Duben 2011

4. Búrka 2/2

26. dubna 2011 v 10:16 | Amane
Poznámka prekladateľa: Chcela by som poďakovať Entite za želanie pekných sviatkov (naozaj boli pekné až na ten hnus čo som musela denne jesť) a môjmu slovníku, za jeho objemnosť. Túto kapitolu som bohužiaľ musela rozdeliť lebo mi ju program nechcel zobrať celú. No a čím viac komentárov napíšete, tým rýchlejšie pribudne nová kapitola :D
Runcorn sa šťastne prehraboval hŕbou papierov, o ktorých sa Luciu milne domnieval, že ide o Hermiononu výpoveď. Celé to prebiehalo hladšie než v si Runcorn myslel. Teraz mal dôkaz, že si túto pozíciu naozaj zaslúži! Triumfálne zastal na požadovanej strane, zabodol do nej prst a prešiel ním až na koniec stránky, nakoniec povedal: ,,Augustus Rookwood tiež vyhlásil, že ste to boli vy, kto použil kliatbu Imperius na Broderica Boda.´´
Nútiac sa zostať v pokoji a s chladnou hlavou, Lucius odvetil: ,,Rookwood má talent pre obvinenie, ktoré sú plne nedokázateľné. Nebolo by to po prvý krát čo voči mne vzniesol obvinenie, ktoré sa nakoniec ukázalo ako falošné. Broderic Bode je mŕtvy, pochybujem, že by sa naňho dal použiť Imperius.´´
Runcorna zalial rumenec a zafučal: ,,Zabudol som. Takže tiež popierate, že ste dávali peniaze, poskytovali príbytok a podporovali ste Voldemorta a jeho Smrťožrútov vo vlastnom dome?´´
Áno, celkom úprimne to popieram. To bola prvá možnosť, ako by odpovedal, keď otvoril ústa. Nejak sa mu podarilo to nepovedať a tak len povedal: ,,Nie, ale nemal som inú možnosť. Voldemort sa mi vyhrážal, že mňa aj moju rodinu zabije.´´
,,Vždy máme na výber, pán Malfoy,´´ povedal Runcorn. Fakt, že Malfoy väčšinu obvinení poprel, bol irelevantný, pretože bol očividne vinný. Bol predsa Smrťorút!
Lucius pohľadom vyhľadal Normana a očami ho prosil, aby mu nejak pomohol. Nakoniec, bol tu od toho, aby ho z toho dostal. Nebol natoľko hlúpy, aby si myslel, že ho samotné popieranie zachráni; kto by u len veril Smrťožrútovi? Aj tak to teraz vyzeralo, že si svoj trest predĺži prinajmenšom o rok...alebo rovno o desať.
Norman vstal a pristúpil k Luciusovi do stredu sálu.
,,Odhliadnuc od skutkov, ktoré môj klient priznal, tieto obvinenia nemôžu byť ani dokázané ani vyvrátené. Je to slovo proti slovu. Pán Malfoy sa priznal k niekoľkým obvineniam, no ohľadne toho zbytku je trochu zložitejšie si zistiť pravdu. Preto by som s vaším dovolením, dal predvolať svedka.´´
,,Nech sa páči.´´
,,Rád by som sem k nám zavolal ako svedka, Harryho Pottera.´´
Ďalší príval vzdychov a prekvapených výkrikov sa rozľahol sieňou. Opäť sa otvorili dvere hore nad tribúnami. Harry cítil ako sa všetky oči v sieni upierajú naňho, keď zostupoval po schodoch pod tribúny. Norman sa žiarivo usmial keď mu potriasol rukou, pričom sa k nemu naklonil tak blízko, akoby ho chcel objať.
Nenápadne chlapcovi zašepkal: ,,Dúfam, že si spomínate na náš rozhovor. Bola by to totiž veľká hanba keby Hermiona a Ron boli označený ako tvoji komplici pri tvojich zločinoch. Azkaban je hrozné miesto.´´
Harry stuhol, no jeho tvár zostal bez výrazu. Niekoľko dní pred tým, než sa rozprával so Shackelbothom a potom s Narcissou, ho navštívil tento právnik a je nutné dodať, že jeho návšteva bola veľmi zaujímavá. Vedel totižto veci, ktoré by rozhodne vedie nemal. Muž sa zjavne rozprával s Hermionou - či mu sám podal Veritaserum, pretože za normálnych okolností by sa niečo také nedozvedel. Norman išiel až tak ďaleko, že napriek tomu, že nikto nemohol vztiahnuť ruku na Zlatého chlapca, napriek protiprávnemu použitiu neodpustiteľných kliatob ako bol Imperius použitý na Smrťožrúta Traversa a goblinov, či Cruciatus použitý na Amycusa Carrowa a Bellatrix. Povedal to pravdaže Ronovi a Hermione, avšak, boli spolupáchateľmi týchto zločinov a zákon sa na nich rozhodne nebude pozerať priaznivo. Aj keď nebudú potrestaný, budú to mať v papieroch do konca života a mohlo by to ohroziť ich budúcnosť.
Ak existovala možnosť, ako pomôcť svojim priateľom, či za nich prevžiať zodpovednosť, Harry nemal inú možnosť než robiť to, čo mu povie tento muž. Norman ho uistil, že jediné, čo musí urobiť je, povedať pravdu.
Norman ho obišiel a priateľsky ho potľapkal po chrbte.
,,Pán Potter, prosím vás povedzte nám, kto vás zajal a odviedol aj so slečnou Grangerovou a pánom Weasleym do Malfoyovského sídla?´´
,,Bol to Grayback, vlkolak,´´ odpovedal Harry.
,,Moment, mučil pán Malfoy niekoho z vás?´´
Harry zavrtel hlavou. Odrazu mal pocit, že ho Norman prebodol pohľadom, tak rýchlo dodal: ,, Bellatrix Lestrange použila Cruciatus na Hermionu.´´
Runcorn sa nečakane postavil. ,,A snažil sa to pán Malfoy zastaviť?´´
,,Neviem, Bellatrix nás nechala odviesť do pivnice,´´ odpovedal Harry a bol si istý, že Luciusa určite nezaujímalo, čo sa s Hermionou deje. ,,No nemohol to zastaviť aj keby chcel, nemal totižto prútik.´´
Celá sála opäť prekvapene vydýchla. Čarodejník Malfoyovho formátu bez prútika?
Norman sa ozval: ,,A prečo nemal prútik?´´
,,Pretože mu ho Voldemort vzal hneď potom, ako sa dostal z väzenia. Keď som sa oslobodil od Smrťožrútov, ja aj Voldemort sme spolu bojovali a prútik pána Malfoya sa rozpadol.´´
,,Takže, pán Malfoy bol bez prútika približne rok?´´
,,Presne tak.´´
Runcorn silno udrel súdcovkym kladivkom, aby utíšil rozvášnený dav.
,,Dobre teda, priznávame, že pán Malfoy nemohol použiť Neodpustiteľné kliatby bez prútika a ani vás neuniesol. No pokúsil sa vás predať Voldemortovi.´´
,,Áno pane,´´ súhlasil Harry. Dalo mu to veľa práce, aby si udržal chladnú hlavu a v hlave mu ako mantra znelo len: Je to pravda. Je to pravda. ,,No Voldemort ho mučil po tom, čo ušiel z väzenia a vydieral jeho rodinu. Chápem, prečo bol taký zúfalí. Bál sa.´´ Z tých dvoch slov sa mu takmer skrútil jazyk. Lucius Malfoy - ten pompézny, naháňajúci hrôzu druhým - sa bál?
Tu Norman skočil pred Runcorna, ktorý si už pripravil ďalšie otázky.
,,Pán Runcorn, vážení prísediaci, vzhľadom k tomu, že pán Malfoy sa bál o seba a svoju rodinu, ešte k tomu nemal prútik, ktorým by svoju rodinu mohol ochrániť, nemal inú možnosť ne dovoliť Voldemortovi a jeho Smrťožrútom sa usídliť v jeho sídle. Je len nevinným spolupáchateľom. Ako hľadaný muž a nechcený hostiteľ, bol zjavne nasilu držaný vo svojom dome. Ak to tak bolo - ako aj bolo - ako mohol mučiť či zabíjať muklov a čarodejníkov za takýchto podmienok?´´
Runcorn začal byť nervózny. Traja z odsúdených, z toho dvom z nich sa podarilo ujsť pred zákonom a teraz aj tento tretí mu pravdepodobne tiež ujde pomedzi prsty.
,,Napriek všetkému, je Lucius Malfoy stále Smrťožrútom.´´
,,Ja už viac nie som Smrťožrút!´´ skríkol Lucius, prekvapiac seba aj ostatných v sále svojou prudkosťou. ,,Prestal som s tou hlúposťou celkovo, nie len s tým ubližovaním ostatným ľuďom. Moja oddanosť Voldemortovi, moja slabosť ako sa neskôr ukázalo, zomrela už dávno potom, čo som videl jeho metódy mučenia, ktoré nepoužíval len proti nepriateľom, ale aj voči svojim nasledovateľom; len strach ma pri ňom udržal. Nemohol som odísť, rozhodne nie živý, temné znamenie ma k nemu pripútalo.´´ Ako sa len hanbil za to, čo hovoril pred týmito vypatlanými sedliakmi.
Sudcovské kladivko v Runcornovej ruke bolo pripravené k úderu, no zatiaľ sa nehýbalo. Aj teraz Norman využil chvíľu k presviedčaniu.
,,Priatelia, čo to vlastne znamená byť Smrťožrútom? Ako prvé nám napadajú označenia ako vrah, zlodej, osoba, ktorej chýbajú všetky morálne hodnoty. Niektorí z nich taký určite sú, no nevideli sme snáď aj nehanebné činy muklov a čarodejníkov, ktorí neboli Smrťožrútmi? Taktiež nie je možné, aby niektorý z označených Temným znamením boli naďalej považovaný za zlých napriek tomu, že vám nič nespravili a len nevedeli, čo by mali robiť v ich situácii?´´
Po týchto slovách dav zašumel. Jeden z prísediacich však zdvihol ruku a zakričal: ,,Ale v ich radoch tiež presadzovali myšlienku čistokrvnosti. Pán Malfoy je známi svojou sympatiou k podobným myšlienkam.´´
,,To je pravda,´´ potvrdil Norman. Pristúpil bližšie k tribúnam a zadíval sa do davu. ,,Tiež by som však vedel menovať niekoľkých v tejto miestnosti, ktorí zdieľajú podobný názor a ako sa zdá, podľa všeobecnej mienky sú rovnako vinný ako smrťožrúti.´´
Jeho pohľad smeroval k Runcornovi, ktorý sa na stoličke zahniezdil a potom pohľadom prebehol publikum.
,,Pokiaľ by sme čarodejníkov a čarodejnice súdili na základe ich myšlienok a nie skutkov, ako by to dopadlo? Kto rozhoduje, ktoré myšlienky sú vhodné a ktoré by mali byť potrestané Azkabanom? Viete aký dopad by to malo na zriadenie polície?´´
Na chvíľu sa odmlčal, aby nechal ostatných porozmýšľať o význame jeho slov. Ktosi ďalší však zdvihol ruku.
,,Nie je snáď posadnutosť čistokrvnosťou príčinou vojny?´´
,,Je to tak?´´ spýtal sa Norman a prechádzal sa hore dolu pod tribúnami. ,,Nie, čistokrvnosť nikdy nebola dôvodom vojny, ale vidina moci, to bola skutočná príčina. Zlákal mnoho čistokrvných mladých mužov pod myšlienkou presadzovania čistokrvnosti, jediné čo mali robiť, bolo zabíjať a jedinou možnosťou úteku bola smrť. Bojovali, zabíjali a mučili snáď títo mladí muži? Rozhodne áno. No boli tu tiež taký, ktorí sa nezúčastnili týchto aktivít a snáď ich jediným prečinom bolo to, že boli taký hlúpy a nasledovali túto nezmyselnú vieru. Mali by byť snáď potrestaný rovnako ako vrahovia len preto, že majú radikálnejšie myšlienky?´´ Otočil sa k Harrymu. ,,Pán Potter, Pána Malfoya chytili na pozemkoch školy. Môžete nám povedať, čo robil počas bitky?´´
,,Predieral sa davom a hľadal syna,´´ povedal chlapec potichu. ,,Rozhodne sa nepridal k bojujúcim.´´
S dramatickým spľasnutím rúk sa Norman otočil späť k davu.
,,Predkladám vám dôkaz o tom, že Lucius Malfoy neurobil nič zlé. Je to len muž, ktorý bol chytený do veľkej dilemy, neschopný konať bez strachu z tvrdej odplaty. Teraz, ako slobodný muž, môže svetu pomôcť, obzvlášť pri jeho obnove.´´
Inými slovami: Uväznite Malfoya a prídete o množstvo galeónov, ktoré budete potrebovať pri obnove nemocnice, školy a obchodu, ktoré v týchto časoch zúfalo potrebujete.
Runcorn udrel kladivkom do stola.
,,Toto bola demonštácia toho, že pán Malfoy je nevinný z únosu a použitia neodpustiteľných kliatob. Pán Potter potvrdil Malfoyovu neschopnosť obranu proti Smrťožrútom a Voldemortovi na základe toho, že nemal prútik, čo ho tiež zbavuje podozrenia z vraždy a mučenia. Jediným obvinením je teda útek z väzenia. Nech zdvihnú ruky tí, čo si myslia, žeby mal byť za to potrestaný opätovným uväznením v Azkabane.´´
Len zopár rúk sa zdvihlo. Vo svetle nových udalostí a s vidinou potrebných galeónov a ostaný rozhodli, mu tých pár mesiacov v Azkabane odpustiť.
,,Teraz zdvihnú ruky tí, čo si myslia, že by mal byť zbavený všetkých obvinení.´´
Takmer všetci zdvihli ruky.
,,Lucius Malfoy, ste povinný zaplatiť pokutu päťdesiat tisíc galeónov. Ste voľný.´´ Kladivko tvrdo dopadlo na stôl a okovy na Luciusových rukách povolili.
Bol koniec. Konečne to celé skončilo. Roztrasene vstal zo stoličky a skoro v nej znovu skončil, pretože sa naňho vrhla Narcissa a pevne ho objala. Draco stál v úctivej vzdialenosti, až kým ho otec nezavolal, aby ho mohol verejne objať, jedna z vecí, ktorú Malfoyovci zásadne nerobili. Ešte nikdy v živote nebolo príjemnejšie, porušiť tieto zásady, ako práve teraz.

4. Búrka 1/2

24. dubna 2011 v 10:57 | Amane
Nepríjemné ticho padlo na čarodejníkov a čarodejnice sediacich rad zaradom na drevených laviciach v priestrannom žalári podobnom veľkej hale. Prvý so Smrťožrútskych súdov začal s prudkým buchnutím: Lucius Malfoy, jeho syn Draco a jeho žena Narcissa boli všetci obvinený z najrôznejších zločinov. Šikovné manévrovanie ich právnika dosiahlo takzvaný ´rodinný súd ´ , jeden z mála v histórii Wizenagamotu, a všetci prítomný netrpezlivo čakali na výsledok.
Čo však mnohých prítomných zmiatlo bolo, že dole pod tribúnou stáli len dve stoličky. Prečo tam neboli tri stoličky? Všetci naťahovali krky, v snahe nájsť tú tretiu stoličku, ktorú pravdepodobne len prehliadli.
Vyšetrovateľ Albert Runcorn, nedávno povýšený na vedúceho Oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práva, keďže to bol on, kto objavil a zatkol prominentného Smrťožrúta Yaxleyho, postavil sa a udrel kladivkom do stola.
,,Priveďte väzňov,´´ povedal hlbokým, autoritatívnym hlasom.
Dvere sa otvorili a aurori priviedli dvoch mužov, vtlačili ich do stoličiek a pomocou prútikov ich k nim priviazali reťazami, potom sa vzdialili. Draco, už nie tak arogantný, tam sedel ako skamenený a bol vyziabnutý, akoby nič nejedol odkedy ho odviedli z Rokfortu. Čeľusť sa mu triasla, ako sa snažil byť statočný. Naopak Lucius sa hrdo narovnal a na tvári sa mu usadila chladná maska. Dokonca aj keď bol špinavý, strapatý a vo vnútri sa triasol ako osika, napriek tomu sa neprestával chovať ako Malfoy, na rozdiel od Draca. Niečo zašepkal synovi, ktorý naňho nádejne pozrel.
,,Väzni sa s nikým nemôžu rozprávať!´´ zvolal Runcorn.
Lucius ohrnul peru a zasyčal: ,,Je to môj syn!´´ Jeho hlas sa ozýval v smrteľnom tichu.
Sudca opäť udrel kladivkom. Runcorn bol vysoký a mohutný, ale určitá vzdialenosť medzi ním a Malfoyom potlačila jeho autoritu.
,,Pravidlá sa budú dodržiavať.´´
Nikto jeho pripomienku nepočul. Všetky oči sa opäť upriamili na železné dvere, ktoré sa so škripotom otvorili; dnu vošiel Norman aj s Narcissou po boku, ktorá si sadla na najnižšiu tribúnu, len pár metrov od manžela a syna. Pri pohľade na nich vydýchla, prikryla si ústa a do očí jej vyhŕkli slzy.
Keby nebol Lucius spútaný, okamžite by k nej skočil, nehľadiac na pohoršenie, ktoré by tým spôsobil. Ona žila! A nebola ani spútaná ako bežný zločinec...prečo tu nesedela s ním a Dracom? Pozrel na Normana, ktorý stál vedľa nej a držal ju za plece, pochopil. Otcovmu najlepšiemu právnikovi sa podarilo nejaké byrokratické kúzlo! Potlačil triumfálny úsmev.
Akoby už nebol rozruch dostatočne veľký, vchod úplne hore nad tribúnami sa otvoril a dnu vošiel Kingsley Shackleboth, oblečený v pôsobivej fialovej róbe podobnej tej Dumbledorovej. Strhol na seba pozornosť všetkých prítomných.
Runcorn sa tváril zmätene, zjavne nevedel, čo robiť. Mal by sa vzdať svojho vyšetrovania v prospech Shacklebotha? Svoju pozíciu šéfa Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva mal len týždeň. Bola to snáď jeho chyba, že Smrťožrúti a Dolores Umbridgeová prevzali Ministerstvo? Ako mal vedieť, že Yaxley je Smrťožrút?
,,Minister Shackleboth, prišli ste predsedať tomuto súdu?´´ spýtal sa nakoniec a začal sa prehrabovať v papieroch.
,,Nie, Runcorn, mám veľa práce, no počul som, že sa proces začal a myslím, že je nutné niečo vysvetliť. Asi tri dni dozadu za mnou prišiel Harry Potter s veľmi zaujímavým príbehom o tom, ako mu pani Malfoyová zachránila život.´´
Po tomto vyhlásení niekoľký prítomný zalapali po dychu.
Shackleboth sa usmial, užíval si ich prekvapenie.
,,V lese, keď sa Voldemort - bol by som rád keby ste ho tak už začali volať - keď sa Voldemort opäť snažil Harryho zabiť, no celkom mu to nevyšlo. Poslal pani Malfoyovú, aby išla mladého muža skontrolovať, vyhlásila, že je mŕtvy a tým ho ušetrila pred útokom Smrťožrútov... zbytok už poznáte. Harry ma požiadal, aby som stiahol všetky obvinenia proti nej a očistil jej meno. Mi na Ministerstve sme s ním súhlasili. Narcissa Malfoyová je zbavená všetkých obvinení.´´
V Luciusových očiach zažiaril nie len obdiv, ale aj vďačnosť a úľava. Aj keby mal on sám zhniť v Azkabane, aspoň ona bola v bezpečí a nemusel sa o ňu báť. Draco, napriek tomu, že bol vydesený, sa šťastne usmial na matku. Ona mala oči len pre svojich dvoch chlapcov, akoby sa bála, že ich vidí posledný krát v živote a musí si zapamätať každý obrys ich tvárí. Jej pohľad sa od nich neodtrhol ani vtedy, aby poďakovala Shackelbothovi, ktorý rozmýšľal čo robiť ďalej a nakoniec sa usadil s miernym potleskom.
Tlieskajúc spolu s ostatnými, sa Runcorn zamračil - nie preto, pretože bola Narcissa oslobodená, ale preto, pretože nemal žalúdok na to, aby dal uväzniť čistokrvnú ženu na základe obvinení, ktoré boli podľa jeho názoru vymyslené. Trochu ho však hnevalo, že si sem Minister len tak napochodoval a do napätého ticha oznámil oslobodenie Malfoyovej. Teraz vyzeral ako idiot, ktorý nedokáže rozoznať dieru v zemi od tej v zadku.
,,Ďakujeme vám pán Minister za výborné správy. Pani, Malfoyová, ak chcete môžete zostať, alebo ísť,´´ povedal a pohladil si fúzy v očakávaní jej odpovede.
,,Zostanem,´´ povedala Narcissa vysokým, jasným hlasom.
Shackelboth súhlasne prikývol a vybral sa k dverám, ktorými prišiel. Runcorn sa otočil k obžalovaným. Rozhodol sa, že začne s otcom a až potom s chlapcom.
,,Draco Malfoy, ste obvinený z vpustenia Smrťožrútov do Rokfortu z minulého roka, a z...´´ - prestal listovať pergamenmi, pretože kolónka s poznámkou pokus o vraždu bola preškrtnutá vďaka snaženiu skupiny právnikov ich rodiny - ,, a z ľahkovážneho ohrozenia Kate Bellovej a Ronalda Weasleyho.´´
Luciusa a Narcissi sa zmocnil príval radosti; synove obvinenia neboli také vážne, takže ho nezavrú do Azkabanu nadlho, nanajvýš na šesť mesiacov!
,,Ako sa obhájite?´´ povedal Runcorn.
Draco sa pozrel na matku, ktorá nebadane prikývla. Potom kútikom oka zachytil otcov pohľad. Rýchlo mu pošepkal: ,,Povedz im prečo si to urobil.´´
,,Pán Malfoy, musím vám pripomenúť, že je zakázané sa rozprávať so spoluväzňami,´´ vybuchol Runcorn. ,,Draco Malfoy, vaša obhajoba.´´
Mladý muž si prečistil hrdlo, pretože mu napadlo, že by keď prehovorí tak bude pišťať.
,,V-vinný. No robil som to len preto, pretože L-Voldemort povedal, že zabije mňa aj moju rodiny, keď nezabijem Dumbledora a oni mi mali pomôcť. Ale nakoniec som to nedokázal a tiež som nechcel vedome ublížiť Katie alebo Weasleymu.´´
Vlasy mu padali do tváre takže vyzeral omnoho mladší než bol.
,,A ktorý zo Smrťožrútov teda zabil Dumbledora?´´
,,Nebol to žiadny z tých, ktorých som pustil do hradu...bol to profesor Snape.´´ Nešťastne zvesil hlavu, znechutený sám sebou. Jeho krstný otec si nezaslúžil, aby niekto pošpinil jeho meno, obzvlášť nie jeho krstný syn.
Runcorn prikývol. Počul o tej divokej historke, ktorú rozprával Zlatý chlapec minulý rok. Obviňoval Snapea z vraždy Dumbledora, vraj to videl na veži, kde bol znehybnený. Ak si dobre spomínal, tak Potter vravel, že tam Draco tiež bol prítomný...vraj bol pod hrozbou smrti prinútený zabiť starého čarodejníka, alebo niečo v tom zmysle. Aj tak sa mu to celé videla ako nejaká blbosť, aby obyčajný chlapec dokázal zabiť najmocnejšieho čarodejníka na svete. Teraz tie Potterove táraniny dávali zmysel.
Pozrel do davu, sledujúc jeho reakciu. Mnoho ľudí v hľadisku počulo ten istý príbeh, o tom bol presvedčený, a mnoho členov sa radšej tvárilo uľútostene než odsudzujúco.
,,Nech zdvihne ruku ten, kto si myslí, že by mal byť Draco Malfoy odsúdený na šesť mesiacov v Azkabane.´´
Zdvihlo sa len desať rúk. Ostatný sa ani nepohli.
Runcorn zaváhal. Rozhodne nemohol pustiť chlapca len tak bez trestu.
,,Teraz nech zdvihnú ruku tí, čo si myslia, že by mal byť Draco Malfoy zbavení obvinení.´´
Presne deväťdesiat prísediacich zdvihlo ruky do vzduchu.
,,Desať tisíc galeónov musí byť zaplatených s lehotou dvoch týždňov,´´ prečítal Runcorn poznámku zo zoznamu pokút. ,,Pokiaľ sa pokuta nesplatí včas, dôjde k navýšeniu pokuty a zadržanie v Azkabane´´ Udrel kladivkom do podložky, aby potvrdil slová rozsudku.
Odrazu magické okovy povolili. Draco vyskočil zo stoličky a bežal k matke, ktorá vstala a objala svojho jediného syna. Mnoho čarodejníc - a dobrých čarodejníkov - sledovali tento moment s nežným pohnutím a niektorým sa dokonca zaleskli slzy v očiach.
Runcorn vytiahol tretí list pergamenu, tento obsahoval značne viac poznámok, ako tie dva predchádzajúce. Niekoľko obvinení - medzi inými úplatkárstvo či vydieranie - boli vyňaté preč, pravdepodobne pre nedostatok dôkazov...alebo priamim vplyvom pána Normana.
,,Lucius Malfoy, ste obvinený z úteku z väzenia, únosu, použitia Neodpustiteľných kliatob, z podporovania a napomáhania Voldemortovi v čase jeho pôsobenia a z mučenia a zavraždenia neznámeho počtu muklov a čarodejníkov.´´
Lucius očakával more obvinení, ale pri tom poslednom sa mu oči rozšírili šokom. Odkiaľ preboha mali takéto informácie?
,,Mučenie a vraždy? V živote som nikoho nezabil! Kto som, aby som len tak niekoho mučil či zabil?´´ vyhŕkol.
,,Súd len poukazuje na niektoré smrťožrútske praktiky, takže ste vlastne boli obvinený z nešpecifikovate...´´
,,To je absurdné!´´ zvrčal Lucius. Bol rozzúrený a keby Norman nezdvihol ruku, aby mu naznačil, že má hneď stíchnuť, tak by to nedopadlo veľmi dobre.
,,Pán Runcorn, môj klient má právo vedieť, z čoho presne je obvinený, aby mohol vhodne argumentovať,´´ poznamenal právnik jemne.
,,Byť Smrťožrútom je dostatočným zločinom,´´ odsekol Runcorn.
,,Hmm´´ poznamenal Norman. ,,Neuvedomil som si, že najnovšie posudzujeme žaloby a prípady spoluviny skôr s pohľadu spoločnosti než logickou úvahou.´´
,,Postupujeme len podľa zákona,´´ odvrkol Runcorn.
,,Zákon tiež obžalovanému povoľuje vedieť, z čoho presne je obvinený a nie len nejakú všeobecnú domnienku zahrnujúcu všetky nemravnosti,´´ trval na svojom advokát.
Runcorn mu venoval otrávený pohľad. ,,Obvinenia sme vám povedali, takže, ako sa obhájite?´´
Lucius sa viac narovnal. ,,Nevinný až na útek z väzenia, za ktorý by ste ma aj tak potrestali.´´ Nechcel, aby znelo tak bezočivo, no stalo sa.
Spätný náhľad do Luciusovho pergamenu mu prezradil, že tam má aj návrh na pätnásť mesiacov Azkabanu za vlámanie na Oddelenie záhad. No aj tak tam strávi viac času.
,,Bez ohľadu na to, útek z väzenia je zločin. No poďme ďalej. Mám tu priame svedectvo Hermiony Grangerovej, že ste ju, Harryho Pottera a Ronalda Weasleyho uniesli a že ona sama bola mučená Crutiatusom a vy sám ste sa pokúsili predať pán Pottera Voldemortovi.´´
Lucius vydýchol. Zdá sa, že je to horšie ako očakával, keď hnil vo svojej cele. Vlastne to išlo riadne do sračiek. Zjavne ho odvedú späť a posedí si tu ešte nejaký čas. Tá skurvená malá humusáčka.
,,Nebol som to ja kto uniesol tých faga - tých mladých, bol to Fenrir Grayback. Doviedol ich do sídla kde moja švagriná Bellatrix Lestrangeová slečnu Grangerovú mučila.´´
,,Predpokladám, že ste sa prizerali.´´
Lucius otvoril ústa, chvíľu váhal a vyrovnaným hlasom povedal: ,,Áno. No nemohol som jej v tom zabrániť.´´
,,Tešili ste sa z toho, čo ste videli, pán Malfoy?´´ zamručal Runcorn.
,,Nie,´´ zavrčal. ,,Nerád sa dívam, ako niekoho mučia.´´
,,A čo ten pokus o predanie pána Pottera Voldemortovi?´´
Aj ten posledný kúsok nádeje v ňom umrel. Dúfam, že niečo takéto nebude musieť hovoriť.
,,V stávke bol život mojej rodiny.´´ To bolo všetko čo mohol urobiť, už na ničom nezáležalo. Už toho bolo priveľa na to, aby sa tom polemizovalo a aj tak mali naňho ďalšie krivé obvinenia, ktoré bude musieť zodpovedať...

3.Ticho pred búrkou

10. dubna 2011 v 22:13 | Amane
Poznámka prekladateľa: V tejto kapitole si užijete Severusove krvilačné myšlienkove pochody, budú tu dve VEĽKÉ prekvapenia (jedno ma fakt teda dostalo, v komentároch môžete hádať, ktoré to bolo) a nakonci sa aj zasmejete. Tiež som sa rozhodla, že ďalšiu kapitolu dám až vtedy, keď sa tu objavia minimálne 3 komentáre.

Hneď prvý závan dezinfekcie a elixírov donútil Harryho urobiť krok vzad. Strávil dostatočné množstvo času v rokfortskej ošetrovni na to, aby bol proti takýmto pachom imúnnym, no vyžiadalo si to veľké množstvo jeho chrabromilskej odvahy, aby odtiaľ neušiel so stiahnutým chvostom. Vnútri čakal starý pán v jemných tmavých šatách, z ktorých priam sršala majestátnosť. Mužove oči sa rozžiarili, keď zbadal Pottera.
Muž k nemu podišiel a potriasol mu rukou.
,,Harry Potter, aká česť. Som Norman, splnomocnene Narcissi Malfoyovej.´´
Harry s miernym začervenaním jeho ruku prial. Ešte stále bol trochu nervózny keď ho všetci oslovovali ako nejakého spasiteľa, akoby si svoju cestu vybral dobrovoľne. Keby si mohol vybrať, hneď by tú zodpovednosť hodil na niekoho iného.
,,Dobre. Čo by mi chcela pani Malfoyová povedať?´´
,,Verím, že by s vami chcela hovoriť osobne. Prosím, nasledujte ma,´´ povedal a energicky vykročil do labyrintu chodieb vo Svätom Mungovi.
Harry klusal za ním pokým ho nedobehol a prispôsobil sa jeho tempu. Bol prekvapený, že muž jeho veku je schopný sa tak rýchlo pohybovať. V duchu rozmýšľal, či ho chcú Malfoyovci žalovať - nakoniec, mali predsa právnika. Napriek tomu vyzeral jeho sprievodca ako veľmi príjemný chlapík a vôbec sa netváril nepriateľsky, preto si nedokázal predstaviť, čo naňho Malfoyovci majú.
,,Chcel by som vám zagratulovať, pán Potter,´´ povedal Norman. ,,Celý čarodejnícky svet je vám teraz zaviazaný.´´
Harry si nevedome prešiel prstom po jazve. Nebolela. Bol to len zvyk, ktorý sa uňho vyvinul počas tých dlhých rokov trápenia.
,,Som si istý, že by to dokázal hocikto,´´ zamrmlal.
,,Si skromný mladý muž,´´ poznamenal právnik. ,,Vôbec sa nesprávaš tak, ako som si predstavoval.´´
Slabo sa usmial. Možnože by nebol taký skromný, keby mohol povedať, že to urobil bez pomoci, no v skutočnosti mu vždy niekto pomohol a tejto skutočnosti si bol plne vedomí.
,,Tak sme tu. Len bežte dnu, ja zostanem vonku.´´ Norman otvoril dvere.
Hneď ako vstúpil dnu, zbadal posteľ s Narcissou Malfoyovou. Jej oči boli prázdne a uštvané, tvár strhaná. Napriek tomu sa naňho žiarivo usmiala a pokynula mu, aby pristúpil bližšie. Dvere sa za ním zavreli.
,,Ahoj Harry,´´ povedala potichu. Polovičný Chrabromilčan, večný problém, zbavil sa Temného pána raz a navždy; určite to pre ňu veľa znamená.
,,Pani Malfoyová.´´ Stál tam pred ňou celý nervózna a čakal. ,,Ehm...ste v poriadku?
,,Budem, no bohužiaľ sa tiež budem musieť vrátiť do Azkabanu,´´ povedala a na jeho tvári sa objavil neveriacky výraz.
,,Podmienky sú tam dosť tvrdé, lekári povedali, že som mohla do niekoľkých mesiacov zomrieť.´´
Harry tomu nemohol uveriť a tak jej rozvášnene skočil do reči. ,,Chcú vás poslať do Azkabanu? Prečo?´´
,,To neviem, môžem sa len domnievať, že je to preto, pretože sme dovolili Voldemortovi zostať v našom dome - samozrejme proti našej vôli, ale keď sme sa postavili na odpor, vyhrážal sa nám mučením a smrťou,´´ odpovedala a cítila, že ju pomaly premôžu jej vlastné emócie. Ako len nenávidela Voldemorta za to, čo urobil ich rodine! Zároveň ju dojala Potterova reakcia na to, čo sa jej stalo.
,,Nie som Smrťožrút a ani som ich nechcela mať v dome. My - Lucius a ja - sme boli nútený ich u nás hostiť, tiež nás donútili ísť s nimi do Rokfortu a to sme ani nemali so sebou prútiky!´´
O tomto už Harry vedel. Draco sa priznal, že si požičal matkin prútik a Dumbledore spomínal niečo o tom, že Voldemort vzal Luciusov prútik a podarilo sa mu ho rozštiepiť, keď pred ním utekal od Dursleyovcov.
,,To nie je správne! Nemôžu vás tam len tak poslať!´´ zvolal Harry a zrazu si spomenul, ako kedysi takto poslali do Azkabanu aj Siriusa a to bez možnosti súdneho procesu.
,,Oni to jednoducho nemôžu urobiť!´´
Narcissa sa odmlčala. Nemôžu? Aký len bol naivný! Ministerstvo už storočia robilo lem to čo chcelo bez ohľadu na zákony, pokiaľ to bolo výhodné a ona nevidela dôvod, prečo by sa to malo zmeniť.
,,To je dôvod, prečo si tu, Harry. Zachránil si čarodejnícky svet...´´
,,Bol by som rád keby o tom už všetci prestali hovoriť,´´ prerušil ju.
,,Avšak, je to pravda. Ktokoľvek, dokonca aj samotný minister, ťa bude počúvať.´´ Narcissa stíšila hlas a prehodila si vlasy cez rameno. Naklonila sa k nemu bližšie, akoby mu chcela povedať tajomstvo: ,, Zachránila som ťa. Keby som im povedala pravdu, roztrhali by ťa na kusy. Dlhuješ mi láskavosť.´´
,,Aké slizolinské,´´ poznamenal.
,,Ja tomu radšej hovorím spravodlivosť,´´ odsekla. ,,Ak je toto zaobchádzanie so mnou a mojou rodinou výsledkom ich spravodlivosti, tak nemáme šancu.´´
,,Pri všetkej úcte, Pani Malgoyová, váš manžel bol uprchlím trestancom.´´
Iba delikátnosť celej situácie Narcisse nedovoľovala, aby si chlapca znepriatelila. Preto trochu pokojnejšie dodala: ,,Lucius strávil rok v pekle len preto, že sa vlámal na Oddelenie záhad. On nikoho nezabil ani nikomu neublížil v snahe získať proroctvo a pokiaľ sa tak stalo, tak len preto, pretože sa bál Voldemorta. Strávil celý rok pod tyraniou Temného pána len preto, pretože nezískal proroctvo. Ako veľmi ho chceš ešte trestať, Harry?´´
,,Ale on je Smrťožrút!´´ vykríkol Potter.
,,On nikdy nebol Smrťožrútom, nie tak ako si myslíš!´´ zvolala, neschopná sa už viac krotiť. ,,Nie je odporný alebo zlý, nikoho nezabil...´´ Unikol jej vzlyk a tak sa otočila, zakrývajúc si tvár rukami.
,,Draco, moje jediné dieťa. Voldemort sa mu vyhrážal, že nás zabije, ak nesplní to, čo po ňom chce - len povez, čo by si robil na jeho mieste?´´
Nepozrela sa naňho, ani nečakala či jej odpovie, jednoducho sklonila hlavu a plakala. Bolo by zbytočné vkladať svoju vieru a nádej do niekoho, kto nedokáže pochopiť strach, bolesť, či stratu...ale Harry prišiel o svojich rodičov, svojho krstného otca a priateľov. Prečo by ju nemohol pochopiť?
Harry prekročil z nohy na nohu a hrýzol si spodnú peru. Bolo to trápne. Prečo sa musela rozplakať? Neznášal ženský plač. Nechcel jej vedome ublížiť. Potreboval rozmýšľať a na to nebol zvyknutý. Bolo to také zložité, nikdy to nebol on, kto stanovoval postup, ale vždy mi niekto iný povedal, čo má robiť.
Lucius Malfoy bol sviniar, ktorý si zaslúžil zhniť vo väzení, to bolo jasné. Draco mohol byť Smrťožrútom a namysleným blbcom, ale čo keď Narcissa neklamala? Harry bol vtedy na veži, keď sa Draco pokúšal zabiť riaditeľa, ale presne ako Dumbledore povedal, nebol toho schopný. V Núdzovej miestnosti Draco prokázal svojim kumpánom, aby Harryho nezabíjali, pravdepodobne len so sebeckých dôvodov, ale sám nikdy nič neurobil. Napriek tomu Draco vpustil Smrťožrútov do Rokfortu a len kvôli tomu Dumbledore umrel! Nie, to nebolo presné, pripustil neochotne. Dumbledore už pomaly umieral a smrť si zariadil u Snapea. A čo sa týkalo Malfoyovej matky, Narcissa neurobila nič zlé a preto bolo zlé ju tak nehanebne potrestať.
,,Myslím, že by som mal ísť, pani Malfoyová.´´ Pomaly začal cúvať k dverám, s bláznivou myšlienkou, že by mu mohla nejak ublížiť aj bez prútika.
,,Skúsim sa porozprávať s nejakými ľuďmi a uvidíme, čo pre vás budem môcť urobiť. Dobre?´´
Nepátral po tom, či ho počula, jednoducho otvoril dvere a vybehol von, ani sa nezaujímal o čarodejníka stojaceho za dverami, ktorý naňho ešte stihol vytreštiť oči tesne pred tým, než vošiel do izby, aby sa ubezpečil, že je Narcissa v poriadku.
,,Narcissa, čo to malo byť? Čo sa stalo?´´ vykríkol.
,,On - ne - pomôže,´´ koktala medzi vzlykmi. ,,Ani Dracovi, ani Luciusovi.´´
Norman sa postavil vedľa nej a pohladil ju po chrbte ako malé dieťa.
,,To bude v poriadku, Narcissa. Abraxas Malfoy bol ku mne vždy priateľský, nenechám jeho syna alebo vnuka zhniť vo väzení. Ja aj moji spoločníci ti pomôžeme dostať Luciusa z Azkabanu, určite na niečo prídeme. Pre všetkých Malfoyov.´´
Ďalej hladil ženu po chrbte a hlave sa mu začínal formovať plán. Tak Potter im odmietal pomôcť? To sa ešte uvidí.
Xxx
Severus sa cítil divne. Už to bol týždeň od Naginho útoku a fyzicky bol úplne zdravý, ale to nebol ten problém. Problémom bolo to, čo našiel v novinách, že všetci - okrem jeho súrodencov a ich rodín - verili, že je mŕtvy, a aby bol trochu úprimný, nebola to až tak zlá situácia. Ak je teda mŕtvy, nemusí si robiť ťažkú hlavu z toho, že by ho zavreli do Azkabanu zato, že bol Smrťožrút, čo v novinách hneď niekoľko krát spomenuli. Jeho novo nájdená nepružnosť mu ponúkala príležitosť, sledovať Zlaté trio a zaradom im podrezať krky a ukázať im, aké to je nepríjemné bezmocne ležať na dlážke a vykrvácať na smrť. Samozrejme, nikdy by naozaj neurobil, ale fantazírovať snáď mohol. Pri tej myšlienke sa uškrnul.
Ale nie, on bol nesporne nažive a teraz stál na verande Glenn a Jacka Mulciberovích, celý nervózny a so stiahnutým žalúdkom. Rýchlo na seba hodil kúzlo, ktoré mu zmenilo vlasy na svetlohnedé a trochu zmenšilo nos, v prípade, že by sa niekto díval, tak ho nespozná. Keď sa díval na svoj odraz v skle v duchu skonštatoval, že vyzerá trochu ako Jack.
Uhladil si svoje obyčajné čierne šaty, bojoval s náhlim úškrnom. Jacinta sa vždy sťažovala na jeho zlý vkus. Jacinta. Jeho srdce poskočilo pri spomienke na jeho jedinú dcéru...Glenninu dcéru. Dlhé roky tajil svoju lásku ku Glenne, najmä odvtedy, čo odišla a vzala si svojho dlhoročného milenca Jacka, keď zistila, že otehotnela so Snapeom, mužom, ktorý tvrdil, že neznášal deti, ale tiež si nebol schopný priznať, že ju miluje.
No bolo to to najlepšie, čo mohol urobiť, keďže sa nemohol starať o dieťa popri svojej Smrťožrútskej a špionážnej činnosti. Jack sa však vzchopil a miloval Jacintu ako vlastnú, takže vyrastala šťastná. Severus sa našťastie stal súčasťou jej života, aj keď sa o ňu nemohol postarať; aspoň takáto bola útecha.
Na jeho zaklopanie odpovedal zošúverený domáci škriatok, ktorý si ho premeral a zabuchol mu dvere pred nosom. Za chvíľu sa však dvere otvorili znovu a objavil sa v nich hnedovlasý muž v Severusovom veku a zvedavo si ho obzeral.
,,Áno?´´ spýtal sa Jack.
,,Pusť ma dnu Mulciber, to som ja,´´ povedal Severus a ani sa nesnažil mskovať vlastný hlas. Jack sa naklonil bližšie k Severusovi a zadíval sa do jeho bezodných čiernych očí. Jeho vlastné modré oči sa rozšírili a sťažka prehltol.
,,Snape?´´
,,Bravo.´´ Severus vošiel dnu a pretlačil sa popri mužovi. Hneď mu ukázal svoj prútik, ktorý potvrdil jeho identitu.
,,Nemáš byť mŕtvy?´´ zasyčal druhý muž.
,,To je trochu prehnané´´ Presne takúto reakciu by čakal od Pottera. ,,Je tu Jacinta? Prišiel som za ňou.´´ Nevidel svoju dcéru od Vianoc; chýbala mu a obával sa, že jeho smrť nesie dosť zle.
,,Nie, ona...príde neskôr.´´ Jack sa zmätene odmlčal. ,,Potter prisahal, že si mŕtvi, Severus. Ako je to vôbec možné?´´
,,Harry Potter, hrdina čarodejníckeho sveta je blbec,´´ povedal Severus úprimne a slovo ´hrdina´ okorenil sarkazmom. ,,Niekoľko rokov som sa snažil mu aspoň niečo vštepiť do tej jeho dutej hlavy. Zdá sa, že som hlihal.´´
,,Ale - ako?´´ vyprskol Jack. ,,Myslím, vy hlásil, že ťa videl umrieť.´´
,,len zbožné prianie pochabého chudáka,´´ odpovedal sucho a vošiel do obývačky, kde si sadol na gauč. ,,Opustil ma, keď som tam pomaly umieral, ale to v jeho zaostalej hlave vyšlo narovnako. Dvojičky ma prišli zachrániť, keď som im poslal patronusa.´´
,,Ach,´´ povzdychol si Jack, keď si sadol do kresla. ,,Musím povedať, že som rád, že si živý. Deti by boli dosť naštvané.´´ Zaiskrenie v jeho očiach naznačovalo, že sa rozhodne nejedná len o jedno dieťa.
Severus nadvihol obočie. Samozrejme, že ho Jacinta milovala, ale nevedel si predstaviť, že by sa rovnako cítili aj jej polovičný bratia a sestry, napriek tomu, že s nimi v posledných rokoch strávil rovnako veľa času, ako s ňou. Spomenul si, ako tu bol na poslednej návšteve cez Vianoce a ako sa mu uľavilo, keď si uvedomil, že všetci chodia do Beauxbatonu. Rokfort jednoducho nebol bezpečný v posledných rokoch až pokým Temný pán konečne nepadol.
Jack zatiaľ v duchu skonštatoval, že je vlastne rád, že Snape prežil. Na škole boli dobrý priatelia až kým nezačali súperiť o Glennu. Aj keď sa už úplne rozhádali v momente, keď sa Glenna rozhodla zostať s ním, namiesto so Snapeom, ktorý sa k nej správal dosť odmerane, ich spoločná láska k Jacinte im pomohla obnoviť ich priateľstvo, ktoré v posledných rokoch ešte viac zosilnelo.
,,Počul som, že tvojho otca zabili,´´ povedal Severus. ,,Mám ti vyjadriť sústrasť?´´
Jack pokrčil ramenami a študoval čosi na koberci.
,,Nakoniec to až taká strata nebola. Aj tak sa ku mne správal ako k hovnu a potom som sa roky bál, keď sa mal náhodou stretnúť s Jacintou.´´
Ak by Mulciber starší zistil, že jeho vnučka JE v skutočnosti len jeho polovičná vnučka, tak by ju pravdepodobne zabil. Celé roky sa snažili utajiť, ako to s ňou vlastne bolo a nebolo to vôbec jednoduché.
Toto malé rozímanie Jacka donútilo si spomenúť na iného známeho zo školských čias.
,,Videl si Notta?´´
,,Notta? Nie, prečo? Myslím, že ho zavreli do Azkabanu.´´
Jack zavrtel hlavou a ostražito sa poobzeral okolo, potom zašepkal: ,,Bol tu včera.´´
Nikdy si nemyslel, že by Snape mohol zblednúť, vzhľadom k jeho bledej pokožke, ale teraz sa mu to podarilo.
,,Oslobodil sa a ušiel z boja. Chcel pomôcť, ale...´´
,,Musíš myslieť na rodinu,´´ dokončil zaňho Severus vážnym tónom, ktorý sa ozýval v Jackovej hlave.
,,Ministerstvo už sem poslali aurorov, aby zistili, či som nejakým spôsobom otcovi nepomáhal. Keďže bol Smrťožrút, automaticky predpokladajú, že som spodina ako on.´´
Severus zovrel pery.
,,Ja som bol Smrťožrút. Znamená to snáď, že je zo mňa spodina?´´
,,Ty vieš, ako to myslím. Hádžu všetkých Slizolinčanov do jedného vreca.´´
Jack rýchlo zavrel ústa, pretože si uvedomil, že keby Severus urobil len polovicu z toho, čo jeho otec, tiež by ho zaradil medzi spodinu a nekompromisne by ho poslal preč.
,,Je mi Notta ľúto, ale nemôžem si dovoliť, aby ma začali upodozrievať.´´ Znelo to previnilo. Hlava chápala, že Nott nemal najmenšie práva tu zostať, ale oni spolu chodili do školy a boli priatelia.
,,Súhlasím. Keby ho tu aurori našli, mohlo by sa niečo stať,´´ povedal Severus. ,,Nott je blbec, ale on má tiež ženu a deti, tak by to mal pochopiť.´´
Nepočul, ako sa otvorili dvere, ale zachytil akýsi pohyb vo dverách. Vzhliadol a zadíval sa na asi devätnásť ročné dievča s modrými očami a svetlo hnedými vlasmi - čo bolo dosť zvláštne, keďže nebola Jackovou pokrvnou dcérou a skôr sa podobala na Severusa, hlavne z profilu a menším hákovitým nosom. Usmial sa a vstal.
,,Oci?´´ vydýchla a neisto vykročila vpred, akoby sa bála, že bol len akýmsi duchom.
,,Som to ja,´´ ubezpečil ju a natiahol k nej ruky.
Jacinta sa mu vrhla do náručia, pričom ho kostnatým lakťom šťuchla do žalúdka. Objala ho okolo krku tak silno, až zalapal po dychu a z očí jej tiekli slzy.
,,Myslela som, že si mŕtvy.´´
,,Ja - viem,´´ povedal a pevne ju objal. Želal si, aby tento okamih nikdy neskončil.
No ako mnoho iných vecí, aj tomuto bol koniec. Mladá žena sa zamračene odtiahla a vrhla naňho odsudzujúci pohľad, rovnaký, aký naňho vrhali aj jeho súrodenci. Úprimne, kedy ľudí konečne omrzí to ich večné odsudzovanie jeho osoby? Merlin vie, ako veľmi ho to unavuje.
,,Čítala som v Dennom prorokovy, že si Smrťožrút,´´ začala a utrela si z tváre slzy. ,,Neverila som im rovnako, ako som neverila tomu, že si zabil Dumbledora. Myslela som si, že len klamú, pretože ťa nemajú radi, ale teraz som počula, ako si to všetko priznal! Otec, ty si to všetko vedel, však?´´
Jack sa odvrátil od toho jej Snapeovského pohľadu. ,,Vedel som to, ale nie je to také jednoduché. No nie je kriminálnik!´´
,,Otec, však zabil Dumbledora!´´
,,Jacinta,´´ prerušil ju Severus, chytil ju za plecia a obrátil k sebe. ,,Áno, zabil som Dumbledore, ale na jeho vlastný príkaz. Bol som jeho špión. Beriem, že to Denný prorok nespomenul.´´
Jack pozrel na Snapea a vrhol naňho pokrivený úsmev.
,,Nemohol som ti to povedať, ale bo snáď áno? Poď si sadnúť, je to veľmi dlhý príbeh.´´
Chytil ju za ruku a odviedol k pohovke, kde ju usadil. Keby len bolo rovnako jednoduché takýmto spôsobom osvietiť aj zbytok čarodejníckeho sveta!
Xxx
,,Lucius, ako dlho tu už sme?´´ Rodulphus pozeral neprítomne na stenu oproti a chrbtom sa opieral o chladný kameň, zatiaľ čo sedel na tenkej rohoži, tenkej ochrane pred nachladnutím.
,,Šesť dní,´´ povedal Lucius monotónne. ,,Vlastne počkaj, sede. Nezaznačil som dnešok.´´
Len s veľkou námahou opustil svoje polo pohodlné miesto a doplazil sa k stene do ktorej ostrov hranou kameňa vyškriabal ďalšiu značku.
,,Môžem si požičať ten tvoj kameň? Hľadal som niečo také aj vo svojej cele, ale nič som nenašiel.´´
Lucius zovrel kamienok v ruke a priložil si ho k hrudi ako nejakú cennosť. Čo keď ho Rodulphus nevráti, alebo mu ho vezmú tie odporné stráže? Nemla by čím písať. Neochotne mu odpovedal: ,,Myslím, že to nebude vadiť, len ho potrebujem hneď späť, aby som ho mohol skryť, aby ho stráže nenašli.´´
Jeho priateľ prikývol, ale to Lucius nevidel. ,,Dobre. Podaj mi ho cez mreže.´´
Ich cely boli hneď vedľa seba a oddeľoval ich asi meter muriva, čo bolo však veľmi podstatné nato, aby obaja muži vedeli, ako ďaleko majú prestrčiť ruky cez mreže. Bežnému človeku sa to javí ako jednoduchá úloha a nezvládol by ju možno len slepec. Ich ruky sa najskôr nevedeli nájsť, keď o seba nečakane zavadili.
Lestrange zrazu pohol rukou prudko nahor a Lucius zase prudko dolu a ich dlane sa zrazili. Rodulphusov manžetový gombík sa zachytil do jemnej výšivky na Luciusovom rukáve a zasekli sa do seba. Podráždene potiahol k sebe.
,,Prestaň mi ťahať ruku,´´ odsekol Lucius. ,,Vezmi si kameň a pusť ma.´´
,,Nemôžem,´´ zakňučal Rodulphus. ,,Zasekol som sa tu.´´
Lucius sa zamračil a zlostne potiahol. Určite sa mu o niečo zachytil rukáv.
,,Tak už ťahaj,´´ zavrčal.
,,Myslíš si, že sa nesnažím,´´ odsekol Rodulphus. Skrútil zápästie v snahe uvoľniť svoj gombík z papule vyšitého draka. Veľmi sa mu nedarilo a ešte viac sa zamotal do dračej filigránovej výšivky. Začal už byť nervózny a tak trhol prudšie.
,,Urveš to!´´ zvreskol Lucius. ,,Ty si úplný neandertálec?´´
,,Je to len blbý kus oblečenia, Lucius,´´ zaškrípal druhý muž zubami.
,,Ale veľmi drahý kus oblečenia,´´ opravil ho Lucius povýšene.
,,Ak nechceš stráviť zvyšok života bozkávaním protiľahlej steny a ramenom visiacim spomedzi mreží, tak to budeme musieť urvať,´´ zavrčal Rodulphus. ,,Takže pôjdeme na tri a prestaň sa konečne starať o ten svoj poondený rukáv, pretože sa nám môže ľahko stať, že si to dozorcovia všimnú a navlečú nám väzenskú uniformu.´´
Posledným prudkým trhnutím sprevádzaným zvukom trhanej látky si obaja vyslobodili ruky. Kamienok však vyletel Malfoyovi z ruky, dvakrát sa odrazil a pristal priamo pred Lestrangeovou celou.
,,Dobrá práca,´´ povedal Lucius sarkasticky. Vtiahol ruku späť a začal si prezerať svoj rukáv. ,,Dúfam, že si šťastný, pretože som to tam mohol hodiť hneď a ušetril by som nám tým mnoho problémov.´´
Rodulphus mu už chcel niečo hnusné odseknúť, keď začuli, ako sa otvára železná brána na konci chodby. Kroky boli čoraz bližšie srdcia oboch mužov bili rýchlejšie. Kroky prešli popri Rodulphusovej cele a zastavili sa pri Luciusovi.
Percy sa pozrel na väzňov s neskrývaným odporom.
,,Je čas na súd, Malfoy. Neskúšaj nič hlúpe, inak ťa budem musieť spacifikovať.´´ Dôrazne zamával prútikom.
,,M-môj súd? Prečo mi o tom nikto nepovedal?´´ vykríkol Lucius a nervózne si začal prehrabávať vlasy a uhládzať strnisko. Vyzeral hrozne - a smrdel ešte horšie.
Weasley jeho otázky ignoroval. Informovali ho o súde už pred dvomi dňami, ale nepokladal za podstatné o tom Malfoy informovať. Prútikom odomkol celu a zviazal mužovi ruky.
,,Poďme.´´
Lucius celý vyklepaný vyšiel na chodbu. Veľmi rád by povedal, že sa mimo celu cítil slobodnejšie, ale spomenul si na to, aké to bolo minule, keď ho chytili na Ministerstve, bol to rozhodne nezmazateľný zážitok. Strávil celý rok zavretý na tomto desnom mieste a nakoniec sa nepokúsil ani o útek. Pravdepodobne sa sem za pár hodín vráti a to bez nádeje na oslobodenie, pomyslel si a srdce sa mu bolestne zovrelo.
Keď prechádzal okolo Rodulphusa, zastal a pozrel naň. ,,O chvíľu sa uvidíme.´´
,,Dúfam, že nie,´´ odpovedal Lestrange.
Špičkou topánky Lucius kopol kamienok do Rodulphusovej cely, bez toho, aby zastal a tak kráčal ďalej. Rodulphus sa zohol po kamienok a počúval, ako sa zatvára železná brána. Potom podišiel ku stene a začal do nej vyrývať drobné značky.

2. Následky

10. dubna 2011 v 9:30 | Amane
Poznámka prekladateľa: Musím povedať, že keď som prekladala túto kapitolu, bolo mi do plaču. Fakt mi bolo Luciusa ľúto. Veľmi ma potešíte, keď mi napíšete, či sa vám poviedka páči, nech viem, či ju mám prekladať ďalej.

Povedať, že Azkaban nespĺňal štandarty absolútne nikoho, by bolo ohromným podhodnotením. Kamenné podlahy, steny, strop a cely len so záchodom, umývadlom a rohožou na dlážke robili život len ľahko nepríjemným, no zima a vlhký vietor, ktorý vial cez mreže dverí a okien ho robil takmer neznesiteľným. Posmešky aurorov pri predávaní väzňov strážcom väznice, boli oproti tomu ničím.
Lucius sa chúlil na svojej slamenej rohoži a tisol si kolená k hrudi v snahe, si udržať aspoň trochu tepla. Keďže stále prichádzali nový väzni a pretože sa o nich nikto nezaujímal - bol to ich prvý deň po bitke v Rokforte - mali povolené si nechať vlastné oblečenie a nemuseli si obliekať väzenský odev. Za túto okolnosť bol Lucius veľmi povďačný.
V krku mu vyschlo z toho chladu naokolo a niekoľkohodinového zúfalého kriku, keď volal na Narcissu a Draca a nedostával žiadnu odpoveď. Odrazu vstal a rozbehol sa k mrežiam cely, keď začul čiesi kroky. Lucius nemal vo zvyku prosiť, nebol k tomu vedený, ale teraz bol schopný prosiť, sľubovať, alebo sa aurorom aj vyhrážať, len aby sa dozvedel čokoľvek o svojej rodine.
Dvere cely vedľa tej jeho sa otvorili bez toho, aby sa ich stráž dotkla, muža vtiahli dnu a opäť sa hlasno zavreli. Kroky sa začali vzďaľovať.
,,Počkajte!´´ zakričal Lucius. Tvár mal pritisnutú k mrežiam, no sotva mohol vidieť vzďaľujúcu sa postavu.
Auror zastal a otočil sa. Bol to jeden z Weasleyových chlapcov! ,,Čo chceš, Malfoy?´´
,,Kde je moja žena a syn?´´
Perciho tvár sa skrivila v nenávistnom zavrčaní. ,,Ako to mám vedieť? Ak budeme mať šťastie, budú mŕtvi rovnako, ako môj brat.´´ Otočil sa a kráčal preč.
,,Ako sa opovažuješ!´´ zakričal a zaťal dlane tak silno, až mu obeleli hánky. ,,Ja ťa zab...´´
,,Nehovor to, Lucius,´´ ozvalo sa z vedľajšej cely.
Ten hlas ho naľakal, ale vzápätí ho spoznal. S použitím detskej prezývky, ktorej sa vzdal už pred rokmi, povedal: ,,Roddy, si to ty?´´
,,Áno,´´ odpovedal muž vo vedľajšej cele. Podišiel bližšie k mrežiam a pozrel von. Všetko čo mohol vidieť, bola len Malfoyova ruka zvierajúca mreže cely. Rozoznal tiež jeho snubný prsteň navlečený na malíčku a usmial sa. Rozmýšľal, prečo mu ho nevzali.
,,Prečo ťa sem priniesli až teraz? Videl som, ako ťa brali z Rokfortu predo mnou.´´
,,Vďaka dobrej vôli víťazov, mnohých z nás poslali do nemocnice,´´ odpovedal jeho spoločník sarkasticky a pokrčil ramenami. Hneď ako sa nám zlepší stav, tak nás pošlú do týchto ciel, aby sme si počkali na tú frašku, ktorú nazývajú súdnym konaním. Chcú sa hlavne uistiť, že prežijeme transport do Azkabanu a na betón zomrieme tu.´´
Aké upokojujúce, pomyslel si Lucius.
,,Počul si niečo o Narcisse a Dracovi?´´ opýtal sa a jeho srdce sa bolestivo zovrelo.
Rodulphus pozrel na dlážku a zovrel pery. To ticho bolo bolestivé a priam ohlušujúce.
Jeho priateľ odmietol odpovedať. Luciusom prešla vlna šoku a vyjavene vydýchol, akoby ho niekto udrel do hrude.
,,Čo si počul?´´ zašepkal.
,,O Dracovi nič,´´ povedal rýchlo. Napriek tomu, že nikdy nebol požehnaný, alebo prekliaty nejakým dieťaťom - počas tých rokov pochopil, ako na sebe vysia Lucius a Draco...a Narcissa. Sťažka prehltol.
,,V nemocnici...počul som zvracanie. Veľa zvracania a plaču. Medici sa starali o ženu. Nevidel som ju, ale počul som, ako povedali ´Malfoy´a...´´ Nechcel pokračovať.
,,A čo?´´ tlačil naňho Lucius.
,,Lucius, aký je v tom rozdiel? Aj tak už odtiaľto nevylezieš, už ju nikdy neuvidíš...´´
,,A čo?´´ naliehal Lucius a snažil sa v sebe udusiť plač.
,,Medik povedal, že ju tu nemôžu držať, jej stav je priveľmi vážny a ona...zomrela.´´
Luciusove ruky bezvládne skĺzli z mreží a jeho telo kleslo na zem. Neprirodzene vysokým, napätým hlasom sa spýtal: ,,Čo sa jej stalo?´´
,,Neviem,´´ odpovedal Rodulphus jednoducho. ,,Najskôr niečo chytila vo svojej cele. Pravdepodobne chytila niečo, čím sa nakazil aj posledný obyvateľ jej cely. Nemohli ju legálne odstrániť pred súdom, tak ju nakazili.´´
Lucius klesol na kolená, skrčil sa a ako bez života klesol na zem. Ak sa Narcissa nakazila niečím tak zlým, aby ju poslali na pevninu na liečenie, tak to muselo byť veľmi zlé. Trpela, pravdepodobne sa naňho pýtala a on nemohol byť s ňou. Draco nemohol byť so svojou matkou, keď ho potrebovala.
Bola to všetko jeho chyba, keby sa nestal Smrťožrútom, všetko by bolo v poriadku! Tiché slzy mu stekali po lícach a on sa ani neobťažoval ich zastaviť. Už sa ani nevedel zasmiať nad iróniou tejto situácie. Bol len čerstvým Smrťožrútom, keď mu prikázali, aby si vzal Narcissu , ktorá už bola proti svojej vôli zasnúbená s iným a dokonca ju donútili zložiť Neporušitelnú prísahu, aby sa svadby uskutočnila. Bol to Lord Voldemort, kto odpratal z cesty toho muža a zabezpečil tak Narcisse voľnú cestu. Na základe toho Temný pán získal verného služobníka, Lucius si vzal svoju lásku a ona teraz zomrela práve preto, že sa pridal k Smrťožrútom a hnil v tejto diere. A jeho jediný syn...Draco sa nikdy nemal stať Smrťožrútom, aby sa pokúsil zachrániť svoju rodinu, opäť vinou Luciusa, pretože zlyhal pri tak jednoduchej úlohe, ako bolo získanie proroctva! Bol hrozný, ak nie rovno neužitočný pre svoju rodinu, to on bol pôvodcom celého ich nešťastia!
,,Lucius?´´
Malfouy si utrel rukávom svojej drahej róby slzy. ,,Čo je?´´
,,Nevieš náhodou, kde je Bella?´´
Pauza. V duchu sa vracal k udalostiam z boja a uvedomil si, že Rodulphus tam už vtedy nebol.
,,Prepáč, Roddy, myslel som si, že to vieš.´´
,,Viem čo?´´
Ak by existoval nejaký jednoduchší alebo milší spôsob, ako to povedať, Lucius by to urobil. Takto však musel s pravdou von.
,,Molly Weasleyová ju zabila,´´ povedal rozhodne. ,,Bojovali a...´´
,,To je nemožné!´´ skríkol Rodulphus. ,,Bella je najlepšou duelantkou na svete, tá skurvená zradkyňa krvi nemala šancu!´´
,,Prepáč,´´ zopakoval Lucius ako sa chytil mreží a vytiahol sa na nohy. Napriek tomu, že Bellu neznášal, bolo mu Rodulphusa ľúto.
,,Videl som to. Bola to len šťastná náhoda.´´
Lucius očakával, že Rodulphus bude nahnevaný, že bude od zlosti prisahať na kadečo. Čo však nečakal, boli truchlivé výkriky žiaľu, ktoré sa drali z mužovho hrdla a ozývali sa v prázdnej chodbe. Presne taký krik rezonoval v jeho vlastnom srdci, žiaľ nad jeho bolestivou stratou. Rodulphusove výkriky boli prerušované posmeškami ostatných väzňou, no smútiť za manželkou neprestával, zatiaľ čo Lucius vo svojej cele potichu oplakával tých, ktorých miloval a ktorých už nikdy neuvidí.

Xxx

Rabastan sa zamračil na Notta, ktorého predstava o prestrojení spočívala v tom, že odkopírovali Rabastanov výzor. Teraz mali obaja rovnako strapaté blond vlasy, modré oči, rovný nos a ostro rezanú bradu.
,,Prečo si to urobil?´´ vyštekol Rabastan.
,,Teraz vyzeráme ako bratia,´´ vysvetľoval Nott nonšalantne. ,,Bratov nikto nebude hľadať.´´
Mal vlastne pravdu. Rabastan sa zamračil, no odrazu sa usmial, nevediac, čo má robiť. Nott nebol veľmi prešibaný, ale niekedy vedel ľudí prekvapiť. Lestrange sa pozrel do zrkadla, očakávajúc, že uvidí svoj typický vzhľad, dymové oči a vyziabnutú tvár. Musel však uznať, že samu jeho nový vzhľad páčil.
,,Pripravený?´´
Nott prikývol a postavil sa tesne vedľa druhého muža, aby sa uistil, že sa objavia na rovnakom mieste; keby náhodou došlo k boju, bolo vždy dobré mať niekoho za chrbtom. Nott chytil Rabastana za ruku a zmizli. Premiestnili sa kúsok od Šikmej uličky. Keby Ministerstvo nedalo nainštalovať protipremiestňujúce bariéry, premiestnili by sa priamo do Zašitej. Kliesnili si cestu davom, ignorujúc ľudí naokolo a ponáhľali sa na miesto, kde by mohli dýchať voľnejšie, kde by to pre nich bolo...bezpečnejšie...pre takých ako boli oni dvaja.
Rozhovory v Zašitej boli nezvyčajne hlučné a netrvalo dlho, kým zistili prečo. Prechádzali akurát popri troch opitých čarodejníkoch, ktorí sa opierali o tehlovú stenu, keď si ich všimli.
,,Nechceš lok, kamoš?´´ spýtal sa jeden z nich a ponúkal svoju fľašu Nottovi.
,,Ech, nie vďaka,´´ povedal a skrivil pery. Mal rád ohnivú whiskey ako ostatný, ale vedel, že ho to privedie jedine tak do hrobu.
,,No tak, na oslavu!´´ naliehal muž. ,,Veď-viete-kto je konečne preč!´´
Obaja Smrťožrúti stuhli. S nepríjemnou pachuťou žlče v ústach sa Rabastan opýtal.
,,Čo tým myslíš?´´
,,Čo ste to nepočuli?´´
Ďalší z opilcov k nim vzrušene pristúpil bližšie.
,,Minulú noc sa strhla v Rokforte obrovská bitka. To Potter ho zabil, konečne ho zabil!´´
,,Už sa nevráti!´´ povedal prvý muž so širokým úsmevom, ktorý odhaľoval jeho niekoľko chýbajúcich zubov.
,,Kolujú reči o nejakých hork-rukoch či o nejakých ´´všetkých existenciách´´ že sú mŕtve. Nemám tucha čo to je, ale podstatné je, že je Voldemort mŕtvy!´´
,,Nevyslovuj jeho meno!´´ skríkol Rabastan s Nottom skôr než si uvedomili, čo povedali. Muž si to našťastie nevšimol.
,,Majú tu niekde noviny?´´ opýtal sa Rabastan.
Jeden z čarodejníkov ukázal niekam do ulice. ,,Niekde tam ich predávajú.´´
Obaja Smrťožrúti sa šprintom rozbehli hore ulicou. Na rohu našli sedieť čarodejnicu v malom stánku s najrôznejším tovarom vyloženým na pulte. Uprostred toho chaosu ležal jediná kópia Denného proroka, ktorá vyzerala, akoby prešla mnohými rukami.
Rabastan ho zdvihol a hneď na prednej strane bolo napísané: VOLDEMORT JE MŔTVY! TEMNÝ ČARODEJ JE PREČ!
Nedočkavo začal čítať.
,,Hej!´´ ozvala sa čarodejnica. ,,Bude to...´´
Nott ju umlčal tým, že jej hodil mincu, za ktorú by si mohol kúpiť tucet Denných prorokov a odtiahol svojho priateľa o kus ďalej, kde sa s ním začítal do článku, ktorý vyhlasoval, že Temný pán bol skutočne mŕtvy. Tento raz sa už nevráti.
Vymenili si pohľady, ktoré boli zmesou úľavy a radosti z toho, že ich už viac nebude mučiť, ale tiež v nich bolo určité zúfalstvo. Boli v koncoch. Temný pán, jediný s, ktorým počítali, že spasí čistokrvných čarodejníkov, bol zabitý obyčajným dieťaťom - okrem toho, bol polovičný, potomok čarodejnice a mukla. Všetko za čo počas tých dlhých rokov bojovali, odrazu zmizlo a stratilo svoj účel. Všetci ich priatelia boli buď mŕtvy, alebo v Azkabane, až na niekoľko výnimiek ako boli oni dvaja, ktorí využili príležitosti a utiekli. Ich životy, ako si obaja uvedomili, sa nadobro zmenili a toto poznanie bolo ako vytriezvenie, priam desivá myšlienka.
S novinami v ruke, sa Nott zahľadel na ďalší článok, ktorý sa venoval včerajším udalostiam na Rokforte. Hovorilo sa v ňom tiež o úmrtiach Selwina, Jugsona, Traversa, Rowla, Mulcibera...
Bol vlastne aj rád, že sa Mulcibera zbavili, otca jeho dobrého kamaráta Jacka, ktorý vyrástol pod terorom tohto bastarda. Aj napriek tomu, že ho otec stále odmietal, sa Jack snažil ho potešiť, sa začal venovať čiernej mágii v zúfalom pokuse, si získať otcovu náklonnosť. Keď Jack, ako tínedžer, navrhol, že sa stane Smrťožrútom, otec sa mu len vysmial do tváre a nazval ho retardovaným a neužitočným. Fakt, že Jack bol zvyknutý na takéto zaobchádzanie celú vec síce veľmi nezľahčovala, ale aspoň sa nestal sluhom Temného pána. Patril medzi tých šťastlivcov, ktorí sa teraz nemuseli skrývať, či utekať pred Azkabanom. Nottove oči spočinuli na ďalšom odstavci, keď nahnevane zavrčal.
,,Čo sa stalo?´´ spýtal sa Rabastan.
,,Bella je mŕtva,´´ povedal Nott šokovane. Ten článok sa musel mýliť, to predsa nebolo možné! Nikdy v živote nevidel lepšieho duelanta, než bola Bella.
Rabastan schmatol noviny a čítal. Znechutene sa uškrnul.
,,Weasleyovci! Tí prekliaty Weasleyovci strkajú nos všade kde nemajú.´´
Odrazu ho niečo napadlo. Rodulphus nebol uvedený medzi mŕtvimy. Nemohol ujsť, sám videl, ako to dostal. To znamenalo, že ho poslali do Azkabanu.
Nott ho šťuchol lakťom.
,,Som hladný. Poďme sa niekam najesť.´´
,,Dobre teda,´´ súhlasil Rabastan a schoval noviny do vrecka habitu. ,,Musíme sa porozprávať o tom, čo teraz budeme robiť. A prvým bodom rozhovoru je, ako dostať môjho brata z Azkabanu.´´

Xxx

,,Už je hore?´´ Spoza dverí sa vynorila hlava s krátkymi čiernymi vlasmi. Tvár, keď si odmyslíme ten hákovitý nos a vzhľad, mala rovnaký tvar, rovnako nečitateľné čierne oči, ako muž v posteli.
Mladá žena sediaca pri posteli sa naňho unavene usmiala. Jej čierne vlasy a rovnaké oči napovedali, že ide o súrodencov. Zavrtela hlavou.
,,Dala som mu niekoľko dávok krv doplňujúceho elixíru ako mi povedal patronus, ale keď prišiel o toľko krvi. Bojím sa...možno by sme mali zavolať liečiteľa.
,,Nebuď hlúpa,´´ ozval sa Severus so zavretými očami. Zdalo sa, že si to vyžaduje veľa úsilia na to, aby ich otvoril.
,,Severus!´´ vykríkla Justína a pevne ho objala. ,,Tak som sa bála.´´
Láskavo ju pohladil po chrbte a na chvíľu sa k nim pripojil aj Július, ktorý sa uspokojil s tým, že brata objal z druhej strany
Cez svoje boľavé hrdlo Severus zašepkal: ,,Potrebujem si vyliečiť hrdlo.´´
Justína pozrela na brata: ,,Július, dones mi elixír v oranžovej fľaštičke, ktorý mám v mojom kabinete.´´
Mladý muž odišiel bez nejakej otázky či pripomienky, čo svedčilo o vážnosti situácie. Do minúty bol späť a v ruke držal fľaštičku, ktorú mi sestra kázala priniesť. Priložila mu ju k ústam. Inštinktívne fľaštičku ovoňal a keď bol s vôňou spokojný, prehltol tri veľké dúšky a vystrúhal znechutenú grimasu. Justína začala s prútikom diagnostikovať telo staršieho muža.
,,Kto robil tie elixíry, ktoré si do mňa naliala?´´ spýtal sa a jeho hlas znel podstatne lepšie. Otvoril oči a pozrel na dvojčatá.
,,Ja,´´ povedala Justína urazene. ,,Ak sa ti niečo nepáči, máš smolu. Robila som ich presne tak, ako si ma to učil.
Nadvihol obočie a už chcel niečo povedať, no nakoniec vyhlásil: ,,Dobre si to urobila.´´
Justína a Július sa uškrnuli. Bola to dlhá noc a väčšinu dňa zo trvávali v strachu a hneve, odkedy Justína dostala toho patronusa, ktorý jej oznámil, že Severus umiera v Škriekajúcej búde. Zbesilo sa hnala k Júliusovi a spoluho odlevitovali na miesto, kde ho mohli premiestniť do Júliinho domu vo Walese a až doteraz zostal s ňou, nevedomí, čo sa stalo ich bratovi a čarodejníckemu svetu.
,,Kto vyhral?´´ spýtal sa Severus. Bál sa odpovede.
,,Kto mal čo vyhrať?´´ spýtal sa Július. Ak Severusa odniesli z boja v takomto stave, odpoveď bola jasná.
,,Bitka v Rokforte,´´ prevrátil očami Severus, akoby bol jeho brat úplný hlupák. ,,Temný pán aj so svojimi prisluhovačmi na nich zaútočil.´´
,,To bol ten hluk čo sme počuli!´´ vykríkla Justína. Potom jej to došlo. Tak toto bola príčina Severovích zranení! ,,Zaútočili ste na Rokfort? Aké strašné!´´
Severus bol pripravený poprieť to hnusné obvinenie, ale nezmohol sa na to. Bol aj s ostatnými Smrťožrútmi ešte pred tým, než ho zavolali do chatrče. V tej chvíli bolo preňho veľmi ťažké počúvnuť rozkaz.
,,Nikomu zo školy som neublížil, to prisahám,´´ povedal nakoniec.
Július obišiel posteľ a sadol si do kresla, v ktorom sedela jeho sestra pred tým, než vstala a objala Severusa.
,,Dobre, tak nám povedz čo sa stalo.´´
,,Práve som to urobil,´´ odsekol rozrušene Severus. ,,Musíte zistiť, ktorá strana vyhrala, ak Potter - zistite to! Pozrite sa do novín, alebo sa spýtajte suseda.´´
,,Panovačný chlap,´´ zavrčal Július, keď vstával z kresla a vyšiel z izby.
Severus si unavene ľahol.
,,Nechaj ma odpočívať,´´ zašepkal. Ak Lord Voldemort vyhral, bude potrebovať všetky svoje sily na boj, ktorý ešte len príde.

Xxx

Potter to dokázal. Tomu arogantnému, nevychovanému a nepozornému mláďaťu sa to podarilo. Nechal sa zabiť Voldemortom a ešte sa vrátil a dorazil toho prekliateho maniaka.
Severus znovu prečítal celé noviny, aby sa uistil, že mu nič podstatné neuniklo. Temný pán bol mŕtvy, horcruxov sa zbavili, Potter bol živý. Nie, nič mu neuniklo. Bol koniec. Zo srdca mu spadol obrovský kameň. Zhlboka dýchal a oprel sa o vankúš. Už nemusel ďalej chrániť toho nepríjemného, rozmaznaného chrabromilského princa, už sa nemusí ničoho báť.
Jeho sestra vošla do miestnosti a na tvári sa jej usadil výraz bolesti. Tesne pred tým, než otvorila ústa, vedel čo mu povie.
,,Ako si mohol, Severus? Ako si mohol dovoliť, aby ten zlý čarodejník ublížil deťom?´´
,,Tina, myslím, že ma poznáš,´´ začal.
Dvojičk vedeli o jeho Smrťožrútskej činnosti rovnako dobre ako aj o jeho špionáži pre Dumbledora. Povedal im o tom tesne pred tým, než pre ich vlastnú bezpečnosť odpratal do Walesu pred desiatimi rokmi.
,,Prikázali mi, aby som tam zostal a ja som musel počúvnuť, aby to vyzeralo, že som mu stále verný, ale neublížil som ani deťom ani učiteľom.´´ Vlastne, niekoľko Smrťožrútov to schytalo do chrbta, mimochodom.
Július sa objavil vedľa svojej sestry a jeho tvár bola ako zrkadlovým odrazom tej jej.
,,Takže si vedel, že tá bitka bude,´´ povedal.
,Áno,´´ priznal Severus s kamennou tvárou.
,,Tak potom prečo si o tom neuvedomil úrady?´´ spýtala sa Justína.
Severus prevrátil očami, začínal byť trochu podráždený. Dôkaz toho, že mu bolo lepšie.
,,Smrťožrúti ovládli Ministerstvo, nebolo to komu povedať. Keby som bol taký hlúpy a skúsil to niekomu povedať, tak by ma na mieste zabili.´´
,,Prečo si nám to nepovedal? Tiež sme mohli ísť bojovať za Rokfort,´´ vyčítal mu Július.
Severus sa naňho zamračil. Bol chorý, bol unavený a rozhodne mu tento výsluch nepomáhal.
,,Pretože som nechcel, aby ste tam chodili! Prečo si myslíš, že som vás sem poslal? Takže by ste to obaja len tak hodili za hlavu?´´
,,Ale...´´
,,Nikto nečakal, že Rokfortu prídu pomôcť aj ľudia z vonku. Temný pán si myslel, že sa Potter radšej nechá zabiť, než by niekto umrel zaňho. Bohužiaľ mu to nevyšlo. Keď sa zdalo, že Smrťožrúti vyhrajú, zavolali ma do chatrče a Srťožrúti sa stiahli, čo bolo vynikajúca príležitosť na zavolanie posíl.´´
,,Čím viac ľudí by im prišlo pomôcť, tým menšie by boli straty,´´ kontroloval Július.
,,Nie som hlupák, Július!´´ vybuchol Snape. Keby mohol, hneď by svojmu bratovi vrazil.
,,Tu vám bolo lepšie. Ako som povedal, tá bitka nebola plánovaná a keby aj bola, Smrťožrúti by vyhrali. Ak by vás chytili v prípade ich víťazstva, zabili by vás - no pravdepodobnejšie by bolo, že by vás donútili sa dívať, ako mučia vaše rodiny!´´
,,Stále sme mali právo to vedieť,´´ trvala na svojom Justína. ,,Mohli sme nejako pomôcť.´´
Severus si zhlboka vzdychol. Presne ako si myslel, jeho boj skončil...
,,Po otcovej a matkinej smrti, mám ako váš straší brat povinnosť vás chrániť.´´
Július si odfrkol.
,,Máme dvadsaťosem nie dvanásť. Tvoja povinnosť skončila už dávno.´´
,,Nikdy to neskončí,´´ povedal muž potichu. ,,Okrem toho, je vašou povinnosťou, aby ste tu zostali a ochránili vlastné deti.´´
Nemusel dodávať, že dôvodom jeho zriedkavých návštev Walesu bol fakt, že takto vedel ľahšie skryť spomienky, ktoré sa ich týkali pred Temným pánom. Čím menej na nich myslel, tým boli vo väčšom bezpečí, rovnako ako ich rodiny. Jeho špiónskym zvykom bolo, že nikdy nerobil nič bez ohľadu na následky, takže musel hrať na obe strany. Takže ak by Voldemort vyhral, jeho rodina by bola ušetrená už len z toho dôvodu, že bol Smrťožrút a keby voldemort padol, tiež by sa im nič nestalo, pretože si od nich držal odstup, takže by ich nikto nemohol z ničoho obviniť.
,,Čo sa stalo v Škriekajúcej búde?´´ opýtala sa Justína. ,,Odkiaľ bola tá krv? Na tvojom krku som našla len drobné ranky.´´
,,Pán zla na mňa poslal svojho hada,´´ povedal pokojne, no na jeho tvári mihol náznak utrpenia, keď si vybavil ten hrozný okamih. Ten pocit však zmizol rovnako rýchlo ako sa objavil.
,,Bol som schopný si vyliečiť hlavné tepny, ale stratil som priveľa krvi, aby som sa mohol vyliečiť úplne. Bezoár sa postaral o jed.´´
Dvojičky si poklepali po vreckách, aby mu ukázali, že aj oni nosia bezoár stále so sebou. Keď boli deti, stále im vštepoval do hlavy, aby tento kameň neustál nosili so sebou a bolo jednoduchšie ho poslúchnuť, než sa s ním hádať.
Justína si sadla konča postele. Jej prvotný hnev sa teraz zmenil na úzkosť.
,,Čo bude teraz, Severus? V novinách písali, že hľadajú všetkých Smrťožrútov, ktorí utiekli.´´
Dobrá otázka. Nikto okrem Pottera nevedel, že bol špión, že bol na strane dobra. Sotva sa mohol spoliehať na záchrancu sveta, že by niečo také vyhlásil verejne, hlavne so zreteľom ich dlhoročnú nenávisť. Do pekla, ten fagan ho nechal zomrieť v chatrči a určite mu nenapadlo, že by sa teraz mohol vrátiť po jeho telo. Ten chudák by určite dosvedčil pred celým Ministerstvom, že Snape bol reinkarnáciou Satana.
,,Neviem, Tina. Myslím, že by som sa mal zatiaľ skrývať, kým nebudem môcť dokázať svoju nevinu pred niekým, kto ma nebude chcieť zavrieť do Azkabanu, no a bohužiaľ, zoznam takýchto osôb je veľmi krátky. No teraz ma nechaj sa trochu vyspať.´´

1. Boj

8. dubna 2011 v 13:58 | Amane
Autor: notwolf
Raiting: neobmedzene
Žáner: dráma
Dej: Ak Severusovo telo zmizlo zo Škriekajúcej búdy, kde je? Odhaľte čo sa naozaj stalo Snapeovi a Malfoyovcom.

Jeho krv a striebristé spomienky z neho vytekali. Severus Snape ležal na drevenej podlaha v Škriekajúcej búde, jeho ruka kŕčovito zvierala predok Pottrerovho hábitu a v duchu sa modlil, aby to potterovie decko vedelo. Čo má robiť s jeho spomienkami. Sledoval, ako Potter pomocou prútika ukladá spomienky do skúmavky, prvá inteligentná vec, ktorú uňho kedy videl.
Využil príležitosť a zašepkal chlapcovi: ,,Pozri...sa...na mňa.´´
Zelené oči, Lilyne oči, sa zahľadeli do jeho a na okamih zabudol, že to nebola ona. Všetko to nepriateľstvo, frustrácia...bolesť...zmizla. Potom, zoslabnutá zo straty krvi, Severusova ruka klesla späť na dlážku, hneď vedľa prútika, ktorý pustil už dávno pred tým. Jeho prsty ho automaticky zovreli v pästi.
Desivý hlas Lorda Voldemorta preťal vzduch a aj tá trocha krvi, čo mu zostala v žilách zapríčinila, aby sa jeho srdce zachvelo. Harry vyskočil na nohy, pochopiteľne sa trasúc strachom, aj s Weasleym a Grangerovou. Všetky tri deti tam stáli ako sochy, počúvajúc magicky zosilnený hlas a potom odbehli preč.
Do pekla s vami, chcel za nimi Severus zakričať a možno by to aj urobil, keby mu to jeho roztrhnuté hrdlo dovolilo. Aspoň Hermiona, najnudnejšia z ich trojky, ho mohla skúsiť uzdraviť! Alebo naozaj uverili, že je mŕtvi? Tak potom znovu, boli Chrabromilčania: myslenie nebolo ich silnou stránkou.
Pomocou tej trošky sily, ktorá v ňom zostala, čiže skoro žiadna, zdvihol prútik, ruku si položil na hruď a hrot prútika namieril na hrdlo. Neohrabane si mieril na krk a v hlave si odriekal zacelovacie zaklínadlo. Raz, dvakrát, trikrát použil zaklínadlo bez toho, aby videl alebo cítil, kde ho najviac potrebuje použiť. Avšak, o chvíľu pocítil povzbudzujúci pocit zaceľujúcich sa rán.
Zadýchaný z tejto nebadanej námahy, Severus spustil ruku na zem, ktorá s tupým buchnutím narazila na drevenú podlahu. Druhou rukou siahol do vrecka habitu a v prstoch zovrel bezoár, ktorý so sebou vždy nosil. Nakoniec, bol majster elixírov - a paranoik. Pomaly zdvihol ruku k ústam a vložil si bezoár do úst. Nevedel koľko jedu doňho Nagini vstrekla, ale vždy bolo lepšie byť opatrný. Mal pocit, že prehĺtal kameň a dosť to bolelo, ale on bol na bolesť zvyknutý.
,,...Teraz dobre počúvaj, Severus. Príde čas - po mojej smrti - a nehádaj sa ani ma neprerušuj. Príde čas, keď sa Voldemort začne báť o svojho hada Nagini.´´
,,O Nagini?´´ spýtal sa prekvapene.
,,Presne tak. Ak príde čas, keď Lord Voldemort prestane posielať hada na výzvedy, ale bude ho držať pri sebe pod magickou ochranou, vtedy nastane správny čas, povedať to Harrymu.´´
,,Povedať mu čo?´´

Severus sťažka prehltol. Prútik síce uzdravil kožu a cievy, ale ešte jedno zaklínadlo by potreboval na uzdravenie z vnútra, ale lepší by bol elixír. Z očí mu tiekli tiché slzy a stekali do vlasov. Dumbledore ho využil, využil Harryho, ale prečo? Táto posledná vec, posledná vec, ktorý mu mal povedať...nedokázal to. Ak ten bláznivý chlapec nepobeží priamo k mysľomise a nepozrie si tie spomienky, celé to bude k ničomu. Nedozvedel by sa, že on sám musí zomrieť. Aj keby si Potter vycucal z prsta nejaký ten trik, vďaka ktorému by mohol poraziť Voldemorta, Harry - s kúskom Voldemortovej duše - by prežil, a to by neskončilo dobre.
Priveľká strata krvi ho pripravila o silu a odhodlanie čokoľvek urobiť a tak len ležal v kaluži vlastnej krvi, priveľmi slabí aj na to, aby rozmýšľal o osude sveta, ak Harry zlyhá a nepodarí sa mu zabiť Voldemorta...a on sám...Severus zavrel oči a upadol do milosrdného bezvedomia.
Mohlo to byť niekoľko hodín, možno len pár sekúnd, nemal ako to zistiť. Severus sa zobudil a spomenul si, kde bol. Musel by sa pod zem prepadnúť, ak by mal zomrieť v tejto bohom zabudnutej chatrči, ako obeť Temného pána, s ktorým tak dlho bojoval! Roztrasene zdvihol svoj prútik a zaklial miestnosť vykurovacím zaklínadlom. Potom sústredil svoje sily na ďalšie zaklínadlo.
Jeho srnčí patronus vyskočil z prútika, počkal na inštrukcie a potom vyskočil von cez rozbité okno. To bolo všetko čo mohol urobiť, teraz je to len na ňom. Nenechá ho zlyhať.
Opäť zavrel oči a vkĺzol do čierneho bezvedomia.

Xxx

,,Tu je dobré miesto,´´ povedal Dolohov a zastal uprostred Smrťožrútmi vyšliapanej cesty a oprel sa o strom.
Yaxley ho nasledoval a na chvíľu sa zadíval do tmy pred nimi.
,,Som rád, že nás pán poslal na hliadku.´´
Zavládlo medzi nimi akési porozumenia, takže nemusel dodávať, ´´že nechce zostať na čistine, pretože medzi Smrťožrútmy vládlo hrozné napätie a on nechcel byť ten, koho si Temný pán vyberie ako obetného baránka, keď mu prasknú nervy.´´
,,Ja tiež,´´ súhlasil Dolohov. ,,Aj keď pochybujem, že sa ten šakal Potter ukáže. Je to síce hlupák, ale nie samovrah.´´
,,Temný pán tvrdí, že príde,´´ oponoval Yaxley. ,,A on má vždy pravdu.´´
Dolohov mlčal. Kedysi bol oddaným stúpencom temného čarodejníka, keď bol ešte mladý. Aj po štyridsiatich rokoch bol jeho stúpencom a veril v čistokrvnosť, ale trinásť rokov v Azkabane trochu zmiernilo jeho nadšenie. Nesúhlasne zavrčal.
Yaxleyho krutú tvár skrivil letmý úsmev.
,,Neviem sa dočkať momentu, až sa ten malý bastard priplazí k Temnému pánovi a dostane to, čo si zaslúžil už pred rokmi.´´
,,Ak okamžite nezavrieš hubu, tak nás začuje a zdrhne,´´ zasyčal Dolohov.
,,Myslel som si, že neveríš tomu, že príde,´´ posmieval sa Yaxley.
Dolohov vytiahol prútik a vyceril zuby. Aj keď vedel, že ho priateľ nechce naozaj zastrašiť, Yaxley ho poznal dostatočne, aby si uvedomil, že ho rozhodne neumlčí pre zábavu a tak radšej zmĺkol a znovu sa oprel o strom. Potter by mal už čoskoro prísť a celá táto záležitosť by mala konečne skončiť. Čarodejnícky svet padne a Temný pán zastane miesto, ktoré mu náleží.

Xxx

V zúčtovaní Zakázaného lesa, sa vysoko nad hlavami Smrťožrútov hojdali masívne pavúčie siete a celý hlúčik napäto hľadel pred seba, aby zistili, či už je ten Potterovie fagan mŕtvy. Konečne po toľkých rokoch bol jeho život zmarený. Lord Voldemort využil svoju príležitosť a vyslal na chlapca avadu kedavru v tom istom momente, ako zaútočil chlapec. Síce stratil na chvíľu vedomie, ale veľmi rýchlo sa prebral. Nad ním sa týčili jeho Srťožrúti a snažili sa mu pomôcť vstať, ale on ich jednoduchým mávnutím ruky odohnal preč. Svojim správaním mu pripomínali otravné nemocničné sestričky a to ho iritovalo. Hlavne snaženie drahej Bellatrix bolo dojemné.
Lucius sa zachvel aj keď bola teplá noc. Jeho telo bolo doltčené od posledného mučenia Temného pána, preto sa snažil veľmi nehýbať a snažil sa zaostriť na to jedno oko, ktoré nebolo opuchnuté a cez ktoré ako-tak videl. Zovrelo mu srdce, keď Temný pán nakázal Narcisse, aby išla skontrolovať, či je Potter naozaj mŕtvy. Čo ak nebol mŕtvy? Čo ak jej Temný pán ublíži, keď spraví, čo jej prikázal?
Narcissa si kľakla, sklonila sa nad chlapca a siahla mu pod košeľu. Búšenie srdca ju tak vyľakalo, až jej poskočil žalúdok. To nebolo možné, nikto nemohol prežiť smrtiacu kliatbu! Ale toto bol Harry Potter, dieťa, ktoré porazilo Lorda Voldemorta ešte v plienkach a unikol smrti spod jeho rúk už mnohokrát. Bol snáď očarovaný, alebo...nebol človek?
Stačil jej okamih, aby sa rozhodla zveriť osud svojej rodiny do rúk tohto nesmrteľného chlapca.
,,Žije Draco? Je v hrade?´´ zašepkala mu naliehavo do ucha.
,,Áno,´´ zašepkal Harry naspäť. Vďačne mu stisla rameno a posadila sa.
,,Je mŕtvy!´´ zvolala.
V tej chvíli prepukol medzi Smrťožrútmi jasot a všetci zdvihli do vzduchu svoje prútiky a vystrelili z nich drobné svetielka, takže to tam chvíľu vyzeralo ako pri ohňostroji. Lucius sa opäť ponoril do temnoty, zúfalstva zmiešaného s eufóriou. Temný pán vyhral a teraz Lucius aj s rodinou zostanú otrokmi tohto šialenca už navždy...a nemal ani svoj prútik, či iné prostriedky, ktorými by svoju rodinu ochránil. Na druhú stranu, Smrťožrúti teraz pôjdu zbúrať hrad na znamenie víťazstva a to bude výborná príležitosť k tomu, aby našiel svojho syna.
Bolo mu zle z toho, keď sledoval, ako sa Voldemort hrá s chlapcovou mŕtvolou, zatiaľ čo jeho spoločníci sa na tom smiali, počuť toho obra, ako vzlyká nad mŕtvolou svojho priateľa keď ho niesol v čele sprievodu smerujúceho k Rokfortu. Ako ľahko by to mohol byť Draco, pretože nedokázal splniť svoju úlohu a tí bastardi by jasali rovnako nadšene, ako teraz.
Ten pochod na hrad sa zdal byť nekonečný. Keby len tam mohol mať pri sebe Narcissu, ale Bellatrix ju donútila spolu s ňou kráčať Voldemortovi po boku. Keď konečne zastavili na školských pozemkoch, dúfal, že okamžite pôjdu do hradu, ale nestalo sa tak. Šialenstvo Temného pána však nepoznalo hraníc. Rozhodol sa predviesť chlapcovu mŕtvolu všetkým deťom a učiteľom, ktorí sa rozhodli brániť hrad.
A kde je do pekla Snape? Lucius ho nevidel odvtedy, čo ho informoval o tom, že ho chce pán vidieť. Poslal ho snáď späť do hradu niektorou z tajných chodieb? Zabezpečil snáď Dracovi bezpečný odchod z boja?
Bol tak blízko k tomu, aby sa dostal k Dracovi a poslal ho preč. Odrazu nejaký chlapec vyšiel z radu pred hradom a postavil sa priamo pred pána Spoznal to dieťa...Longbottom...poznal to meno z Bellinho rozprávania o jej sadistickej hre s jeho rodičmi. Vedel o tom všetko, hlavne to, čo nechcel vedieť.
Lucius nepočúval rozhovor medzi Nevillom a Voldemortom, ale usilovne študoval ľudí pred hradom a hľadal tú najjednoduchšiu, najľahšiu cestu s najmenším odporom, ktorou by sa mohol vydať. Záblesk ohňa upútal jeho pozornosť a tak sa tým smerom otočil. Rozhodol sa snáď Temný pán, že umučí chlapca tým, že mu podpáli hlavu? Nie, bol to ten klobúk, ten hlúpy triediaci klobúk.
Zjavne to dav povzbudilo. Odrazu začali z hradu vybiehať stovky ďalších ľudí a jačali ako Banshee. Kde sa ich toľko preboha zobralo? Smrťožrúti z predchádzajúcej bitky hlásili, že ich zostalo pomerne málo! Podľa tvári príchodzích vedel povedať, že boli starší než študenti okolo, pravdepodobne išlo o ich rodiny. Tiež si všimol niekoľkých podnikateľov z Rokvillu. Čert aby to vzal, ale teraz mali aj posily z dediny a mnoho ďalších pripravených bojovať. Čo keď Draca zabili?
Objavil sa tiež ten malý obor a stále dokola kričal: ,,HAGGER!´´
Napadli ho ďalší dvaja obri a rozpútalo sa peklo. Odrazu sa na okraji lesa objavili kentauri a začali na nich páliť šípy. Mulciber zomrel s dvomi šípmi zabodnutými v chrbte. Lucius aj so zvyškom Smrťožrútov sa snažil všetky streli vykryť. Zaklínadlá a kliatby lietali vzduchom, ľudia kričali a snažili sa, aby ich neušliapal dav, ktorý sa uberal k Veľkej sieni. Jugson si vytrhol šíp z nohy, no umrel bolestivou smrťou pod stovkami splašených nôh.
Lucius si lakťami razil cestu pomedzi bojujúcich priamo k Narcisse, ktorá sa už rozbehla k hradu.
,,Draco je tam!´´ kričala hystericky. ,,Povedal mi to!´´
Lucius nemal čas sa s ňou hádať o tom, že jej to Draco nemal ako povedať a tak ju len schmatol za ruku a spolu bežali do Veľkej siene spolu s mnohými ďalšími za pätami.
,,Draco!´´ zreval aj s manželkou. ,,Rozdelíme sa. Zlato, ty choď tade a ja pôjdem tadiaľto.´´
Lucius zazrel hordu domácich škriatkov vedúcich útok z kuchyne a tak sa rýchlo otočil ku schodisku. Nevidel Draca vo Veľkej sieni a tak nemalo zmysel ho tam hľadať. Pravdepodobne sa skrýva niekde inde. Nemalo zmysel bojovať s tými škaredými, malými stvoreniami bez prútika...a ak bol Dobby nejakou výnimkou, nemal by šancu ani s prútikom. Obzrel sa a videl Rowla obkoleseného tými beštiami, ako sa naňho vrhajú s nožmi a sekáčikmi. Uškrnul sa. Nebola to pekná smrť.
Narcissa obchádzala bojujúcich a vstúpila do chodby.
,,Draco!´´ Mohol ju snáď počuť, cez ten hluk? ,,Draco, kde si?!´´
Vrátila sa do Veľkej siene a snažila sa ovládnuť svoju hystériu. Potter povedal, že tu je!
Sotva sa vyhla kliatbe vrhnutej na Yaxleyho, okamžite ju nasledovala ďalšia. Dobrý zásah, dúfala, že ten zodpovedaný mladý muž zabil toho perverzného Smrťožrúta. Na druhom konci miestnosti zbadala záblesk blonďavých vlasov.
,,Draco!´´ Nie, bol to len Lucius.
Po tvári jej stekali slz, keď sa pohla ďalej. Bolo tam toľko ľudí, že si len ťažko mohla medzi nich raziť cestu. Odrazu sa začal dav nevysvetliteľne tisnúť ku stene.
Najskôr ju napadlo, že väčšina Smrťožrútov padla, buď zomreli alebo ich zajali, a teraz už bojovali len dvaja - Bella a Vodlemort. Narcissa zastala. Bella bojovala s tromi dievčatami a všetky ich porazila, keď sa z davu vynorila nahnevaná Molly Weasleyvá. Bella sa hlasno zasmiala. Ryšavá žena nemala šancu! No ona bojovala za niečo, čomu Bella nemohla rozumieť - za jej deti. Ako zúfalá matka snažiaca sa zachrániť syna, Narcissu napadlo, že Weasleyová by mohla podať slušný výkon.
V mlčaní Veľkej siene, znel ešte zvuk bitky a to Voldomortovej s tromi dospelými čarodejníkmi, dvaja z nich bojovali naozaj zúrivo a to s jediným cieľom...zabiť a vyhrať. Odrazu prešlo jedno jediné zaklínadlo Bellinou obranou, zasiahlo ju do hrude a Narcissa zalapala po dychu. Bella stratila rovnováhu a spadla. Výkrik preťal vzduch a Narcissa si chvíľu myslela, že to bola ona, no explózia, ktorá odhodila od Voldemorta jeho troch protivníkov, jej prezradila čosi iné. Bol rozzúrený stratou jeho najoddanejších Smrťožrútov.
Hneď potom sa dav nadšene rozburácal, keď sa Potter objavil priamo pred Temným pánom. Zrazu ju schytila čiasi ruka. Otočila sa s rozšírenými očami a pozrela sa priamo do tváre jej manžela aj so synom po boku. Vrhla sa na chlapca a pritisla si ho na hruď. Zatiaľ Harry s Voldemortom potichu krúžili oproti sebe.

Xxx

Malfoyovci sa chúlili k sebe, celý vyčerpaný vo Veľkej sieni a dúfali, že ich nikto nevyzve, pretože keby utiekli, už by nemali šancu vrátiť sa domov. Nikto z nich nemal prútik. Ľudia okolo nich behali, hľadali priateľov a milovaných, alebo trúchlili nad mŕtvymi. Nikto im nevenoval pozornosť.
Voldemort bol nakoniec a skutočne mŕtvy a všetci traja - aj s ostatnými vo Veľkej sieni - sa tomu v hĺbke duše radovali. Severus, ako Potter odhalil, bol mŕtvy, jedna z obetí toho šialeného čarodeja. Potichu ho oplakali a tešili sa vzájomnej blízkosti. Lucius bol momentálne uprchlím zločincom, Draco usvedčeným Smrťožrútom a Narcissa bola podozrivá z napomáhania. Nepochybovali o tom, že ich okamžite zatknú, ale momentálne boli všetci voľný a spolu. A to bolo viac, než si mohli priať.

Xxx

,,Pani profesorka, môžem s vami hovoriť?´´
,,Samozrejme, že môžeš, Harry.´´ Žena vstala a pevne ho objala, pre tento raz nechala svoje pocity úplne voľné. Potom sa narovnala, odkašľala si a napravila si klobúk.
Vyzerala rovnako unavene, ako sa Harrycítil, no napriek tomu pokračoval: ,,Nerád vás tým zaťažujem, ale...nuž, Sn- Profesor Snape. On...bol na našej strane.´´
,,Viem, Harry, počula som, čo si povedal...Voldemortovi.´´ Zašepkala jeho meno a nervózne stisla pery.
,,On - jeho telo leží v Škriekajúcej búde. Išli by ste so mnou a priniesli ho sem? Rád by som, aby sme si uctili jeho pamiatku. Nezaslúži si tam zni...´´
,,Pám Potter, určite by som nenechala Severusa ´zniť ´. Som poctená, že ste si ma zvolili za toho, kto vám pomôže,´´ odpovedala Minerva škrobene. Ovládol ju pocit viny za to, čo všetko zlé povedala a myslela si o Severusovi. ,,Poďte so mnou.´´
Spoločne opustili sálu, kde už mnoho ľudí zaspalo na miestach alebo kvôli zraneniam nemohli odísť domov. Smrťožrúti, ktorí neunikli z boja alebo umreli, boli láskavo odvedený aurormi do Azkabanu. Mier opäť padol na Rokfort. V neprirodzene tichom ránu kráčali k búde, celý nedočkavý, čo tam nájdu až dorazia.
Harry ju viedol do miestnosti, v ktorej boli svedkami Snapeovej smrti, no náhle sa zastavil vo dverách s otvorenými ústami. Minerva si všimla jeho šoku a pretiahla sa popri ňom do miestnosti. Na zemi bola veľká kaluž krvi, no Snapea nikde.
,,Bol tu, prisahám!´´ vykríkol Potter.
Minerva chvíľu váhala. Potter toho v poslednej dobe podstúpil veľa, videl a bol nútený robiť hrozné veci, dokonca sám seba ponúkol smrti. Mohlo by mu preskočiť z únavy? Nejaká halucinácia? Nie, to nebolo možné. Boli schopný argumentovať tým, že tu niekto ležal a pravdepodobne tu aj zomrel. Harry to videl a Voldemort sa k tomu tiež priznal. Tak potom kde bol?
,,Ja vám verím, Potter. No otázkou zostáva, kto zobral jeho telo a prečo?´´

Xxx

Tma bola jeho priateľom. Už odmala dával Rabastan Lestrange prednosť tme pred svetlo, obrazne aj fyzicky. Denné svetlo teraz silno svietilo na tomto opustenom, schátralom hrade, kde sa on a ďalší Smrťožrúti kedysi stretávali s Temným pánom, ešte pred tým, než ho zabilo to decko. Ešte pred tým, než začalo byť všetko také šialené. Uložil svoje vyziabnuté telo na chladné kamene a zaškúli, pri spomienke na minulú noc.
Bitka išla zo začiatku dobre a určite by boli vyhrali, keby im Temný pán neprikázal ustúpiť, aby dostali Pottera. Keď zaútočili druhý krát, počet obrancov Rokfortu sa nečakane zvýšil. Za veľmi krátku dobu prišli Smrťožrúti o mnohých dobrých mužov a už bolo nemysliteľné, aby vyhrali - bolo to priam nevyhnutné napriek tomu, že Temný pán bojoval s nimi.
Poslednou kvapkou bolo, vidieť vlastného brata Rodolphusa padnúť pod dvomi kliatbami. Rabastan nevedel, čo to bolo za kliatby a jediné, čím si bol istý bolo, že padol a v dohľade nevidel žiadnych ich spoločníkov. Urobil jedinú racionálnu vec, aby sa vyhol smrti a pekelnému Azkabanu; utiekol. Bežal cez obrov, ktorí sa ho snažili rozdrviť, cez kentaurov, ktorí ho chceli zastreliť a jačiaci dav, ktorý ho chcel zlynčovať. Nezastal, pokým neprekročil hranice Rofortu a mohol sa premiestniť.
Táto zrúcanina mu napadla ako prvá a zároveň bola jediným miestom, o ktorom si bol istý, že tu ho aurori nebudú hľadať. Zrúcanina vyzerala ešte spustnutejšie takto na dennom svetle než v noci, ale aspoň bola bezpečná.
,,Rabastan!´´
Oslovený sa takmer pomočil od šoku, keď sa otočil aj s prútikom v ruke.
,,Do riti Nott, skoro som sa posral od strachu.´´ Sklonil prútik a postavil sa.
Nott stál za ním a uškŕňal sa. Hoci bol o niekoľko rokov mladší než Rabastan, ten rok v Azkabane na ňom bol viditeľný. Mal vyziabnutú tvár a vyzeral staršie než muž, ktorý strávil v Azkabane podstatne dlhší čas.
,,Som rád, že nie som jediný, kto sa dostal preč,´´ povedal Nott a sadol si vedľa druhého muža.
,,Ako skončil boj?´´ spýtal sa váhavo Rabastan. Ak Smrťožrúti vyhrali proti tej presili, Temný pán ho príšerne potrestá za jeho zbabelosť. Raz keď išiel do Azkabanu, veril, že ho jeho pán okamžite oslobodí, ale vôbec to tak nebolo. Neprežil by, keby sa tam znovu dostal. Pán to snáď pochopí. Nie, nezaujímalo ho to, vôbec sa nestaral. A to bol ten problém!
Nott trochu previnilo pokrčil ramenami. Zjavne si myslel to isté.
,,Bolo to veľmi zlé. Nemohli sme vyhrať...´´ Nervózne si kusol do pery. ,,Bojím sa ísť domov v prípade, že by ho strážili aurori. Rovnaké to je aj so sýdlom Malfoyovcov.´´
,,Musíme to zistiť. Ak nás dostane Temný pán...´´ Nemusel to dokončiť. ,,Musíme sa zamaskovať a ísť do Zašitej uličky a tam zistiť, čo je nové. Tam rozhodneme, čo ďalej.´´