Červenec 2011

Rain (Harry Potter)

26. července 2011 v 8:34 | Amane
Autor: HarryFish
Pairing: Dudley/Harry, Snape/Harry
Raiting: 18+ (len pre silné povahy)
Žáner: angst/romance

Keď som sa zobudil, počul som padať dážď. Ak ste sa niekedy zobudili v hotelovej izbe a chvíľu ste si nevedeli spomenúť, ako ste sa tam dostali, tak viete, ako som sa v tej chvíli cítil. Nebolo to však ani tak o tom, že som nevedel, kde som bol, ale skôr som si nechcel pamätať.
Nebolo mi nepohodlne, ležal som v mäkkej posteli, medzi vankúšmi a pod teplou prikrývkou. Nespal som, no tiež som sa nepokúšal zdvihnúť hlavu. Bol som neuveriteľne unavený. Napriek únave som sa cítil pohodlne, a tak som jednoducho ležal na boku a civel na tmavú oponu, vzdialenú odo mňa len pár centimetrov. Jednoduchým pohybom ruky som sa dotkol parapetu, z čoho som usúdil, že posteľ musí byť natlačená ku stene. V pamäti som sa vrátil k posledným udalostiam a zistil som, že si z nich veľa nepamätám.
Bol som u Dursleyovcov od začiatku leta a opäť som sa dostal do sporu so strýkom, ktorý ma bil, čo bolo bežné už od môjho príchodu do ich domu. Nejako som sa od neho oslobodil a utiekol som von, mieriac do blízkeho parčíku. Sedel som tam na hojdačke aj vtedy, keď vyšiel mesiac. Potom...už si nespomínam.
Únava pomaly zo mňa začala opadávať, tak som sa mierne zdvihol na lakťoch a rozhliadol okolo. Všade vládla tma a ticho, počuť bolo len dážď. Keď si moje oči privykli na tmu, tak som dokázal rozoznať veľkú knižnicu a komodu. Pozrel som cez okno von a nepriehľadná čierna opona sa zmenila na obrysy padajúcich kvapiek, čiernych stromov a drobného svetla v diaľke. Odhrnul som si vlasy z očí a dotkol sa svojej jazvy. Sadol som si a zistil som, že mám na sebe len boxerky. Oprel som sa o stenu, ale rýchlo som sa odtiahol, pretože bola nepríjemne studená. Potichu som vstal z postele, postavil sa a chvíľu počúval. Spravil som niekoľko opatrných krokov s rukou pred sebou a dotkol som sa steny. S rukou na stene som začal obchádzať miestnosť, v snahe nájsť dvere, ale skôr než som ich našiel, som stúpil na niečo ostré. Vykríkol som a spadol na zem. Sadol som si a jemne pritlačil krvácajúcu ranu. Prstami som šmátral okolo, snažiac sa zistiť, čo ma to vlastne porezalo. Dotkol som sa veľkého guľatého objektu pripomínajúceho umývadlo s ostrými hranami. Najskôr to bol nejaký kotlík, alebo niečo podobné.
Pozornosť som obrátil späť k svojej porezanej nohe a zistil, že na nej mám dlhú a hlbokú ranu tiahnucu sa asi palec od môjho členka. Nakoniec som sa zdvihol a pokračoval v hľadaní dverí.
Zdalo sa, že miestnosť je obrovská a stena nekonečná. Obišiel som takto dve knižnice a pracovný stôl keď som znovu zakopol a spadol. Rozzúrene som začal hmatať okolo, aby som zistil, o čo som zase zakopol. Narazil som na guču látky, neschopný rozoznať, čo to bolo, som ďalej slepo tápal a začul tichý ston niekde podo mnou. Stuhol som v záblesku poznania. Stále som mal na sebe len boxerky, štvornožky sa plazil po zemi a kľačal medzi nohami, ktoré rozhodne neboli moje, s rukou na mužovej začínajúcej erekcii. Zdvihol som hlavu a stretol som sa s pohľadom profesora Severusa Snapea, ktorý ležal na zemi v sivých teplákoch a tričku námorníckej modrej, ktoré na ňom, mimochodom, vyzeralo veľmi dobre.
Jeho tvár bola dokonalou zmesou otrávenia a zúrivosti.
,,Čo to do riti robíš?´´ spýtal sa.
Ešte nikdy som ho nepočul nadávať. Uvedomil som si čo sa práve stalo a nebol som schopný pohybu, kým nezapol svetlo.
,,Och!´´ skríkol som vyplašene a vyskočil na nohy.
,,Ja som nech...´´ začal som, no on len zdvihol ruku, aby ma umlčal.
,,Nič vážne sa nestalo, nemusíš sa ospravedlňovať.´´
Nemohol som si pomôcť, ale vnímal som, ako blízko je a ako úžasne vonia.
,,Mimochodom, prečo ležíte na zemi?´´ spýtal som sa.
,,Pretože ležíš v mojej posteli, ty blbec,´´ povedal potichu, škrabajúc sa na temene. Jeho pohľad skĺzol po mojom polonahom tele a zastavil sa nad mojim ramenom. Otočil som sa a zalapal po dychu. Na koberci boli kvapky krvi, mapujúce celú moju cestu z postele, až ku Snapeovi. Pozrel som na svoju nohy a zistil, že sa podo mnou vytvoril krvavý fľak.
,,Čo si to do pekla zase robil? Nie si schopný prejsť okolo miestnosti bez toho, aby si sa neprizabil?´´ zavrčal sarkasticky.
,,Prepáčte! Zabudol som, že to krváca, porezal som sa o niečo v tej tme. Vyčistím to!´´
,,Neospravedlňuj sa a nechaj to na mňa! So svojou sprostosťou by si najskôr zamazal celý koberec od krvi, než ho vyčistil,´´ povedal a prevrátil očami.
,,V skutočnosti som expert na upratovanie, upratujem celé leto u tety! Plus, mám skúsenosti s hojením ľahkých zranení,´´ odsekol som. Snape sa zatváril podráždenejšie než predtým.
,,Somár! Ty nevieš, prečo si tu?´´
,,Neviem,´´ priznal som úprimne. ,,Prečo?´´
,,Pre Salazara!´´ Viac nepovedal a vytiahol svoj prútik, zahundrajúc zaceľujúce zaklínadlo. Zrazu ma bez varovania chytil za pás a odvliekol k posteli. Chytil moju zranenú nohu a naklonil sa bližšie, aby si ju prezrel. Potom vstal a vybral sa k poličke s elixírmi, na vzdialenejšom konci miestnosti.
Rozhliadol som sa okolo. Bol som v obdĺžnikovej miestnosti s dekoráciami v temnej zelenej a striebornej. Všetko pôsobilo elegantne, akoby to tu patrilo nejakému aristokratovi, no zároveň to bolo jednoduché. Vyzeralo to tak, že išlo o spálňu, obývačku a pracovňu v jednom. Boli tu veľké police plné kníh a oproti nim stál veľký dubový stôl pokrytý papiermi. Posteľ, na ktorej som sedel, bola natisnutá v samom rohu miestnosti s mäkkými zeleno striebornými obliečkami. Bolo tu tiež trojo dverí, ktoré stáli vedľa seba.
,,Takže tu bývate?´´
,,Hej.´´
,,A vy ste ma vzali od Dursleyovcov?´´
,,Hej.´´
,,Mám zostať tu až do konca leta, alebo môžem ísť k Ronovi?´´
,,Hej.´´
,,Čo z toho?´´
,,Zostaneš tu.´´
Snape sa vrátil s malou fľaštičkou a jej priezračným obsahom mi pokvapkal ranu. Koža sa spojila a krv zmizla.
,,Ďakujem, profesor,´´ poďakoval som potichu.
,,Severus...keď nie sme v škole,´´ povedal, keď sa odo mňa vzdialil.
,,Severus?´´ spýtal som sa hanblivo.
,,Áno, Harry.´´
,,Mohol by som dostať späť svoje oblečenie?´´
,,Keď som ťa našiel, nemal si na sebe nič. Ale môžem ti nájsť niečo svoje,´´ povedal a vošiel do druhých dverí. Vrátil sa po krátkej chvíli a v ruke niesol čierne nohavice a sivé tričko s nápisom Pridaj sa na temnú stranu, máme koláčiky! v tmavoružovom prevedení.
Nadvihol som obočie a pozrel naňho.
,,Darček od Luciusa Malfoya, asi to najvtipnejšie, čo som od neho dostal, ale je to to najmenšie čo mám,´´ bránil sa.
,,Aha,´´ povedal som a tričko si pretiahol cez hlavu.
Tričko sedelo perfekt, keďže bol Snape štíhli, ale nohavice som musel zrolovať na dvakrát, aby mi neboli dlhé.
,,Počuj, Severus.´´
,,No.´´
,,Hmm...povedal si, že si ma našiel. Čo sa vlastne stalo? Nemôžem si na nič spomenúť.´´
,,Vážne?...Tak to asi začnem od začiatku. Dumbledore sa o teba bál, keď si mal zostať v dome strýka a tety, no veril, že nič ťa nemôže dostať z ich dosahu, pretože na ich dome spočíva kúzlo, ktoré ťa chráni pred Voldemortom,´´ povedal Snape a jeho oči počas rozprávania zjemneli. ,,Dumbledore mi povedal, aby som nič nerobil, len v prípade ohrozenia tvojho života, pretože ak by ťa Dursleyovci vyhodili z domu, kúzlo by sa zlomilo. Tak som ťa sledoval od začiatku leta.´´
Začervenal som sa a odvrátil sa. Predstava kohokoľvek, kto by mohol vidieť všetky tie veci, ktoré mi urobili, ma takmer dohnala k slzám. Tak som sa hanbil.
,,Tej noci, keď som ťa našiel, tvoja hádka so strýkom vyvrcholila do krutej bitky a ty si ušiel z domu. Keď padla noc, Dudley sa ťa vydal hľadať. Našiel ťa tam dole v parku a začali ste sa rozprávať, či skôr po sebe jačať a hádať sa. Vyhrážal sa ti a ti si mu povedal ´že už to nebudeš robiť, že radšej zomrieš, tak nech vypadne ´ a on ťa zabil biť, kopal do teba až to vyzeralo, že omdlieš. Potom ti stiahol nohavice a prehol ťa cez hojdačku...´´

Vedel som, že sa to stane. Spomienky sa vrátili ako po údere blesku. Na konci minulého leta sa mi Dudley vyhrážal, že na mňa povie, že som čaroval - čo si samozrejme vymyslel - aby ma mohol strýko zase zmlátiť. To však nebolo všetko. Dal mi na výber. Buď bude klamať otcovi, alebo ho vyfajčím. Pochopiteľne, som si vybral to druhé a tak som svojho ´´milovaného´´ bratranca vyfajčil. Celý nasledujúci týždeň mi dal strýko pokoj. Bol som prekvapený, že Dudley dodržal svoju časť dohody a musím povedať, že to bol môj najšťastnejší týždeň toho leta. Krátko nato som odišiel do školy a tak Dudley nedostal ďalšiu šancu sa ma spýtať na našu dohodu. Nespomenul to však ani pri mojom príchode, až do tej osudnej noci.
Spomienky sa mi teraz začali vracať v plnej sile. Bola polnoc, keď za mnou Dudley prišiel do toho parku a spýtal sa ma, či by som ho nechcel vyfajčiť tak ako minulé leto, no ja som bol tak naštvaný, že som mu povedal, aby sa strčil a tak sa naštval. Začal ma mlátiť, no ja som bol tak slabý z predošlej strýkovej bitky, že som jednoducho nenašiel silu brániť sa. Bil ma, kopal do mňa dovtedy, kým som sa už nevládal ani len pohnúť. Potom ma zdvihol a prehol cez hojdačku. Začal som kričať, keď mi stiahol nohavice, ale on mi jednou z mojich ponožiek zapchal ústa. Strhol si z krku šatku a priviazal mi ňou ruky o reťaze hojdačky. Počul som, ako si rozopol nohavice a začal sa pripravovať. Potom som cítil, ako sa ma dotkli jeho tučné prsty a pohltili môj penis, hladil ma na zátylku a tvrdo spracúval, nemohol som si pomôcť, ale stvrdol som aj keď moja myseľ bola zásadne proti. Snažil som sa ho odkopnúť, ale veľmi ľahko ma premohol a pleskol ma po zadku a stehnách, a ja som sa prestal brániť. Začal ma zúrivo trieť a nakoniec ma vzal do úst a ja som začal nedobrovoľne prirážať. Keď som cítil, že už o chvíľu vyvrcholím, prestal a navliekol mi na penis plastový krúžok, ktorý potlačil môj orgazmus. Postavil sa a ja som cítil, ako jeho masívny penis vniká do môjho otvoru. Bez akéhokoľvek varovania sa do mňa zasunul svojou celou dĺžkou. Bol som suchý, napätý a nepripravený a cítil som ako vlhká krv zaplnila môj otvor, rovnako ako slzy moje oči, keď som bolestivo vykríkol do roubíku.
Začal prirážať tvrdšie a rýchlejšie, chrochtal pri tom a zatínal nechty do mojich bokov, nechávajúc po sebe krvavé ranky. Hojdačka sa hojdala dopredu a dozadu podľa prírazov, dorážal na moju prostatu a ja som tlmene nariekal. Nemal som však z toho žiadne potešenie, len hroznú bolesť. Dudley si na mňa ľahol celou váhou a tvrdo prirazil, pričom sa hojdačka zhúpla trochu dozadu. Roztrhol mi tričko, keď sme sa zhúpli naspäť a začal ma štípať do bradaviek a dráždiť penis. Obtočil okolo mňa ruku a začal ma hladiť, aby som sa pripravil na jeho posledný výpad. Stále som sa kvôli tomu krúžku nemohol urobiť. Jeho pohyby boli čoraz nepravidelnejšie a divokejšie až dosiahol vrcholu a môj otvor naplnilo jeho lepkavé semeno. Zastavil hojdačku a ja som cítil, ako jeho spermie vytekajú z môjho vchodu. Vytiahol mi z úst roubík a donútil ma, aby som mu jazykom vyčistil penis. Potom stiahol z môjho penisu ten plastový krúžok a ja som sa mu urobil priamo do ruky a tou umazanou rukou mi prešiel po vlasoch. Potom ma nechal tak, ešte stále priviazaného k hojdačke. Stratil som vedomie.

,,Potom som išiel za Dumbledorom a spýtal som sa ho, či by som ti nemohol nájsť miesto niekde inde, kde by si mohol zostať do konca leta. Nedovolil mi to a tak som sa vrátil a zistil, čo ti urobil.´´ Snapeov hlas prerušil moje myšlienky a vrátil ma späť do reality. Zistil som, že potichu plačem.
,,Tak som ťa priviedol sem napriek Dumbledorovmu zákazu a bez jeho vedomia, a tiež som podal Dursleyovcom dva elixíry. Z jedného dostanú strašné bolesti zakaždým, keď sa niekomu pokúsia ublížiť a z toho druhého už nikdy nedostanú erekciu. No a tiež som ich párkrát preklial a...´´
,,Prečo ste to urobili?´´ spýtal som sa podráždene.
,,Ako to myslíš? Hlavne potom, čo ti urobili!´´
,,Ja viem!´´ zavrčal som a do očí sa mi nahrnuli slzy. ,,Napriek tomu, čo urobili, ste ich nemali potrestať, od toho tu máme právo.´´
,,Len som im dal to, čo si zaslúžili...´´
,,Ale nebolo to správne!´´
,,Si taký dobrý, Harry.´´
,,Taký dobrý?´´
,,Si tak skurvene milosrdný,´´ povedal Snape a sadol si vedľa mňa. ,,Môžem ti dať elixír, vďaka ktorému na to všetko zabudneš.´´
,,Nie,´´ povedal som rýchlo. ,,Nebolo by to správne. Nemôžem zabudnúť.´´
,,Dobre, nebudem sa pýtať prečo,´´ povedal a vstal. ,,Mimochodom, nemal som dosť času na to, ti vziať všetky veci. Vzal som ti len prútik, školský kufor a metlu.´´
Snape sa na chvíľu odmlčal, ako tak nad niečím uvažoval. Potom povedal: ,,Si hladný?´´
,,Ako vlk.´´
,,Tak ti poďme nájsť niečo pod zub. Do kuchyne sa ide tadeto.´´
Viedol ma k prvým dverám a prešli sme okolo stola s niekoľkými fľaštičkami s elixírmi. Skôr než som sa dotkol striebornej kľučky, ma chytil za vlasy, zaklonil mi hlavu dozadu a do úst mi nalial elixír. Dvoma prstami mi stisol nos, aby ma tak donútil prehltnúť.
,,Nie!´´ Chcel ma donútiť zabudnúť! Hlava sa mi zatočila a všetko sčernelo, keď som padol Snapeovi k nohám.

Nevie niekto náhodou, ako sa po slovensky povie roubík? Ani googel mi to nevedel preložiť.

Harry Potter a dary smrti 2. cast

13. července 2011 v 3:48 | Amane |  Filmy

Konečne je to tu. Koniec príbehu celej jednej generácie. Mnohí sme s ním prežili celé svoje detstvo, vyrástli sme na ňom a práve teraz sa to všetko má skočiť.

V predposlednom filme sme skončili pri mori, v Lastúrovom domčeku a práve ten sa stáva odrazovým mostíkom deja. Pri hľadaní posledných horcruxov sa trio rozhodne, že sa vláme do trezoru Bellatrixs Lestrangeovej a ukradne odtiaľ jeden z hľadaných artefaktov. Do Gringottbanky sa však ťažko dostanú bez pomoci Griphooka, jedného z pracovníkov banky, ktorému pomohli ujsť so sídla Malfoyovcov. Dohodnú sa s ním, že im pomôže sa dostať do banky a oni mu za odmenu dajú Chrabromilov meč. No priatelia nie sú jediní, kto snuje plány. Voldemort sa pomaly blíži k bránam Rokfortu a mieni ho ovládnuť...

Až doteraz som si myslela, že David Yatse nerozozná kameru od megafónu, ale teraz ma príjemne prekvapil. Kamera sa v tomto filme zlepšila, hudba je hodná zapamätania a dej má spád ako v žiadnej inej potterovke. Napredujeme rýchlo, nestojí sa zbytočne, je tam všetko podstatné a nakoniec celá skladačka krásne zapadne. Nie je tam čo nepochopiť, väčšina vecí je logicky odôvodniteľných. Film - napriek tomu, že som čítala knihu - ma dokázal príjemne prekvapiť drobnými nápadmi a vylepšovákmi a záverečná bitka medzi Harrym a Voldemortom už epickejšia byť nemôže.

Zaznelo aj niekoľko vydarených vtipov a dokonca ani nevyzneli násilne a rušivo, ako v predchádzajúcej snímke. Áno, je tu aj povinná dávka tínedžerského oblizovania, ale dá sa to prežiť (bozk medzi Ronom a Hermionou bol naozaj vydarený a dokonca osviežujúco vtipný). Herecké výkony boli v tomto filme bez výnimky najlepšie. Obzvlášť musím vyzdvihnúť herecký výkon Alana Rickmana (ako inak) a Tom Felbsa, ktoré boli asi najlepšie zvládnuté. Nedá mi to dokonca nespomenúť Radcliffov výkon, ktorý bol najlepší, čo sa potteroviek týka.

Ďalej musím pochváliť úplný koniec filmu, ktorý v knihe vyznieval dosť pateticky, ale vo filme vyzerá veľmi prirodzene a vy sa pristihnete pri rozmarnom úsmeve.

Film nám dáva jasne najavo, že ďalšie pokračovanie nebude (aspoň to filmové). Prekvapujúco krásne natočený koniec príbehu jednej generácie. Čo dodať na záver? Okrem vrelého odporúčania radím, aby ste si vzali so sebou vreckovky. Otvorene sa priznám, že som sa rozrevala ako malá a nebola som sama. Nerevala som však úplne na konci, ale pri jednej konkrétnej scéne, ktorú neprezradím, no keď sa k nej vo filme dostanete, budete vedieť ktorá to bola.

Takže môžete ísť na Harryho s čistým svedomím, že to nebudú vyhodené peniaze a v 3D je to celkom super :D

Hodnotenie: 80%



7. Och nie, to si neurobil! 2/2

10. července 2011 v 16:30 | Amane
Ako náhle jeho matka skončila s výberom vecí, ktoré chcela zachrániť, Draco prikázal Sisidy, aby veci presunula do inej časti domu a začala pracovať na odstraňovaní stôp v ľavom rohu. Ak pochopil správne otcov plán, dokonca aj steny sa mali zoškrabať až na sadru a premaľovať inou farbou, aby im čo najmenej pripomínali predošlé udalosti. To nebol zlý nápad, v tejto izbe sa dialo plno zverstiev.
Keď skončil, mohol si ísť robiť čo chcel a tak mu napadlo, že by mohol ísť pozrieť Goyla, ktorý prišiel o otca v boji o Rokfort. S odôvodnením, že bol vo väzení, sa Draci nezúčastnil pohrebu, i keď pána Goyla veľmi dobre nepoznal, no Gregory bol jeho kamarát.
Goyle prišiel k dverám škriatkovy tesne za pätami, no nepustil Draca dnu, ale vyšiel von na verandu. ,,Čo chceš, Malfoy?´´
Ohromený jeho hrubosťou, Draco zaváhal. Takto nahnevaného Goyla videl iba vtedy, keď si to niekto zaslúžil, ako na príklad Chrabromilčania. ,,Ech ja...prišiel som ti vyjadriť úprimnú sústrasť za tvojho otca.´´
Chvíľu sa zdalo, že druhý mladík jeho slová zvažuje. Nakoniec sa zamračil a povedal: ,,Prijímam. Teraz môžeš ísť.´´
,,Goyle, čo je s tebou?´´
,,Čo je so mnou? Možno by som sa už s tebou viac nemal priateliť, to je celé,´´ zavrčal. ,,Môj otec chcel, aby som bol s tebou za dobre a ja som to aj urobil.´´
,,O čom to hovoríš? Boli sme priateľmi už od detstva!´´ zvolal Draco.
Goyle si odfrkol. ,,Tvoj otec bol obľúbencom Temného pána, dokonca aj po jeho návrate. To bol jeden dôvod, prečo sa s tebou baviť. Okrem toho, tvoj starý bol bohatý. Môj otec si myslel, že by bolo výhodné byť zadobre s blbými Malfoyovcami. Tiež som unavený z toho, byť niečo ako tvoj sluha, ty rozmazaný hajzel. Nikto ťa v skutočnosti nemal rád.´´
To nemôže byť pravda. Určite zle počul. Goyle - hlúpy, nešikovný, netalentovaný Goyle - odmieta, dokonca rozbíja ich priateľstvo a tvári sa, že to preňho nič neznamenalo! Nebolo to tým, že na Draca tak odrazu vychrlil tento svoj oduševnený monológ - hlupák, veď nevedel povedať ani jednu súvislú vetu - ale fakt, že celé to ich dlhoročné priateľstvo bolo obrovským klamstvom.
Napriek bolesti, ktorá ho zasiahla a ktorú nedokázal dobre pochopiť, Draco spravil to, čo robieval v podobných situáciách. Uškrnul sa a zavrčal: ,,Ak je to tak ako to cítiš. Aj tak som ťa nikdy nemal rád. Vždy som mal pocit, že sa rozprávam s neandertálcom.´´ Zvrtol sa na opätku, no vzápätí sa obzrel, keď druhý chlapec prehovoril.
,,Tieto tvoje reči ma nemôžu uraziť, pretože v skutočnosti vyhrávam,´´ povedal a jeho úškrn sa rozšíril do samoľúbeho úsmevu, pri ktorom Draco znervóznel. ,,Moja mamka sa práve rozprávala s Pansynimi rodičmi a všetci sme podpísali dohodu. Budúci rok sa berieme.´´
Draco sa k nemu otočil: ,,To je lož!´´
,,Nie to nie je!´´ zreval Goyle. ,,Podpísala to, sám sa jej môžeš spýtať!´´
,,To aj urobím!´´ zreval späť a vraždil mladíka pohľadom.
Tento raz sa jednoducho premiestnil, ale nie do domu Pansy. Goyle nebol dostatočne chytrý na to, aby si niečo také vymyslel, takže to musela byť pravda, ale prečo? Prečo pre Merlina súhlasila, že si ho vezme? Goyle bol chudák, jednoduchý a hlúpy, aj keď mal telo nad ktorým slintalo mnoho dievčat. Možno išlo o dohodnuté manželstvo, takže nemala na výber. Potom, si však niečo uvedomil a bolo to ako úder na solar: motala sa okolo neho len preto, že bol Malfoy, presne ako ostatný v škole. Nikdy ho nemala rada, alebo áno? V momente keď Draco stratil prestíž, už pre ňu nebolo výhodné sa okolo neho motať.
,,Piča!´´ zanadával v momente, keď sa objavil doma.
Rozrazil dvere a rozzúrene sa pobral na jediné miesto kde určite mohol nájsť svojho otca - do jeho študovne. Mal pravdu, sedel tam a niečo škrabal na pergamen. Muž sa naňho spýtavo pozrel, keď bez zaklopania rozrazil dvere a vrhol sa k stolu.
,,Dúfam, že si šťastný! Zničil si mi život!´´
Lucius pomaly odložil brko a vstal, pohľad nespúšťajúc zo syna. Draco hneď poznal, že sa snaží kontrolovať. ,,Ak sa so mnou chceš rozprávať, zníž tón.´´
,,Nie! Všetci ma nenávidia len preto, ako si ma vychoval - kvôli tebe! Nezaslúžiš si mať ďalšie dieťa!´´
Luciusova ruka vystrelila ako útočiaci had a pleskla chlapca cez tvár; toho úder odhodil až ku knižnici, do ktorej bolestivo narazil, kolená sa mu podlomila a spadol na zem. Lucius obišiel stôl, schmatol chlapca za zátylok a pritiahol si ho bližšie.
Lucius sotva počuteľne zasyčal: ,,Už ma unavujú tieto tvoje postoje. Neviem čo ti preletelo cez nos, no ak nechceš, aby som urobil niečo, čo budeme neskôr obaja ľutovať, okamžite pôjdeš do svojej izby a vyjdeš z nej, až keď ti to dovolím.´´
Pustil chlapca, ktorý mlčal a rozhodoval sa, či príkaz splní, alebo nie. Keby nepočúval, najskôr by ho otec zbil. Nakoniec len pozrel na otca a odišiel z miestnosti s pálivým odtlačkom otcovej dlane na tváry.
Xxx
,,Tak poď kamarát, bol si už pridlho sám,´´ prehovoril Ron. ,,Poď späť do Brlohu, chýbaš nám tam.´´
Harry zaváhal, nechcel urobiť náhle rozhodnutie. Chýbalo mu Weasleyovské rodinné teplo, pomerne dosť, a samota na Grimmaldiovom námestí ho začal dusiť. Bol pridlhý čas osamote a možno bolo správne stráviť nejaký čas s priateľmi - okrem toho, nerozprávali o Voldemortovi a ostatných hrozných veciach, ktoré sa stali.
,,Dobre teda, pôjdem, ale len na týždeň. Nie je správne pridlho otravovať tvoju rodinu.´´
,,To nie je otravovanie, si jeden z rodiny,´´ povedal Ron úprimne.
Harry sa usmial. Bol to príjemný pocit vedieť, že existuje niekto, komu na vás záleží. ,,Musím teraz vyriešiť jednu záležitosť na Ministerstve. Mám stretnutie s ministrom.´´
Ron zavrtel hlavou a zavrčal: ,,Harry to si robíš srandu. Zase ideš Shackleboltovi rozprávať o Snapeovi?´´
,,Áno idem. Zabralo to trochu viac času než som si myslel...viem, že nemáš rád Snapea...´´
,,Umastený netopier!´´
,,...ale sľúbil som mu to. Je to hajzel, no nebol Smrťožrútom a zaslúži si náš rešpekt za všetko, čo urobil. Denne riskoval svoj život pre Dumbledora. Pre mňa.´´ Harry sa sklonil a začal si zaväzovať šnúrky. Snape bol poslednou osobou na svete, ktorej by chcel niečo dlhovať, ale pravda je len jedna. Dlho rozmýšľal nad tými spomienkami, ktoré mu Snape dal; bol to dôkaz, že naňho celú dobu dával pozor, napriek tomu, že ho nenávidel. Nebolo by správne sa k nemu otočiť chrbtom, aj keď to bolo neskutočne lákavé. Takto sa však Cjrabromilčania nesprávajú.
,,Nemôžeš jadnoducho Ministrovi poslať sovu?´´
,,Skúšal som to. Ale ak mám byť úprimný, Ron, nechcem sa zase stretnúť so Snapeom, hlavne nahnevaným Snapeom.´´ Vstal a prehol si cez seba vetrovku. ,,Čoskoro sa uvidíme.´´
Vzal si medzi prsty trochu letaxu a zmizol v plameňoch.
Xxx
Lucius sa nemohol sústrediť. Už trikrát nanovo začal tento blbý list a ku koncu mu vždy padla hlava. Nakoniec zavrel atrament, odložil brko, zroloval pergamen a zamkol ho v zásuvke písacieho stola. Obchody museli počkať, teraz sa musel venovať rodine.
S unaveným povzdychom vzal vychádzkovú palicu - nemal v úmysle ju použiť na chlapca, len chcel dodať svojim slovám trochu vážnosti. Konečne pochopil, ako sa jeho otec cítil zakaždým, keď ho vyprovokoval až k bitke. Napriek tomu, bol na Draca miernejší než jeho otec naňho, a rozmýšľal, či to Draco niekedy nezneužíva.
Niečo jeho syna trápilo, to bola jasné, a čokoľvek to bolo, musí to z neho dostať. Ak by to nechal tak, tak by sa to mohlo stať prekážkou v ich vzťahu, mohlo by ich to dokonca rozoštvať a Lucius to nemohol dovoliť, pretože svojho syna mal až príliš rád. Nepáčila sa mu predstava skazeného vzťahu. S týmito myšlienkami stúpal po schodoch k Dracovej izbe ako odsúdenec, ktorého vlečú na šibenicu. Veľmi chcel, aby sa záležitosti uviedli na pravú mieru, ale Malfoyovci sa len málo kedy ospravedlňovali.
Palicou prudko zaklopal na dvere. Žiadna odpoveď. ,,Draco, tu je tvoj otec. Nemám náladu na blbé hry.´´ Stále nič.
Stlačil kľučku, otvoril dvere a vošiel dnu. Miestnosť rýchlo preletel pohľadom. Vyzerala neobývane, dvere do kúpeľne boli otvorené, no nesvietilo sa. Draco tu nebol.
Lucius sa zhlboka nadýchol a pery zovrel do prísnej linky. Tá malá potvora zase otriasla jeho autoritou. Keď fagan nebol tu, tak kde?
,,Sissidy!´´
Škriatok sa objavil vedľa neho tak blízko, že by sa mohol pritúliť k jeho nohe. ,,Áno, pane?´´
,,Kde je môj syn?´´
,,Sissidy neviem, pane,´´ odpovedal škriatok smutne. Tak neznášala, keď sklamala svojho pána. ,,Pán Draco opustil panstvo.´´
Opustil panstvo! Ako sa opovažuje, keď mu jasne prikázal, že má zostať v izbe! Tušenie niečoho zlého prepadlo jeho myseľ ako rozzúrený gryf. Čo keď utiekol? Palicou treskol o bielizník.
V tom momente sa v ňom niečo pohlo a všetok ten hnev sa prevtelil do silného výbuchu mágie, ktorá sa ako tornádo prehnala izbou, stŕhajúc so stien obrazy, rozbíjala okná, rozhádzala po zemi obliečky, vankúše a knihy. Sisidy kňučala a pritískala sa k pánovej nohe.
Lucius si premeral svoje dielo skazy a hnev z neho pomaly opadával. Premohol ho pocit úžasu a zdesenia. Ako každý iný kúzelník, mal v sebe dosť mágie, ale nikdy sa neprejavila s takouto deštrukčnou silou. Toto bolo prvýkrát, nechcené...nebezpečné. Nikdy by niečo také neurobil a úprimne, desil sa sám seba.
,,Sissidy, uprac to tu. Idem sa porozprávať s mojou ženou.´´ Rýchlo sa otočil na opätku a vyšiel z izby.

Exclusive!!!

9. července 2011 v 18:00 | Amane
Mam velku novinku. Ako na prvom slovenskom blogu sa tu dna 13.7.2011 objavi recenzia na posledny potterovsky film Harry Potter a dary smrti 2.cast uz o 12:00! Nenechajte si ujst tuto excluzivnu prilezitost.