveli viečka a pootvorila ústa. Jeden z lekárov sa nad ňu naklonil.
,,Pani Potterová počujete ma?´´
Žene sa znovu zachveli viečka a po chvíli ich otvorila. So zastretým zrakom sa pozrela do lekárovej tváre. Oči jej začali kĺzať po ostatných a nakoniec sa zase zastavili na prvom lekárovi. Žena niečo hovorila, ale šepkala tak potichu, až sa lekár musel skloniť k jej tvári.
,,Kde to som?´´
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama