Denisa Ogino, Evita Urbaníková: Sushi v dushi

24. února 2012 v 20:38 | Amane |  Knihy


Keď som sa o tejto knihe dopočula, euforicky som skríkla: Jeeeee! Potom mi došlo, že to nebude o mojej susedke (Slovenke, ktorá je tiež vydatá za Japonca a žije v Japonsku) a nadšenie opadlo, dokonca sa objavila podozrievavosť. O mojich pocitoch ma definitívne presvedčila vetička v propagačnom videu: On bol Japonec, ona bola Slovenska a v tom bol celý jediný problém. Viem si predstaviť, že zážitky Slovenky, ktorá s Japoncom žije vo veľmi harmonickom vzťahu, by asi veľa ľudí nebavilo čítať.

Knihu som preto brala do rúk s nadvihnutým obočím a prečítala ju za necelý deň, čo je síce pozitívne, ale...

Kniha vie zaujať a je napísaná celkom pekne. Prečo však príbeh začína a končí v slzách? Bolo by oveľa krajšie a čitateľsky prijateľnejšie, keby začala napríklad momentom, keď pani Ogino zverbovala neznáma agentúra na tancovanie. To zaujme, je to vtipné (ide síce o čierny humor) a poučné. Až potom by som rozoberala detstvo vo flashbackoch. Bolo by to omnoho zaujímavejšie, pre čitateľa atraktívnejšie a hlavná aktérka by mu prirástla k srdcu.

Hodnotiť autobiografiu je ťažké. Nemôžete kritizovať veci, ktoré sa naozaj stali, nech vyznievajú akokoľvek pateticky. Jednoducho sa to stalo a bodka. Tým však nechcem povedať, že by bola treba knihu úplne zatratiť. Vie zaujať, dozviete sa veľa zaujímavých vecí (aj mne nad niektorými rozum stál :), avšak na konci dospejeme k jedinému záveru. Pochopíme, aký bol pán Ogino a zistíme, že niečo podobné nájdeme aj u nás.

Takže z celého vyplýva, že žiadne vyhováranie sa typu - on bol Japonec a ona Slovenka - neobstojí. Jednoducho mala smolu. Koniec príbehu.

Pri čítaní mi však nedala pokoj jedna vec. Čo si pomyslí pán Ogino, keď zistí, že o ňom napísala jeho bývalá manželka knihu?

Rozhodne kniha pre čitateľky evitoviek - tým sa dielo určite bude páčiť a tiež pre všetkých nadšencov Japonska, ako pomerne originálny zdroj autentických zážitkov, ktoré viacerí na vlastnej koži nezažijú, ak sa na ostrovoch nerozhodnú zotrvať dlhší čas.

Hodnotenie: 70 %

Ukážka:
Do školy som sa prihlásila a tajfún naozaj prišiel. O tri dni. Dážď so silným vetriskom si robil, čo chcel. Z okna som videla nekontrolovateľne lietať obrovské bilbordy, reklamné pútače, cestné značky a všetko, čo nebolo k zemi riadne prichytené. Na ulici nebolo ani človeka, elektrika znovu vypadla a dom sa netriasol. Kýval sa z boka na bok. Znovu rinčali výklady obchodov a reštaurácií, tentoraz lietali aj strechy, všade bola hrozná tma, valili sa mraky a hukot bol podobný tomu, ktorý sprevádzal zemetrasenie.
Bola som zas sama.
A znovu vystrašená na smrť.
Navyše, tajfún sa na Shigeho obchodoch dosť podpísal, tak sa ukázal doma až v noci, keď zariadil opravy, aby mohli v normálnom režime fungovať čo najskôr.
Našiel ma s takou bledou tvárou, že by mi mohli závidieť aj gejše, a s pobaleným kufrom pri dverách.
,,Čo je to?´´ spýtal sa.
,, Nehnevaj sa,´´ povedala som ešte stále v šoku, ,,ale toto nemôžem prežívať. Nezvládam to. Umriem tu. A som na to mladá.´´
Po tom všetkom, čo v ten deň musel zariadiť, som mu len pridávala starosti, videla som, že je unavený a strhaný. No nedal na sebe poznať nevôľu. Chytil ma za ruku, viedol ma k stolíku pri počítači, sadol si na stoličku, mňa si posadil na kolená a spýtal sa:
,,Veľmi sa bojíš?´´
Prikývla som.
,,A čoho sa bojíš najviac?´´
,,Bojím sa, že spadne dom. Že zomriem v troskách alebo ešte horšie, že nezomriem a týždeň budem hladovať pod ruinami.´´
,,To sa nikdy nestane.´´
,,Videla som to v telke. Pri zemetraseniach sa to stáva úplne bežne.´´
,,V ktorej krajine?´´
,,Všade.´´
,,V Japonsku len veľmi zriedkavo.´´
,,Je to hrozná bezmocnosť. Nemôžem nič robiť, len čakať, kedy sa to skončí.´´
Shige ma pohladkal po vlasoch.
,,Si v bezpečí, Deniska. To ťa neutešujem, to je pravda.´´
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 denisa denisa | E-mail | 30. května 2012 v 8:06 | Reagovat

dakujem krasne za Vas nazor,vazim si to.Co sa tyka mojho ex,tak ten to vie.Povedz me si ale,kolko ludi rado vidi svoj odraz v zrkadle???pekny dnicek. :-)

2 Marek Marek | 10. června 2012 v 0:16 | Reagovat

Ja som tuto knihu tiez precital na ex, dnes, aj ja som si myslel, ze to bude skor viac o Japonsku, ale obsah ma aj tak prijemne prekvapil, ako dobre, ze nie su vsetci ludia ako on. Dobra vec, hladat si cloveka s rovnakou mentalitou. Potvrdilo sa mi to na pár africkych kamosoch, ktori su trosku... ini v chapani manzelstva. Autorka ma trosku odradila od navstivenia Japonska, ale po hodke tam uz zase chcem ist. Nezabudnem si zobrat bryndzu a chlieb :D

3 Ron Ron | 24. července 2012 v 14:43 | Reagovat

Hlavne, ze Denisa Ogino je vporiadku.. Vsetkemu na vine je japonec a basta... hosteska je svata

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama